Sarvašská slovenská škola pripomínala 16. mája veľké mravenisko. Po dlhých chodbách pobehovali mladší i starší, menší i väčší, všade sa niečo robilo, chystalo, zdobilo, tak vnútri v škole, ako aj na školskom dvore, kde vyrástol obrovský stan.

Na druhý deň sa tu totiž konal tradičný benefičný bál, už 15. v poradí. Stoly v internátnej zborovni, kam sme mali možnosť nahliadnuť, sa prehýbali pod všakovakými prepotrebnými predmetmi - papierovými kvetmi, látkami, farebnými papiermi, ceruzkami, nožnicami, okolo sedeli, alebo chodili dnu a von panie učiteľky. Nuž a do tejto trmy-vrmy sme vpadli ešte aj my - divadelníci, účastníci 21. ročníka prehliadky detskej dramatickej tvorivosti, alebo jednoducho: detskej divadelnej prehliadky Deti deťom, ktorú si pred niekoľkými rokmi zobralo pod svoje krídla Slovenské divadlo Vertigo.

Samotná prehliadka sa konala v sobotu 17. mája v sarvašskom Divadle Cervinus Teátrum, avšak je už dlhoročným zvykom, že väčšina žiakov sem prichádza už v predchádzajúci deň. Stihnúť časovo všetko - skúšky i predstavenia - za jeden deň by bolo takmer nemožné. Hlavným piatkovým popoludňajším programom v žiackom domove (kde bola väčšina účastníkov ubytovaná) i v škole býva preskúšanie predstavení z minuloročných divadelných táborov, organizovaných jednak pre žiakov základných škôl, ale i pre vyššiu vekovú kategóriu - našich mladých. Po počiatočnom miernom, ale naozaj len miernom chaose - tak je to vždy - sa všetko pekne „vyvrbilo“ - žiaci sa rozdelili do skupín, pozreli si záznam z predstavení - a potom sa už pustili do skúšok: žiaci základných škôl im venovali popoludnie, gymnazisti sa mohli všetci stretnúť až večer, pretože niektorí žiaci - študenti - hrali vo viacerých predstaveniach a, pravda, dve naraz skúšať nemôžu. Okrem školy sa súbežne skúšalo aj v divadelnej sále Cervinusu, a síce nové predstavenia - veď je potrebné oboznámiť sa s priestorom, technikou či akustikou, „prejsť si“ neznáme javisko.

V piatok pricestovali do Sarvaša temer všetci žiaci - teda zo slovenských škôl z Budapešti, Slovenského Komlóša, Nového Mesta pod Šiatrom, Békešskej Čaby, ale i z Kétšoproňu a Segedína, ba aj hostia z ďalekého rumunského Bihoru. K nim sa pridali domáci, Sarvašania, spolu na prehliadke vystúpilo vyše 100 detí. V sobotu sa pridali len „zvyšní“ zo Slovenského Komlóša, žiaci, ktorí hrali v novom, súťažnom predstavení.

Na druhý Deň, áno, s veľkým D, o desiatej hodine sa začal divadelný maratón predstavení, a medzitým sa ešte stále skúšalo - a síce gymnazisti v Tešedíkovom múzeu. Počiatočné rozpaky a miernu nervozitu milými slovami rozptýlil - už tradične - predseda Sarvašskej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán a na krátky čas navštívil naše podujatie aj primátor mesta Michal Babák. Nuž, a keď hovoríme, že ide o súťaž, musíme spomenúť porotu, ktorá predstavenia sledovala (a súčasne s deťmi preskúšala táborové predstavenia): metodička detského divadla a dramatickej výchovy Elena Bakošová, hudobný skladateľ, pedagóg profesor Belo Felix a vedúci detského divadelného súboru Ochotníček z Púchova Peter Hudák. Prehliadku otvorili piataci a šiestaci z Nového Mesta pod Šiatrom - táto škola, mimochodom, priviezla do Sarvaša dve krátke nesúťažné a dve súťažné predstavenia: rozprávky Mal som sedem grajciarov a Čipkovú Boženku. Hosťujúca učiteľka Dagmar Kötelešová vykonala s deťmi kus obrovskej práce a my len môžeme dúfať, že ju elán neopustí. Sarvašská škola už niekoľko rokov pripravuje takisto dve predstavenia: k „stáliciam“ sarvašského slovenského detského divadelníctva Marte Dekrétovej a Márii Mravikovej sa na naše potešenie pridala pani učiteľka Margita Kmotriczová, ktorá pracuje s menšími žiakmi. V spolupráci s M. Mravikovou nacvičili s deťmi predstavenie o lenivých medveďoch a usilovných včielkach Čarovné slová. „Pôvodná“ dvojica - M. Mraviková a M. Dekretová zapojili do prípravy väčších, z nich už viacerých ostrieľaných divadelníkov a naštudovali orientálnu rozprávku o Labakanovi, ktorá možno odpovie na otázku, či šaty robia človeka.

