Výlet békeščabianskych detí

Začiatkom leta triedna učiteľka mojej dcéry Angéla Kisfalvyová v čabianskej špeciálnej škole zorganizovala pre žiakov svojej triedy výlet do zadunajského mesta Veszprém. Preštudovala som históriu mesta a s prekvapením som zistila, že mesto a okolie je spojené aj s históriou Slovanov žijúcich voľakedy dávno v Panónii. S radosťou som pustila svoju drahú Zorku „objaviť svet“. Malá skupinka - osem detí a traja učitelia - sa vybrala smelo na výlet. Ich cesta viedla do oblasti bývalej ríše predkov dnešných Slovákov, panovníkov Pribinu a Koceľa. Deti boli ubytované u jednej milej rodiny v rodinnom dome s peknou záhradou a v priebehu troch dní ich rodina aj hostila chutnými špecialitami gazdinej. Deti sa hneď po príchode vybrali na prechádzku na hrad, kde podľa predpokladov už v 9. storočí stáli hradby postavené z dreva a blata. O ich vzniku existuje niekoľko teórií, jedna z nich hovorí, že ich nazvali Bezprim, podľa vojvodcu kniežaťa Pribinu, čo by svedčilo o tom, že aj územie dnešného mesta obývali v tom čase Slovania. Stopy po nich sa zachovali aj v miestnych pomenovaniach - Balaton - Blatenské jazero, Tihany - Tichoň, Veszprém - Bezprim, Zalavár - Blatnohrad.

Anonym vo svojom diele Gesta Hungarorum píše o stretnutí starých Maďarov so Slovanmi žijúcimi okolo jazera takto: „Salókov otec Ösübü a otec Örkénya Őse postupovali na koňoch okolo Balatonu, až prišli k Tihanyu. Keď si podmanili tamojšie obyvateľstvo, pokračovali v jazde. Po 11 dňoch sa dostali do mesta Veszprém.”

Békeščabianske deti si v meste pozreli prekrásny hrad i neorománsku baziliku svätého Michala. Dve veže kostola vidieť z viacerých bodov mesta. Z historických prameňov vieme, že na mieste tohto chrámu stál kostol už v čase Koceľa. Salzburský arcibiskup okolo roku 870 v správe adresovanej pápežovi píše, že roku 866 v meste Ortah v domíniu veľkomoravského vazala Frankov Koceľa posvätil kostol svätého Michala. Existujú predpoklady, že to bol predchodca dnešnej baziliky a teda Frankovia ho nazývali Ortahom a Slovania Bezprimom.

Od r. 1009 bolo mesto prvým biskupským sídlom. Kresťanské korene mesta teda siahajú do čias slovanského osídlenia a Veszprém im môže ďakovať za svoju vedúcu rolu v boji za šírenie kresťanstva, čo bol základ rozvoja mesta v dobe kráľa Štefana. Tu žila jeho sestra Judita potom, keď ju spolu so synom Bezprimom (podľa niektorých predpokladov po ňom je pomenované mesto) vyhnal manžel, prvý poľský kráľ Boleslav Chrabrý. Štefan vymenoval synovca za veszprémskeho župana. Mesto bolo aj obľúbeným miestom pobytu manželky Štefana I. Gizely. Na jej počesť vždy v máji organizujú v meste štvordňový festival.

Békeščabianske deti si po pripomenutí histórie pozreli sochy kráľa Štefana a jeho manželky, ako aj ruiny kláštora dominikánov, založeného r. 1240 v údolí Sédu. V rokoch 1246-1252 tu žila dcéra kráľa Belu IV. Margita, ktorá odtiaľto odišla do Budína, na dnešný Margitin ostrov.

Na druhý deň navštívili deti miestnu zoologickú záhradu a popoludní si urobili výlet k Balatonu. Békeščabianske deti sa počas dvoch dní strávených cítili vo Veszpréme veľmi dobre. Obdivovali krásy rozmanitej miestnej prírody, bohaté pamätihodnosti mesta, krásny výhľad z hradu a v neposlednom rade sa na vlastné oči presvedčili, aké stopy zanechali v Zadunajsku predkovia dnešných Slovákov. Deti sa rozlúčili s hosťujúcou rodinou a dohodli sa, že o mesiac sa stretnú v Békešskej Čabe.

Ildika Očovská