Chôdza je tým najlepším, najprirodzenejším druhom pohybu, pri ktorom môžeme odbúrať stres, udržať si kondíciu, cítiť sa šťastnejšie a zdravo.

11. ročník tejto akcie zorganizovali Zväz klubu technického a masového športu spolu so Združením mnohodetných rodín. Vedúca tohto združenia Hajnalka Gombárová rozdala všetkým účastníkom občerstvenie a tričká, ktorým sa deti veľmi potešili. Malý prváčik Roland Jónás si ho starostlivo odložil do plecniaka.

Spolu s Alžbetou Fazekašovou, ktorá priviedla aj svojho psíka, popriali ostatným príjemnú túru. Zo Slovenskej základnej školy sa nás na tomto podujatí zúčastnilo 38. Učiteľky Anika Podaniová a Zlatica Lišková boli na všetkých túrach, ktoré sa doposiaľ uskutočnili. Rodičia a deti sa menia, no niektorí žiaci už tiež viackrát absolvovali túto skoro 13-kilometrovú trať.

Jesenné túry sú tie najkrajšie, lebo krajina sa predvádza v krásnych pestrých farbách.

Cesta viedla po násype, na začiatku je umiestnených pätnásť tabúľ, na ktorých sú napísané údaje o dejinách krajiny. Sarvašania to volajú Cesta Milénia. V chôdzi sme pokračovali po násype mŕtveho ramena rieky Kereš. Počas celej cesty deti zbierali jesenné kvety a plody, ktoré starostlivo zaranžovali do jesennej kytice. Najpestrejšia a najbohatšia bola kytica žiaka 7. triedy, Zsolta Baka.

Na pochode sa zúčastnilo najviac žiakov z tretej a zo štvrtej triedy. Dávali veľký pozor, keď im teta Anika podávala informácie o každom plode a kvete, ktorý cestou našli a videli. Prekvapenie nás čakalo v Arboréte, kde sme mali možnosť pozrieť sa, aké tu rastú huby. V tento deň sa tu zišli aj ich zberatelia a milovníci. Sándor Gaál, ktorý je odborníkom na poznávanie a určovanie húb, nemal problém každú hubu pomenovať a určiť ju. Všetkých upozornil, ako spoznáme jedovaté huby. Deti jeho pútavé rozprávanie sledovali s otvorenými ústami. Tu sme sa zdržali dlhšie, lebo pre každého z nás to bolo nielen zaujímavé, ale aj poučné. Boli sme prekvapení a nechceli sme tomu veriť, keď sme sa dozvedeli, že takýchto húb je 4 tisíc druhov.

Veselo sme pokračovali v ceste, no na moste sme sa museli zastaviť, lebo pohľad na jesennú krajinu bol čarokrásny. Pohľad na rieku Kereš v pestrých farbách stromov bol očarujúci. Kaštieľ Bolzovcov si aj deti odfotili.

Pľúca sa každému z nás naplnili čerstvým vzduchom, neprekážali nám ani špinavé topánky, dôležitá bola naša hlava, ktorá sa nám vyčistila.

Sme presvedčení, že sme veľa urobili pre svoje fyzické aj psychické zdravie. Slnečný jesenný deň každému urobil radosť. Vďaka patrí jeho organizátorom.

Zlatica Lišková