Takisto dlhoročná divadelníčka Miroslava Kovácsová z budapeštianskej slovenskej školy predstavila obecenstvu farebnú parafrázu známeho príbehu o zlatej rybke, teda o potrestanej nenásytnosti pod názvom Ach, jaj! Ďalšia z učiteliek, ktorá „robí“ s deťmi divadlo už dlhé roky, Anna Ondrejová zo Slovenského Komlóša, naskúšala s deťmi vtipný príbeh o Odtučňujúcich palacinkách, presnejšie, o princeznej, ktorá nadovšetko milovala palacinky... Pri príprave jej pomáhala kolegyňa Alžbeta Boborová Tušková. Po niekoľkých rokoch sa na javisko vrátila aj Základná škola sv. Štefana z Kétšoproňu. Pani učiteľka Erika Tóthová v spolupráci s bývalou žiačkou školy Anettou Petrovszkou zapojili do divadelnej činnosti väčšie dievčatá, a tak vzniklo viac-menej pohybové divadlo Dáždnik - alebo rozpory a dievčenské bitky o problémoch -násťorčných. Dopoludňajší, naozaj pestrý program doplnili milí hostia - žiaci Slovenskej základnej školy v Gemelčičke v rumunskom Bihori, ktorí divákom zahrali známu, hoci mierne netypickú Červenú čiapočku.

Popoludní nasledovali dve predstavenia z minuloročného tábora pre žiakov základných škôl. Ešte predtým - cez obedňajšiu prestávku ich samozrejme bolo treba preskúšať - a porota sa takisto musela rozhodnúť - aspoň o tom, komu udelí Hlavnú cenu. Na prehliadke Deti deťom je dlhoročným zvykom udeľovať jednu cenu takpovediac za čin roka - a potom osobitné ceny, pochvaly za to, čo je v tom-ktorom predstavení dobré. Môžu ich získať všetky súbory, alebo len niektoré zo zúčastnených...

Po oživení „táborových“ predstavení - príbehu o nesmelom chlapcovi, ktorý si v istej životnej situácii povie, že to dokáže - Dokážem to a príbehu o ľudskej nevšímavosti Nefunguje nasledovalo očakávané vyhlasovanie výsledkov. Napriek tomu, že vždy opakujeme, aké je úžasné už len to, že predstavenia vôbec vzniknú, predsa len je každý zvedavý na to, kto sa porote najviac páčil. V tomto roku to bolo sarvašské predstavenia Labakan. Porota však vyzdvihla aj ďalšie produkcie a udelila nasledujúce ceny: predstaveniu Odtučňujúce palacinky Cenu za autorský scenár, predstaveniu Ach, jaj Cenu za výtvarné riešenie a predstaveniu Čarovné slová Cenu za dramatickú hru detí. Všetkým odmeneným gratulujeme, pričom vďaka patrí všetkým zúčastneným a vystupujúcim!

Aj tým, ktorí zahrali svoje predstavenie v miestnom Tešedíkovom múzeu vlastne po oficiálnom ukončení prehliadky - starším študentom, ktorí vlani v lete v Modre pod vedením herca a režiséra Michala Jánoša a jeho pomocníka Jána Tomandla nacvičili rozprávku Soľ nad zlato. Hoci mnoho Sarvašanov, predovšetkým zo slovenských kruhov, sa už v tom čase - v podvečer - chystalo na benefičný bál, v prekrásnej sále múzea sa predsa len zišlo niekoľko nadšencov a príbuzných, ktorí vrúcnym potleskom odmenili nielen pekný, vtipný, ale súčasne dojímavý príbeh o kráľovi a jeho troch dcérach, ale všetkých, ktorí nás v sobotu, 17. mája v Sarvaši potešili svojou hrou. Už teraz sa tešíme, čo pre nás pripravíte na nasledujúci rok!

(do)