Posledný júnový týždeň už tradične chodievajú žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a študentského domova v Sarvaši do školy v prírode na Slovensko. Je to najlepší spôsob ako sa zdokonaľovať v slovenskom jazyku.

Ráno sme cestovali na Slovensko autobusom. Zastavili sme sa na Čertovici, kde sa prešli žiaci po lyžiarskom svahu a už takto ich učiteľky zistili, kto pôjde na náročnejšiu túru. Ubytovanie sme mali v Tatranskej Lomnici v súkromnej škole, kde nás srdečne privítal jej riaditeľ Ján Poracký.

Učiteľky Zlatica Lišková, Anna Podaniová, Erika Šinková a Anikó Podaniová pripravili pre žiakov na celý týždeň pestré programy a nechýbali ani túry.

Po dobrej večeri sme išli zmapovať okolie, lebo väčšina žiakov tu bola prvý raz. Žiakov sme rozdelili do štyroch skupín, rozdali sme im kartóny, na ktoré mali nakresliť a napísať svoje zážitky a pocity z každého dňa.

Ráno po raňajkách sme sa autobusom zaviezli na zastávku Popradského plesa. Odtiaľ sme pokračovali v limbovom háji cez Symbolický cintorín na chatu pri Popradskom plese. Cestou sme videli pováľané stromy, ktoré práve pílili. Informovali nás, že oblasť od Popradského plesa až po Vyšné Hágy v polovičke mája zasiahla zase váchrica. Trocha smutný obraz sme mali pred sebou, no po príchode ku chatke sa deti ocitli v čarokrásnom prostredí. Tu sme sa občerstvili a pokračovali v túre na Štrbské pleso. Je to najtypickejšie morénové jazero, druhé najväčšie jazero na slovenskej strane Vysokých Tatier. Maximálna hĺbka je 20 metrov. Prešli sme sa okolo jazera a deti si mali možnosť vyskúšať svoju kondičku na nových stanovištiach. Po príchode na ubytovňu všetci písali a kreslili svoje projekty.

Ráno sme mali nádherný výhľad na Lomnický štít (2634 m.n.m), vlani nám celý týždeň pršalo. K najobľúbenejšiemu Skalnatému plesu (1751 m.n.m) vo Vysokých Tatrách nás vyviezli dve lanovky - pôvodná 4-miestna a nová moderná 15-miestna kabínková lanovka. Observatórium, ktoré sa nachádza na brehu plesa, sa vďaka meteorológovi a hvezdárovi Antonínovi Bečvářovi (1901-1965) a jeho dielu Atlas hviezd severnej pologule preslávilo po celom svete. Počas prechádzky okolo plesa, v ktorom bolo veľmi málo vody, sme sa dozvedeli veľa nových faktov o Skalnatom plese, jeho faune a flóre. V priebehu dvoch hodín sa zamračilo a naša plánovanú túru sme museli zrušiť. Nahradili sme ju návštevou Belianskej jaskyne. Deti boli veľmi zvedavé a páčila sa im pestrofarebná kvapľová výzdoba a jaskynné jazierka. Najzaujímavejší bol Dom veľkých vodopádov a jeho časť Hudobná sieň. Tí, ktorí chodia v škole na spevokol tu zaspievali a akustika bola fantastická. Pri východe z jaskyne sa lialo ako z krhly, v pršiplášťoch sme nastúpili do autobusu a po príchode na ubytovňu sa vyčasilo. Na večeru boli knedle, deti ich jedli prvýkrát, chutili im viac ako buchty na pare.

