Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) v nedávnej minulosti prežívala krízové obdobie, dostala sa na prah zániku. Dnes je to už len zlá spomienka, znovuzrodená organizácia sa vlani v decembri obohatila o svoje prvé ocenenie (Cena Za čabianskych Slovákov). Počet jej členov neustále rastie, pribúdajú aktivity a rozširuje sa jej pôsobenie. Na pozdvihnutí jedinej celoštátnej slovenskej mládežníckej organizácie zohral výnimočnú úlohu Ondrej Kiszely, ktorý stojí na jej čele už päť rokov. Porozprávali sme sa s ním o minuloročných udalostiach, tohtoročných plánoch, úlohách, cieľoch a ďalších záležitostiach OSMM.

- V tomto roku oslavuje Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku 25-ročné jubileum. Bude tento rok v živote organizácie výnimočný?

- Môžeme povedať, že je to dosť veľký míľnik v živote OSMM, veď pred 25 rokmi sa zrodili prvé konkrétne predstavy o potrebe záujmovej organizácie pre mladých Slovákov v Maďarsku, po prvý raz sa vynorila potreba inštitúcie, ktorá by spojila mládež, koordinovala jej činnosť a plány v záujme pozdvihnutia našej národnosti. Tento závažný moment si teda chceme pripomenúť a patrične osláviť.

- Sú už nejaké konkrétne programy, nápady na vhodnú oslavu, myslím napríklad na také, kam by boli pozvaní aj zakladajúci členovia, staršia generácia?

- Samozrejme, už od októbra sa chystáme na jubilejné programy, keďže súbehy na tohtoročné podujatia sme mali odoslať už v októbri do Budapešti, aj do Bratislavy. Z konkrétnych programov je pozoruhodný Dolnozemský pohár, ktorý má za sebou už dlhodobú tradíciu. V tomto roku ho usporiadame v októbri. Predtým zorganizujeme ešte jedno väčšie podujatie, tretiu Slovenskú mládežnícku akadémiu, ktorá napriek predošlým zvyklostiam sa uskutoční ako samostatný program, teda ak sa nám podarí na ňu získať dostatočnú finančnú podporu. Podľa našich plánov program, ktorý doteraz existoval len ako sprievodné podujatie, sa rozrastie na týždňový tábor, dejiskom ktorého bude mesto Sarvaš, kde sa nám zatiaľ nepodarilo zorganizovať žiadnu akciu a odkiaľ nemáme zatiaľ veľa členov. V tábore by sa malo zísť okolo päťdesiat mladých ľudí z rôznych kútov Maďarska. K doterajším centrálnym regiónom OSMM pribudne v tomto roku Slovenský Komlóš. Takže sériu tohtoročných programov začíname tam vo februári tradičnou zabíjačkou. Slovenský Komlóš bude taktiež dejiskom druhého Národnostného mládežníckeho fóra, ktoré organizujeme spolu s našou partnerskou organizáciou GJU (Spoločenstvo mladých Nemcov v Maďarsku) v júni. Tie programy, ktoré sa konkrétne týkajú nášho jubilea, sa uskutočnia na dvoch miestach. Pre tých, ktorí žijú v severných regiónoch, organizujeme program v Mlynkoch a plánujeme usporiadanie jedného podujatia v Budapešti. V tejto veci by sme chceli nadviazať kontakt s vedením Slovenského inštitútu. Máme informácie o tom, že ochotne by nám vyšlo v ústrety a poskytlo nám priestor na naše programy. Veľkolepý galaprogram sa uskutoční podľa našich plánov v októbri, v rámci Slovenského mládežníckeho plesu v metropole Slovákov žijúcich v Maďarsku, v Békešskej Čabe.

- Spomenul si, že v tomto roku bude centrálnym regiónom Slovenský Komlóš. V minulom roku ním boli Mlynky, kde sa v júli uskutočnil víkendový program s diskusiou, na ktorej sa zúčastnili lídri dvoch súperiacich strán politického života Slovákov v Maďarsku. Mal si s tým nejaký zámer, že si ich pozval k jednému stolu?

