24. slovenský citarový tábor a 7. medzinárodný slovenský remeselnícky tábor v Békešskej Čabe

„Citary používali už v stredoveku rozličné národy Európy. Svedčia o tom rôzne zobrazenia, ako napr. výzdoba na výtvore zo zliatiny z Kyjeva (VII.-VIII. stor.), freska z Dánska (Rynkeby - XVI. stor.), z Bulharska (Rila), kresba v knihe Praetoriusa (Wolfenbüttel - 1619), kresba v Komenského knihe (Syntagma musicum - 1675) a kresba J. R. Sprocka (Praha - 1740). Tento nástroj používajú až dodnes v hudobnom folklóre západoeurópskych krajín pod názvom Kratz Zither (Rakúsko-Bavorsko), épinette (Francúzsko), Langspil (Island), hommel (Dánsko, Flámsko) a hummel (Švédsko). Slováci a Maďari v Uhorsku začali používať tento nástroj v 18. storočí. Predkovia Slovákov na Dolnej zemi poznali citaru pod názvom tambura a po dve storočia hrávali na nej svoje slovenské piesne,” dozvedeli sa záujemcovia v priebehu slovenského citarového tábora v Békešskej Čabe z krátkej prednášky Ferenca Borsiho, bádateľa uhorských citár a hry na nich.

„V sedemdesiatych rokoch XX. storočia sa stala citara obľúbeným hudobným nástrojom medzi mladými ľudovými hudobníkmi na Dolnej zemi a postupne tu zakladali slovenské detské a mládežnícke citarové kapely. Čas ukázal potrebu tvorivej dielne, kde by si vedúci a členovia citarových skupín vymieňali svoje skúsenosti a znalosti, či požiadali o pomoc odborníkov z oblasti slovenskej ľudovej hudby,” povedal maďarský výskumník. S prednáškou vystúpila aj odborná vedúca tábora Ildika Očovská, ktorá priblížila účastníkom históriu citary v kultúre dolnozemských Slovákov. Poslucháči sa tiež dozvedeli, že nápad I. Očovskej - organizovať slovenský citarový tábor - začala realizovať pracovníčka Národnostného oddelenia Maďarského osvetového ústavu Zuzana Hollósyová. Tak sa stalo, že Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku v roku 1989 usporiadal v Jači prvý celoštátny tábor slovenských citaristov. Tábor bol úspešný. V nasledujúcich rokoch zorganizoval spolupracovník zväzu Štefan Kraslán ďalšie tábory v Budapešti a v Sarvaši. Od roku 1996 prevzala organizačné úlohy Čabianska organizácia Slovákov. Vtedy bola organizátorkou tábora Alžbeta Ančinová, konateľka organizácie a neskôr Anna Ištvánová, riaditeľka Domu slovenskej kultúry.

Tohtoročnému 24. táboru poskytlo priestory Kolégium Jánosa Aranya, podobne ako pred osemnástimi rokmi prvému čabianskemu citarovému táboru. Okolie tábora ožilo ako každý rok aj teraz citarovou hudbou a spevom. Do tábora mladých hudobníkov prišli citaristi okrem Békešskej Čaby z Telekgerendáša, Kétšoproňu, Čabasabadi, Veľkého Bánhedeša, Irminčoku, Čabačudu a Sarvaša.

V rámci spolupráce dolnozemských Slovákov z troch štátov (Maďarsko, Rumunsko, Srbsko) usporiadali 7. medzinárodný slovenský remeselnícky tábor tiež v Békešskej Čabe. Témou tohto tábora bola v tomto roku citara. Do citarového tábora prišlo aj 14 detí s dvoma učiteľkami zo Srbska, zo Šidu, Báčskeho Petrovca a Petrovaradinu. V prvom júlovom týždni sa zišli v bývalom zväzáckom tábore žiaci, ktorí prejavovali záujem o citarovú hudbu a slovenský jazyk. 43 detí pracovalo v skupinách, ktoré viedli inštruktori Ferenc Borsi (Vácharťán), Kálmán Juhász (Čorváš), Emese Hrušková Hajdúová (Čabačud) a Ildika Očovská (Békešská Čaba). Účastníci z 13 obcí začínali každý deň spoločným spievaním slovenských ľudových piesní a pokračovali hraním na citare v skupinách. Tábor finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národný občiansky fond a slovenské samosprávy spomínaných obcí.

Okrem odborného programu organizátori ponúkali deťom aj rekreačné možnosti (prechádzky, oboznámenie sa s pamiatkami slovenskej kultúry v meste, termálne kúpalisko, súťaž v kreslení, Kto čo vie, tanečné a hudobné večierky). V priebehu týždňa sa citaristi pod vedením Alžbety Liptákovej venovali aj iným oblastiam slovenského ľudového umenia: vyšívali, tkali, navliekali perličky, drôtovali, pripravovali kompozície zo suchých kvetov. „V tohtoročnom tábore sme konečne zrealizovali náš dávny sen: umožniť deťom aj precvičovanie slovenského jazyka v skupine rovesníkov, uzatváranie priateľstiev, ktoré im môžu v staršom veku pomôcť pri nadväzovaní kontaktov,” pochválila sa hlavná organizátorka podujatia Anna Ištvánová.

Tábor vyvrcholil - ako každý rok - záverečným programom. Každá skupina zaspievala slovenské ľudové piesne, ktoré sa naučila cez týždeň. Program spestrili deti zo srbského Šidu a Starej Pazovy básňou a piesňami, ktoré s nimi nacvičili učiteľky Ana Kovarová a Stanislava Nikovičová. Na záver 49 detí spoločne zaspievalo čabianske tanečné piesne.

I. O.