Nasledujúci deň v zamračenom a chladnom počasí sme sa vybrali do Poľska s nádejou, že tam bude lepšie počasie. Pri príchode do Zakopaného sa počasie nezmenilo a tak výstup na Gubalowku sme neuskutočnili. Prešli sme sa po trhovisku a navštívili sme kostol, ktorý navštívil sám sv. Ján Pavol II. Naša cesta smerovala späť na Slovensko, cieľom bol Kežmarský hrad. Tento hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Dozvedeli sme sa, že v rokoch 1579 - 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thökölyovcov. Pozreli sme si aj hradnú kaplnku a vyhliadkovú vežu. Ako sme sa blížili k Tatranskej Lomnici, zasvietilo slniečko a najväčšiu radosť mali žiaci. Mali možnosť vyskúšať Tatrabob, pre všetkých to bola novinka a večer pri písaní slohov si to každý chválil.

Hustý program nás čakal nasledujúci deň, ráno sme začali návštevou školy v Spišskej Sobote. Privítala nás riaditeľka a zástupkyňa školy. Prešli sme sa aj po triedach, v ten deň dostali žiaci vysvedčenia. Boli veľmi prekvapení, aký je rozdiel vo vysvedčeniach, nielen čo sa týka formy, ale hlavne opačného známkovania. Po prehliadke školy nás v Poprade na mestskom úrade čakal Emil Turčan, ktorý nás oboznámil s dejinami a súčasnosťou Popradu. Odtiaľ naša cesta viedla do Podtatranského múzea, kde sú zaujímavé hlavne vykopávky neandertálca. No najväčšiu radosť mali deti z návštevy v Aquacity Poprad, veď počas troch hodín si každý vyskúšal všetky tobogany a bazény. Z kúpaliska sme ešte zašli do Farského kostola sv. Juraja s krásnym hlavným oltárom so sochami z dielne Majstra Pavla z Levoče. Večer si deti rozprávali pri písaní projektov o zážitkoch.

Posledný deň ich čakala túra na Zámkovského chatu a tí, ktorí boli zdatnejší, vybrali sa na Téryho chatu. Po výborných raňajkách nás autobus zaviezol do Tatranskej Lomnice. Odtiaľ sme sa pozemnou lanovkou dostali na Hrebienok. Po žltej značke sme pokračovali k Studenovodským vodopádom a ďalej ku Zámkovského chate (1475 m.n.m.). Tu sme sa rozdelili na dve skupiny, jedna sa vrátila späť na Hrebienok po červenej novej ceste. Druhá skupinka pokračovala po zelenej značke na Téryho chatu (2015 m.n.m.). Deti zbadali po hodinovom šliapaní, že stromy a kosodrevina sa pomaly míňajú a pred nimi sa objavili len obrovské skaly. Pod chatou bol ešte aj sneh, tak sa mohli aj guľovať. No na ich prekvapenie prešiel okolo nás tatranský nosič, ktorý mal na chrbte tovar s váhou 90 kíl. Nechceli veriť, ako to dokáže, a keď sa ho opýtali, povedal, že túto cestu vykoná 2 razy za deň. Pri príchode na chatu sme si pozreli plesá, občerstvili sme sa a museli sme ísť naspäť dolu, aby sme na Hrebienku stihli lanovku. Vyčerpaní sme si sadli do autobusu a večeru sme zjedli do poslednej omrvinky.

Po večeri nasledovalo vyhlásenie výsledkov projektov, za ktoré deti dostali odmenu. Vyhodnotená bola aj súťaž čistoty izby a najlepšia izba dostala tiež darčeky. Večer sme ešte opekali slaninku a špekáčiky a rozprávali sme sa o celom týždni, komu sa čo najviac páčilo. Každý sa vyjadril, že všetko.

Po raňajkách sme dostali balíčky na cestu, odovzdali sme kľúče od izieb, poďakovali sme sa riaditeľovi Jánovi Porackému a tetámkuchárkam. Cesta domov ubehla veľmi rýchlo a hlavne bezpečne.

Veríme, že každý z nás si uložil v srdci veľa nádherných zážitkov, veď prostredie, v ktorom sme boli, je krásne.

Poďakovanie patrí Celoštátnej slovenskej samospráve a fondu Ministerstva ľudských zdrojov, ale aj všetkým rodičom a hlavne vedeniu školy.

Zlatica Lišková