- Nie, nebolo to vedomé rozhodnutie. Podľa môjho názoru diskusia mala pozitívny ohlas, boli sme svedkami úprimného rozhovoru a výmeny názorov. Osobitne som sa veľmi tešil tomu, že zástancovia týchto dvoch, povedzme, opačných pólov sa normálne, na základe racionálnych argumentov porozprávali a diskutovali. Takéto rozhovory by boli veľmi potrebné medzi našimi Slovákmi, avšak si myslím, že tento rok nebude vhodný na takéto podujatia, keďže nás čakajú parlamentné a komunálne voľby. Ale zostanem večným optimistom.

- Priestorovo zostaneme v Mlynkoch, časovo sa však posunieme ďalej. Moja nasledujúca otázka sa týka novembrovej konferencie Zväzu Slovákov v Maďarsku, kde sa medziiným podelil o svoje názory s účastníkmi aj Dušan Kunovac, dlhoročný člen OSMM. Jeho kritika, ktorú skoncipoval hlavne voči starším generáciám, vyvolala nielen pozitívne, ale aj negatívne odozvy. Tlmočil kolektívny názor OSMM, alebo svoje vlastné stanovisko?

- Viacerí sa na mňa obrátili s touto otázkou, či je to pravda, že jeho prednáška odzrkadľuje názor všetkých členov organizácie. Nie, bol to názor jednotlivca, ale netvrdím, že sa nezhoduje s mojím názorom alebo s náhľadom mnohých z nás. Bolo to jeho vnímanie situácie, ale v mnohých bodoch môžem s ním súhlasiť.

- Na ktoré konkrétne body myslíš?

- Pravdupovediac už päť rokov stojím na čele OSMM. Počas tohto obdobia som navštívil veľa obcí krížom-krážom po celej krajine, zúčastnil som sa na mnohých podujatiach, stretol som všelijakých ľudí. Mojou osobnou skúsenosťou ako predsedu mládežníckej organizácie je to, hoci nemám v úmysle zovšeobecňovať, že na všetkých programoch sa tešia na účasť mladých, ale ak je už reč o tom, aby mládeži pomohli, aby mladých ľudí niekde umiestnili, vtedy je už mladý človek súperom, ktorý chce odstrániť z cesty starších. Toto je veľký nedostatok a chyba medzi inteligenciou Slovákov v Maďarsku, že sa obrátia proti tomu, kto sa chce uplatniť v tejto sfére, lebo v ňom vidia iba protivníka. Existujú, chvalabohu, aj pozitívne príklady. Päť rokov sme čakali na konštruktívnu kritiku od nejakého vedúceho celoštátnej inštitúcie, no v tomto roku sa to konečne stalo, ba dostali sme ju od človeka, ktorý nedávno obsadil svoju vedúcu pozíciu a s ktorým sa spája veľká nádej aj z mojej strany, ako aj zo strany organizácie. Dúfame, že sa zrodí naša spolupráca a bude úspešne a efektívne fungovať. Konkrétne sme dostali takú poznámku, že naše nadšenie je pozoruhodné, je dobré, že máme nejaké predstavy, vieme približne, čo chceme, ale napriek tomu všetkému ešte stále stojí OSMM na jednom mieste a nedokáže sa pohnúť dopredu. Čiastočne s týmto tvrdením súhlasím, no dokázal by som uviesť protiargumenty. Podstatou je, že by sme potrebovali viac kritiky, upozornenia, názorov takéhoto rázu.

- Ak sa tu vyskytli slová o mladých a o ich snahe uplatniť sa v slovenských „sférach“, musím položiť otázku: ako vidíš rolu OSMM v roku komunálnych a parlamentných volieb?

- Ako sme to už viackrát upresňovali, OSMM nie je politickou organizáciou, ani volebným orgánom, nevstúpi do spojenectva s nikým, sme nezávislí od všetkých činiteľov. My nenominujeme nikoho, nestojíme na strane Zväzu, Únie, prípadne na strane ďalších budúcich politických zoskupení, strán. Avšak ja ako radový občan môžem len povzbudzovať každého člena k tomu, aby sa zapojil do politického života buď na miestnej, regionálnej, alebo celoštátnej úrovni.

- Podľa tvojho názoru OSMM ani perspektívne nebude smerovať k politike?

