Za šťastím a skúsenosťami do Londýna...

V súčasnosti pracujú vo Veľkej Británii tisíce maďarských štátnych občanov, medzi nimi je i viac mladých slovenskej národnosti. S jedným z nich, s Attilom Gedőom, sme sa porozprávali v Budapešti pred návratom do Londýna.

Integráciou Maďarska do Európskej únie sa rozšírili aj možnosti našej slovenskej mládeže. Otvorilo sa to často spomínané veľké okno do Európy. Veľká Británia pristupovala od samých počiatkov veľmi liberálne k otázke prílivu pracovných síl z nových členských štátov. Nedávny teroristický útok v Londýne však môže tento prístup  ovplyvniť, veď ako aj sám premiér Tony Blair povedal, musia prehodnotiť migračnú politiku. V súčasnosti pracujú (legálne, resp. nelegálne) vo Veľkej Británii tisíce maďarských štátnych občanov, medzi nimi je i viac mladých slovenskej národnosti. S jedným z nich, s Atilom Gedőom, som sa stretla pred niekoľkými dňami v Budapešti práve po vypršaní jeho dovolenky, pred návratom do Londýna.

- Do Londýna si odišiel „za šťastím“ pred dobrým polrokom. Prečo si si vybral práve toto mesto?

- Na túto otázku mám veľmi rukolapnú odpoveď. Pretože na Filozofickej fakulte Univerzity Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe študujem popri slovenčine angličtinu a chcel som sa zdokonaľovať v jazyku v autentickom  prostredí.

- Ako si sa vedel uvoľniť z univerzity?

- Tak, že na obidvoch odboroch mi chýba už iba jeden letný semester a  mám právo prerušiť štúdiá. Cieľom môjho pobytu v Anglicku je medziiným i to, aby som zohnal čím väčšie množstvo prameňov a podkladových materiálov ku svojej diplomovej práci z angličtiny.

- Akú tému si si zvolil?

- V diplomovke sa budem venovať hnutiu punkov, ktorého kolískou bola popri USA práve Veľká Británia. Musím povedať, že zo začiatku som sa aj sám prekvapil, keď prijali návrh témy mojej diplomovej práce. Nepredpokladal som takúto flexibilitu zo strany katedry. Ale mal som z toho radosť. Celkový názov práce znie: Príčiny vzniku hnutia punkov, rozvoj hnutia, jeho sociálny, kultúrny a politický vplyv na Veľkú Britániu.

- A zo slovenčiny si si čo vybral?

- Pravdu povediac tu sa mi len začína rysovať téma. Ako poslanec Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti som sa nedávno dostal do pracovného kontaktu so sympatickým bratislavským novinárom a básnikom Ervinom Nagyom. Zaujala ma a zapáčila sa mi i jeho básnická tvorba. Podľa všetkého si vyberiem takú tému, v ktorej budem vychádzať z jeho poézie.

- Vráťme sa k Anglicku. Ako sa tam cítiš?

- Perfektne. Do Londýna ma vlastne prilákali moji kamaráti, bývalí spolužiaci z budapeštianskej slovenskej školy, ktorí sú tam už dlhšiu dobu. Máme prenajatý spoločný byt a spoločne „bojujeme“ o prežitie v tomto pestrom a pre mňa veľmi exotickom a sympatickom veľkomeste.

- A čo práca? Ľahko si ju zohnal?

- Tu v Budapešti som si myslel, že to bude jednoduchšie. Aj keď sa nemôžem sťažovať, lebo doteraz som si vždy niečo našiel. Prácu sa dá zohnať jedine cez agentúry, ktoré si stiahnu polovicu výplaty za sprostredkovateľskú činnosť. Väčšina prác je príležitostná a hocikedy môžu človeku dať výpoveď. Neistota je jedinou istotou v tomto svete neobmedzených možností... K lepším džobom je potrebné mať pracovné povolenie alebo tzv. číslo od sociálnej poisťovne s kartou, ktoré si možno zaobstarať dosť komplikovane, trvá to aj niekoľko mesiacov. Mne sa už, našťastie, podarilo dostať číslo.

