Stužková slávnosť v čabianskom gymnáziu

V tomto školskom roku sa termín stužkovej slávnosti posunul na 30. november, preto sme s prípravami museli začať o čosi skôr. Ako je v našej škole zvykom, organizácia slávnosti bola v rukách 11. triedy. Chvalabohu, nápadov sme mali veľa a spoločným úsilím sa nám podarilo zostaviť fantastický scenár. Skúšali sme dennodenne, aby sme vyladili všetky detaily a ulahodili každému oku. No naším hlavným cieľom bolo pripraviť nezabudnuteľný večer pre hlavných aktérov stužkovej slávnosti, a to pre dvanástu triedu. Na našich pleciach ležalo ťažké bremeno, lebo sme si s našimi staršími spolužiakmi vytvorili veľmi dobré vzťahy. Snažili sme sa vniesť do programu humor i intimitu. Celý večer sme bojovali s obrovskou trémou, či nám všetko vyjde tak, aby sa každý cítil skvelo.

Program sa začal slávnostným príchodom dvanástej triedy do miestnosti. Privítali sme ich po slovensky i po maďarsky a komornú atmosféru sme navodili veršami slovenského básnika Pavla Janíka. Po básni sme si vychutnali lahodné pohyby profesionálnych tanečníkov. Potom sme nastúpili s programom, ktorý rámcoval motív známeho seriálu How I Met Your Mother. Preniesli sme sa do roku 2050, do rodiny žiaka z dvanástky, ktorý v kruhu svojich vnúčat spomína na deň svojej stužkovej. Každého maturanta sme sa snažili predstaviť tak, ako si ho budeme pamätať. O každom sme získali množstvo informácií, a tak sme sa rozhodli sústrediť len na to, čo je podľa nás najcharakteristickejšie. Chceli sme ich zapojiť do nášho programu, preto sme zorganizovali odovzdávanie Oscara.

Všetci ocenení dostali sošku v špeciálnej kategórii a mali priestor povedať prítomným niekoľko ďakovných slov. Poďakovania boli rôzne, mnohí dojemne vyjadrili vďaku rodičom, učiteľom i spolužiakom a vohnali im slzy do očí. Našiel sa i taký, ktorý do mikrofónu vykričal zo seba skoro všetko - radosť i dobrú náladu, ale nevynechal ani svetový mier. Mohli sme vidieť, že ani v takejto významnej chvíli nemyslia len na seba! Každý sa smial. Nálada bola skvelá. Keď sme odovzdali aj poslednú cenu, pokračovali sme powerpointovou prezentáciou. Zaspomínali sme na roky, ktoré sme spolu prežili. Napríklad na vydarené výlety, skoré vstávanie, kanoistiku a na všetko, čo v nich zanechalo stopu. Mohli sme sledovať i to, aké úzke priateľstvá sa vytvorili, a bolo jasné, že táto trieda je veľmi solidárna a vždy sa môžu jeden na druhého spoľahnúť.

Keď ustal smiech a každý si zotrel slzy, mohli sme sa opäť vznášať v rytme tanečných melódií. Po troch tancoch zaspievala 12. trieda nádhernú pieseň. Dokonca nám pripravili malé prekvapenie – originálnu tanečnú kreáciu GANGNAM STYLE. Po ich vystúpení atmosféra zvážnela, pretože nasledovalo odovzdávanie stužiek. Maturanti prichádzali po jednom. V pozadí sa menili fotky a prítomní si mohli pozrieť, ako sa z malého dieťaťa stáva dospelý. Pre rodičov a 12. triedu to boli najdojemnejšie momenty, lebo tu mali možnosť na chvíľu zastaviť čas a zamyslieť sa nad tým, ako všetko rýchlo letí, a prišiel koniec aj ich stredoškolského štúdia.

Večer uzavrela pani riaditeľka Edita Pečeňová slávnostným príhovorom o symbolickej hodnote stužky, ktorú budú oddnes nosiť na svojich šatách. Dobrá nálada vládla aj okolo slávnostne prestretých stolov.

Miriam Bukranová a Viktória Nagyová
Žiačky Slovenského gymnázia B. Č.