- Hlavným zámerom OSMM nie je robiť politiku. Podľa mojej mienky, keby sme žili v ideálnom svete, OSMM by mala plniť také ciele, aké si jej zakladajúci členovia vytýčili v roku 1989. Počas príprav na jubilejný ročník sa do mojich rúk dostala publikácia, ktorú vydali pred desiatimi rokmi. Prvý predseda v nej hovorí o tom, že OSMM v čase vzniku a počas prvých rokov akoby zobrala na seba úlohu opozície voči všetkému a všetkým, charakterizovala ju mladistvá, dynamická, vzbúrenecká náklonnosť, členovia boli akýmisi revolucionármi. Považujem aj dnes za dôležité, aby OSMM v budúcnosti zase zobrala na seba túto úlohu. Uvedomujem si, že je to len ďaleký sen a idea a že ani moja činnosť tento smer nenasleduje. Ale, pravdupovediac, žijeme v takom svete, kde závisíme od ostatných, podpory dostaneme aj my odniekadiaľ... Kým našu organizáciu nerešpektuje v takej miere ani celoštátna slovenská politická elita, ani hlavné mesto našej materskej krajiny, že by nám poskytli bezprostrednú podporu na naše fungovanie a činnosť, myslím si, že táto idea revolucionára zostane len ideou, nereálnou predstavou. No kým ja budem predsedom, budem sa snažiť o to, aby OSMM ostala naďalej nezávislou organizáciou.

- Dokedy plánuješ zastávať túto pozíciu? Nemáš pocit, že pomaly si už príliš starý na túto funkciu?

- Musím uznať, že áno. Na čele OSMM som už päť rokov, pomaly sa už aj predo mnou objavia nové úlohy...

- Ako vidíš svoj život po OSMM?

- Nie náhodou som sa vrátil po skončení vysokoškolského štúdia do môjho rodného mesta, do Békešskej Čaby. Mám tu plány. Možno som zaujatý, lebo som Dolnozemčan, ale podľa mňa najmarkantnejšiu, najpočetnejšiu časť Slovákov v Maďarsku tvoria Slováci na Dolnej zemi. Osobne si myslím, že budúcnosť našej národnosti závisí od toho, akým smerom sa pohnú títo sebavedomí, evanjelickí dolnozemskí Slováci - ak sa vôbec nejakým smerom pohnú. Vrátil som sa sem so snahou vytvoriť jednotu v rámci Slovákov žijúcich v tomto regióne, pomôcť im, aby dokázali rovnomerne presadzovať svoje záujmy. V Békešskej Čabe mám podobné plány, veď ako je už všeobecne známe, bohužiaľ, aj aktivita čabianskych Slovákov v poslednom období postupne klesá. Musíme sa sústrediť na budúcnosť. Medzi konkrétnymi plánmi je napríklad jeden grandiózny projekt, na ktorý podávame súbeh začiatkom roka v rámci Čabianskej organizácie Slovákov. Podstatou tohto projektu je „prebudenie“ a aktivizácia tých približne 30 tisíc „spiacich“ Slovákov v Békešskej Čabe. Tak sme to odhadli, že tu žije okolo 30 tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene, lenže sa o to nezaujímajú, nezaoberajú sa týmto faktom, zabudli na to, alebo im to je úplne ľahostajné, v horšom prípade dokonca zapierajú svoj pôvod. Chceli by sme vybudovať trojstupňovú marketingovo-komunikačnú a propagandistickú stratégiu z finančných zdrojov získaných zo súbehov, cieľom ktorej je oživiť slovenský charakter mesta. Samozrejme, je to dlhodobý projekt, v priebehu ktorého by sme chceli zviditeľniť Čabiansku organizáciu Slovákov, aj Dom slovenskej kultúry, ktorý by mal plniť funkcie podľa predstáv Anny Ištvánovej. Dom by mal slúžiť nielen miestnym Slovákom, ale celej slovenskej komunite žijúcej na Dolnej zemi, mal by byť otvorenou inštitúciou, kde sú vždy vítaní všetci, ktorí chcú niečo robiť, majú nápady, plány a my by sme im poskytovali pomoc a priestor na ich realizáciu. Ďalším takým konkrétnejším plánom je organizovanie krúžku, v rámci ktorého by sa záujemcovia učili vyrábať koženú galantériu, lebo toto remeslo má v našom meste pekné tradície. Summa summarum: chcem byť aktívnym činiteľom v revitalizácii čabianskych a dolnozemských Slovákov, mám plány, ktoré tu chcem zrealizovať a dúfam, že nastal čas, kedy Slováci v Maďarsku sa konečne prebudia a preberú kontrolu nad svojím osudom do svojich rúk.

Andrea Kiss