V decembri sme si pripomínali nedožité narodeniny barda slovenskej poézie majstra Milana Rúfusa aj mimo Slovenska, v slovenskej základnej škole v Gemelčičke v Rumunsku.

Podujatím Pocta majstrovi Rúfusovi sme si už po druhý rok pripomenuli tvorbou majstra a jeho vysoké morálne hodnoty, zakódované do básní. Deti hľadali a učili sa básničky, ale naučené prezentovali nie v úzkom kruhu známych spolužiakov v triede, ale verejne pred žiakmi školy, škôlky aj hosťami. Najprv vystupovali víťazi z minulého ročníka súťaže, ktorí v novembri úspešne reprezentovali školu na súťaži slovenských škôl zo žúp Bihor a Salaj v Bodonoši pod názvom Poézia, moja láska. Mali to ťažšie, lebo pred divákov predstúpili s dvoma básňami od toho istého autora a mohli sme porovnávať, ktorú vedia lepšie.

Ako zaznamenali svoje dojmy zo súťaže?

„Na Gemelčičke bola súťaž. Kto zarecitoval báseň, dostal knihu, aj malú čokoládku. Bolo to v piatok, 7. decembra 2012. Vystupovali deti piateho, šiesteho, siedmeho a ôsmeho ročníka. Recitovali básne veľmi pekne, ale nie všetkým sa darilo. Páčilo sa mi tam, lebo som počula všelijaké básničky a nesmierne som čakala, kedy budú ostatní čuť moju báseň.“ Takto spomína a hodnotí súťaž Janka Sekačová, žiačka šiestej triedy, ktorá tohto roku získala v súťaži Pocta majstrovi Rúfusovi druhé miesto a reprezentovala školu aj v Bodonoši, na súťaži Poézia, moja láska.

Bianka Koniariková, žiačka šiestej triedy, ktorá tohto roku uspela na súťaži v Bodonoši a dostala tretie miesto vo svojej kategórii. Aj v tohtoročnej domácej súťaži POCTA MAJSTROVI RÚFUSOVI získala prvé miesto a aj cenu divákov za báseň o kozliatkach, ktorú preložil z českého originálu Františka Hrubína práve Milan Rúfus. O súťaži dopĺňa informácie takto: „Súťaž bola v kultúrnom dome, ktorý postavili majstri z Plopiša. Hovorili sme básne Milana Rúfusa. Prečo? Aby sa deti naučili recitovať pekné básne najväčšieho slovenského básnika a dostali cenu a potom mohli ísť aj na ďalšiu súťaž v recitácii. Na súťaži recitovali všetky deti. Bola porota, ktorá dávala body. Každý sa snažil, aby vyhral. Poniektorým to aj vyšlo, ale poniektorí z toho boli smutní, že nevyhrali prvé miesto. Ale ja si myslím, že keď budú ďalšie recitácie, tak vyhrajú tí, ktorí teraz nevyhrali. Aj sa mýlili, ale to nevadilo. Doučili sa a potom veľmi pekne zarecitovali v triede. Cenu som dostala aj ja. Ale nielen preto sa mi páčilo na súťaži. Po súťaži prišiel Mikuláš a rozdal všetkým darčeky a potom sme jedli koláčiky a pili čaj. A ten čaj z jabĺk, pomarančov, citrónov a korenia, ktorý sme aj my pomáhali navariť, sa volá vianočný punč. Bolo tak super, že aj druhý raz by som chcela byť na takej súťaži.“

Takto o súťaži písali svoje správy žiaci druhého stupňa. Päťčlenná porota, zložená z učiteľov prvého a druhého stupňa, nemala ľahkú úlohu. Druhý ročník súťaže mal deti motivovať k dosiahnutiu lepších výsledkov ako vlani. Aj preto bola porota prísna a niektoré miesta neudelila, alebo sa o miesto delili dvaja žiaci.

Tu sú výsledky:

V. ročník: 1. miesto Marka Zetochová a Marka Sekačová, 2. miesto Ľupka Morongová, 3. miesto Mariana Marečeková. V VI. ročníku vyhrali: 1. miesto Bianka Koniariková, 2. miesto Janka Sekačová, 3. miesto: Danka Dekretová, 4. miesto: Kristínka Sekáčová. V VII. ročníku sa na prvom mieste umiestnila Martina Valičeková, druhé miesto nebolo udelené a o tretie sa delili Janko Smitek a Marka Lavrinčíková. Martin Račák a Mariana Koniariková, žiaci ôsmeho ročníka, ktorí tento rok končia školskú dochádzku na základnej škole, sa delili o druhé miesto vo svojej kategórii. Tretie obhájil Robert Merčák.

Rúfus pre všetkých

Ak sa recitátor svoju báseň učí dlhší čas, ak si ju opakuje a hľadá v jej obsahu, štýle niečo nové, má šancu vyhrať. Lebo porota hodnotila podľa prísnych kritérií a dôležitý bol nielen perfektne naučený text, ale aj to, či mu žiak rozumie, či správne vyslovuje, intonuje, či si vie správne vybrať. Deti pred súťažou čítali Rúfusove básne, hľadali si takú, čo sa im najviac páči a potom si ju aj vymenili, ak našli ešte inú, podľa nich krajšiu. A aby mali radosť všetci, nielen víťazi, aby odmenou za učenie sa neboli len známky, každý dostal sladkú aj vecnú odmenu. Súťaž finančne podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a tak si každý súťažiaci aj porotca mohol vybrať knihu, ktoré sa zakúpili z finančnej podpory MŠ u rôznych vydavateľov na Bibliotéke 2012 v Bratislave.

Slávnostne sme vyzdobili školu i kultúrny dom. Publikum tvorili nielen recitátori druhého stupňa základnej školy, ale zúčastnili sa na ňom aj prvostupniari a škôlkari. A z nich si pripravili do súťaže nesúťažné Rúfusove básničky tí menší, ktorí za odmenu tiež dostali knihu. Keď škôlkari videli, že za básničku možno ihneď získať čokoládový zlatý dukát, hlásili sa recitovať všetci. Recitovali ozajstne, alebo len stáli pred divákmi a vraveli a vraveli, pozerajúc do papiera.... Samozrejme dostali potlesk aj sladkú odmenu, veď stáť pred divákmi si vyžaduje odvahu. A recitovať z prázdneho papiera, ak neviete čítať, ešte väčšiu. Ale potom, po súťaži, keď prišiel Mikuláš, všetci si spolu zaspievali a zarecitovali. A darčeky od bradatého uja v červenom, ktorý si podľa škôlkarov vraj stále škrabal bradu a vedel len on, že preto, aby mu nespadla, boli nakoniec tiež...

Erika Fajnorová