Materskú a základnú školu Ladislava Zakupského v Alkári od septembra minulého roku prevádzkuje miestna slovenská samospráva.

Je to jediná výchovno-vzdelávacia inštitúcia, ktorú prevádzkuje miestna národnostná samospráva. Počas mojej návštevy na Obecný deň som nemohla vynechať možnosť porozprávať sa s tamojšími o ich skúsenostiach po jednom roku. Najmenšiu základnú školu v Maďarsku navštevujú školopovinné deti zo štyroch osád: Alkáru, Fiškalitášhuty, Galyatető a Bagolyirtásu. Napriek tomu v predošlom školskom roku mali 35 žiakov a 14 škôlkarov. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: najvyššie položené obce v Maďarsku v ostatnom čase slúžia skôr ako rekreačné strediská a nie ako celoročné bydliská pre väčšinu obyvateľov.

„Kým budú peniaze, bude aj škola,“ sumarizuje vtipne starosta obce Ondrej Stuller súčasnú situáciu. Zároveň mi vysvetlil aj to, že prvotným cieľom prevzatia školy slovenskou samosprávou bolo, aby ju nezoštátnili a nepripojili k nejakej inej väčšej škole. Totiž aj v Alkári vedia, že ak deti nechodia do školy v mieste svojho bydliska, stratia s ním kontakt. Škola je pre nich dôležitá aj preto, lebo vyššie ročníky dlho navštevovali miestne deti v okolí a v roku 1991 sa podarilo samospráve vybojovať, aby im vrátili vyššie ročníky. „Bojovali sme za ňu a keď človek niečo vybojuje, nerád sa toho vzdá,“ hovorí. Aj predtým samospráva obce doplácala na prevádzku školy 80 percent výdavkov. A starosta hovorí, že zatiaľ má obec z turizmu také príjmy, s ktorými nemá problém udržať školu. Pred štyrmi rokmi napríklad odovzdali vleky v Mátraszentistváne. Hoci prevádzkovateľom je podnikateľ, vleky sú na majetku samosprávy a preto dal majiteľ vlekov permanentky pre žiakov školy. Takto každé dieťa v Matre sa naučí lyžovať už na základnej škole a dosahuje dobré výsledky na študentských olympiádach.

„Vo veľkom sa nezmenilo nič, aj predtým si žiaci a ich rodičia vážili náš prístup a je to tak aj po prevzatí inštitúcie,“ povedal starosta. Obedy varia na mieste, deti z obcí zvážajú autobusom samosprávy.

„Všetky financie, ktoré dostávame na fungovanie slovenskej samosprávy nám odídu na prevádzku školy,“ začala náš rozhovor predsedníčka slovenskej samosprávy Judita Kasalová Sabadová. Keďže miestne slovenské samosprávy nikde nefigurujú ako prevádzkovatelia (väčšinu národnostných škôl prevádzkujú celoštátne národnostné samosprávy), alkárski Slováci sú vlastne pioniermi. Od nasledujúceho školského roku už aj oni budú mať možnosť čerpať doplnkové podpory na prevádzkovanie, v predošlom sa však museli spoliehať na miestnu samosprávu. Mali problémy aj s Centrom Kuna Klebelsberga, ktoré s nimi do konca júla nepodpísalo zmluvu na prevod potrebných financií. Cítia na vlastnej koži, že to bol finančne náročný projekt, ale sa ho nevzdajú. Ani vtedy, ak kvôli tomu nebudú môcť usporiadať veľkolepé podujatia, na ktoré boli zvyknutí. Lebo budúcnosť je dôležitejšia. „Každý mesiac máme inkaso na bankovom konte, lebo odvody treba odvádzať vždy, v súčasnosti je táto suma skoro dvojmiliónová. Od Centra K. Klebelsberga očakávame ešte aspoň 13 miliónov forintov,“ povedala J. Kasalová Sabadová. Obecná samospráva a pracovníci obecného úradu pomáhajú škole vo všetkom, počnúc administratívnymi úlohami, hospodárskymi otázkami až po už spomenutý autobus, vďaka ktorému deti dochádzajú do školy. Avšak predsedníčka samosprávy pripomenula, že ako poslanecký zbor, ktorý prevádzkuje výchovno-vzdelávaciu inštitúciu dostal iba 73 bodov na svoju činnosť, kým samosprávy, ktoré vykonávajú skôr transparentnú činnosť dostali aj dvakrát toľko.

Žiaci však tieto problémy nepociťujú. Učia sa v spojených triedach: prváci a druháci sú spolu, tretiaci a štvrtáci a piataci a šiestaci. Siedmaci a ôsmaci sa spájajú iba na talentových predmetoch (kreslenie, spev, telocvik a pod.). Všetci sa učia po slovensky a svoj súhlas dajú aj tí rodičia, ktorí sa iba prisťahovali do matranskej dediny. Absolventi školy idú ďalej najmä na gymnáziá, ale aj na stredné odborné školy. Spomedzi odborných škôl sú populárne tie, ktoré sa zaoberajú turizmom a väčšina ich absolventov sa vráti domov. Žiaci z Alkáru chodia pravidelne do školy v prírode organizovanej Zväzom Slovákov v Maďarsku. V tomto roku aj vďaka dcére predsedníčky samosprávy sa alkárski žiaci zapojili dokonca aj do medzinárodného projektu.

Lesy Slovenska a Maďarska spoločne spoznávali žiaci základných a stredných škôl z obidvoch krajín. Spoločný projekt pod názvom Lesníci deťom, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie vo výške viac ako 114 tisíc eur, deti aj dospelých oboznámil s lesom, prácou lesníkov, hospodárením v lesoch, či s ťažbou a spracovaním dreva s využitím ekologických technológií. Cieľom projektu bolo rozšírenie vedomostí prostredníctvom internetového náučného podporného programu kdekoľvek v Maďarsku a na Slovensku.

Lesníci spolupracovali pri organizovaní spoločných kultúrno-vzdelávacích podujatí pre deti (Deň s lesníkom, Štyri dni s lesníkom, Les rozpráva, Spoznaj les) a prispeli k formovaniu ekologického cítenia mládeže a vhodnými učebnými pomôckami a materiálmi spestrili a doplnili environmentálnu výchovu na školách a dali deťom možnosť zažiť a spoznať prácu lesníka na vlastnej koži. Alkárske deti písali rozprávku, pracovali, navštevovali les, boli na výlete na Slovensku a tak ukončili školský rok plní nových vedomostí. Tento projekt bol vhodný aj na prehlbovanie si jazykových vedomostí zo slovenčiny. Dúfajme, že budú mať možnosť v tom pokračovať. „Oplatilo sa prevziať školu, lebo v opačnom prípade by sme prišli o vyšší stupeň a ľudia by povedali, že nemá zmysel sa učiť slovenčinu v prvých štyroch rokoch,“ povedala J. Kasalová Sabadová.

Eva Patayová Fábiánová