Prečo mám rád slovenčinu... ● Môj starý otec

Môj starý otec Pavel Danko v roku 1952 prišiel do Slovenskej základnej školy v Sarvaši. Do tejto školy chodím aj ja. Páčia sa mi slovenské zvyky, aj krajina mojich dávnych predkov. Aj keď neviem, čím budem, možno budem pri práci potrebovať aj slovenčinu a budem rád, že som sa učil reč svojho starého otca.

Môj starý otec Pavel Danko má osemdesiat rokov. Žije v Sarvaši, v meste, do ktorého prišli Slováci v roku 1772. Je to veľmi zvláštny človek. Narodil sa v Maďarsku, na Dolnej zemi. Prvé slovenské slová sa naučil od starých rodičov. Rád sa učil a vyučil sa za učiteľa. Prvé miesto, kde začal učiť v roku 1947, bol Bakulyasor - Bakuľová ulička, 22 kilometrov od Sarvaša, na tani - po slovensky povedané na samote, po našom na sálaši. V škole vtedy svietili petrolejovou lampou a deti chodili do školy z celého okolia peši v zime aj v lete, po blate aj v prachu. Učiteľ býval v škole a len v sobotu chodieval do mesta. V škole bola len jedna trieda od prvého po ôsmy ročník a v tej triede bolo 85 až 90 detí.

Škola začínala prvého septembra. Každé dieťa prinieslo na začiatku jedného kohúta alebo sliepku. Plat učiteľa bol vtedy okolo 280 forintov a 25 metrákov obilia ročne. Ale obilie starý otec nedostal, lebo to bola cirkevná škola. V roku 1948 škola prešla do rúk štátu. Do školy prišiel pomocník. Starý otec učil staršie deti a pomocník mladšie. Hodiny trvali pol hodinu. Deti dostali úlohy a každý sám pracoval. Napríklad prvá trieda sa učila písmená. Písmeno, ktoré sa učili, písali do zošita a hľadali to písmeno aj v novinách. Túto úlohu mali približne na dve hodiny. Všetky deti boli ticho. Každá trieda mala prácu. O dvanástej mladší išli domov. Staršie deti zostali do tretej poobede. Fyzikálne pokusy nemohli robiť, lebo nemali na to miesto ani pomôcky. Telesnú výchovu, spev a kreslenie mali všetci spolu. Piataci a šiestaci sa učili to isté. Deti vedeli po slovensky, hoci vtedy sa v škole po slovensky nevyučovalo. Až v roku 1949 otvorili v Sarvaši slovenskú školu, kde sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Deti nosili do školy drevo. Každé dieťa prinieslo dve vrecia kukuričných „čutiek”. Po roku 1948 učiteľ dostal viac peňazí, aj namiesto obilia, diaľkový príplatok a príplatok za počet detí v škole, aj za vyučovanie náboženstva. Starý otec po troch rokoch zmenil miesto a išiel učiť na strednú školu do Középhalomu. Preto študoval ďalej za odborného učiteľa. Na tejto škole učil po slovensky.

V roku 1952 prišiel do Slovenskej základnej školy v Sarvaši. Do tejto školy chodím aj ja. Páčia sa mi slovenské zvyky, aj krajina mojich dávnych predkov. Chodím na Slovensko zo školy a aj keď neviem, čím budem, možno budem pri práci potrebovať aj slovenčinu a budem rád, že som sa učil reč môjho starého otca.

Martin Danko

Martin Danko je žiak Slovenskej základnej školy v Sarvaši

a s touto prácou sa zúčastnil 13. ročníka medzinárodnej súťaže

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

Porota v Nových Zámkoch ocenila jeho prácu Hlavnou cenou.