- Aké práce si doteraz vykonával?

- Vďaka Londýnu som si osvojil dve remeslá, keďže som sa najprv zamestnal ako maliar a potom ako záhradník. Popri angličtine som sa zdokonaľoval aj v slovenčine, lebo medzi kolegami som mal aj Slovákov a Čechov.

- Ako prijímajú praví Angličania cudzincov?

- V Londýne je skoro každý cudzieho pôvodu, takže tamojší „praobyvatelia“ sú veľmi tolerantní. Hosťujúcich pracovníkov z „východného bloku“ majú radi, lebo sú usilovní. Ako som si všimol, všetko záleží len na prístupe k práci. Keď je pozitívny, tak sú Angličania vďační a vážia si prácu človeka.

- Zmení sa podľa teba ich prístup k cudzincom po nedávnom teroristickom útoku?

- Do nejakej miery určite. Musím však povedať, že aj hneď po atentáte si Angličania zachovali chladnokrvnosť. Nevypukla v Londýne panika a odvtedy sa pomaly všetko vracia do pôvodných koľají. Nehovorím, že napríklad na mňa nezapôsobí, keď niekto nastúpi do autobusu alebo metra s väčším ruksakom, ale život v permanentnom strachu k ničomu nevedie...

- Vyše polroka žiješ v Londýne. Ak neberieme do ohľadu spomínaný negatívny zážitok aké dojmy máš z veľkosvetského londýnskeho života?

- Každý mladý človek rád spoznáva svet a rôzne kultúry. Do všetkých krajín sveta sa ale veľmi ťažko dostaneme. V Londýne sa stretáva doslova celý svet a tak som sa na jednom mieste dostal do kontaktu s celým ľudstvom. Mne táto rozmanitosť sedí, pestrá kavalkáda ľudí ma priťahuje a cítim sa naozaj perfektne v tomto ľudskom mravenisku. Jedine s počasím sa neviem vyrovnať...

- Ktoré miesta ťa najviac zaujali?

- Priznám sa, že som nemal veľa času na prehliadku turistických atrakcií. Navštívil som ale Múzeum moderných umení TATE a National Portrait Gallery. Kým budem vonku, určite sa vyberiem do British Museum, lebo to by bolo hriechom vynechať... Čo ma ale doslova očarilo, to sú svetoznáme anglické parky. Je ich v Londýne neúrekom a zohrávajú veľmi významnú úlohu v živote tamojších obyvateľov. Sú krásne upravené a doslova privolávajú človeka, aby v nich strávil každý deň niekoľko minút.

- Na začiatku rozhovoru si spomínal, že popri práci zbieraš aj zdroje k budúcej diplomovej práci. Ako napreduješ v tejto oblasti?

- Sľubne. Navštívil som najslávnejší festival punkov DOWNLOAD a tam som sa skontaktoval s niekoľkými ozajstnými „starými punkami“, ktorí boli členmi hnutia od samých začiatkov. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok, z ktorého budem asi najviac čerpať pri písaní diplomovej práce. Ďalej sa snažím získavať čo najviac informácií z rôznych zdrojov.

- Podľa toho je pre teba londýnsky pobyt osožný ako z jazykového, tak aj z pracovného a ľudského hľadiska ...

- Z každého hľadiska pokladám tento pobyt za pozitívny. Vždy som chcel žiť v originálnom anglickom jazykovom prostredí. Teraz sa mi to načas podarilo. Som mladý, v tomto veku si mám užívať, spoznávať svet a ľudí. V neposlednom rade ma tento život ďaleko od svojho domova a rodiny naučí samostatnosti, čo mi bezpochyby raz pomôže orientovať sa v labyrinte sveta dospelých. Teraz odchádzam do Anglicka na ďalší polrok. Vrátim sa až vo februári a dokončím si štúdiá na univerzite. Ako sa potom vyvinie môj život? Nechám sa prekvapiť!

Karola Klauszová