Po roku som sa znovu ocitla v jedinečnom Babylone národov a národností v hlavnom meste Slovenska. Ak nemáte tušenie, čo mám teraz na mysli, v auguste sa uskutočnil na pôde Univerzity Komenského v Bratislave trojtýždňový letný kurz slovenského jazyka a literatúry Studia Academica Slovaca (SAS), ktorý sa v tomto roku dožil krásnych 50. narodenín.

Keď ste už absolventom najstaršej slovenskej letnej jazykovej univerzity, určite si na ten čas strávený v Bratislave radi spomínate. Ak ste tam ešte neboli, tak s veľkou pravdepodobnosťou čítate tieto riadky s údivom a s otázkou: ako môžu niektorí počas letných prázdnin dobrovoľne sa prihlásiť na jazykovú školu, a vôbec, prečo je to také úžasné? Pozývam vás na stretnutie s poslucháčkou dejepisu a slovenského jazyka na univerzite ELTE Beatrix Hruškovou, s trojnásobným účastníkom SAS-u Pavlem Kunovacom a pomocným asistentom Karolom Rédlim.

Vystúpim teda z električky a kráčam smerom k budove internátu Družba. Na jej nádvorí zbadám pestrú kavalkádu ľudí, niektorí mi začnú mávať. Pridám sa k nim, sú to tohtoroční frekventanti z Maďarska, bolo ich jedenásť. Celkom slušné číslo, nie? Ako som sa dodatočne dozvedela, v tomto roku vyslalo Maďarsko najviac účastníkov. Prišli dievčatá a chlapci z Jače, Irminčoku, Sarvaša, Békešskej Čaby. Časť z nich študuje na odbore slovenský jazyk a literatúra na univerzitách v Budapešti a Segedíne, druhá časť sa slovenčine venuje z dobrej vôle, z rôznych dôvodov. Najčastejšie je to vplyv kamaráta alebo jednoducho láska.

S kamarátkou Beatrix sme vyhľadali tichší kútik, aby sme sa porozprávali o tom, ako prebieha deň na SAS-e. Frekventanti hneď prvý deň absolvovali vstupný test, na základe ktorého boli zaradení do niektorej študijnej skupiny (jazykové kurzy pre začiatočníkov, jazykové kurzy pre mierne a stredne pokročilých, jazykové a špecializované semináre pre pokročilých, so zameraním na rôzne oblasti). Beatrix sa dostala do skupiny pokročilých so zameraním na translatologickú interpretáciu textov. „Od deviatej do pol jednej sme mali vyučovacie hodiny, na ktorých sme sa zaoberali tlmočením a prekladom. Popoludní sme mali prednášky“ - prezradila účastníčka. Vo voľbe tém na prednášky sa odzrkadlili aj významné jubileá: 70. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, 100. výročie vyhlásenia prvej svetovej vojny a 10. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. „Posledný týždeň sa v popoludňajších hodinách uskutočnili tvorivé dielne, mali sme na výber spev, tanec, výtvarné umenie, divadlo, film, tvorivé písanie, výsledný produkt sme prezentovali predposledný deň na programe Sami sebe. Rozvrh hodín začiatočníkov, mierne a stredne pokročilých sa trochu odlišoval, oni mali predpoludním gramatické cvičenia, popoludní prišla na rad konverzácia.“ Po hodinách strávených v školských laviciach sa študenti zaoberali slovenčinou v lákavejšej forme, navštevovali divadelné predstavenia, koncerty, kiná a zúčastnili sa na prehliadkach mesta. Večer sa zvyčajne stretávali na chodbách internátu či na nádvorí, zoznamovali sa navzájom, nasávajúc do seba kultúru zo všetkých kútov sveta.

Aj keď moja návšteva trvala iba pár hodín, pocítila som to čaro stretu toľkých národov s jedným cieľom – zlepšovať sa v slovenčine. Sú odlišní a spája ich práve tento jazyk! Toto prilákalo aj mladého študenta Karola Rédliho z Levíc, ktorý bol jedným z pomocných asistentov na letnej univerzite. Pomocní asistenti majú na starosti organizačné, propagačné, výpomocné úlohy, teda urobia všetko, aby letná univerzita fungovala plynule, bez problémov. „Fascinovalo ma, prečo sem príde 179 ľudí z 38 štátov, aj z takých ďalekých krajín, ako napríklad z Argentíny. Nakoniec tie odpovede boli veľmi zaujímavé. Jeden účastník z Číny povedal, že on sa učí slovenčinu preto, lebo videl obraz Mosta SNP na internete a povedal si, že musí vedieť jazyk krajiny, kde sa nachádza táto stavba. Alebo jeden náš študent už ovláda sedem jazykov a má normálne takú mániu, že študuje dookola nové a nové jazyky, no teraz mu padol do oka slovenský jazyk, tak sa išiel učiť po slovensky.“ Karla na prácu nahovárala kamarátka a tvrdí, že je to najlepšia pracovná príležitosť, akú kedy mohol mať a určite by prišiel aj budúci rok.

Karol nie je jediný, ktorý by sa o rok jednoznačne vrátil na SAS: sú viacerí frekventanti, ktorí tu nie sú prvý raz. Dokonca niektorí do Bratislavy pricestujú len na niekoľko dní v čase trvania letného kurzu, aby sa stretli so starými známymi a užívali znova jeho atmosféru. Pavle Kunovac z Békešskej Čaby je tu tretí raz, keď počuje SAS, prídu mu na um slová ako kamarátstvo, spoznanie nových ľudí a slovenčina. „Na SAS-e je dobré to, že sa na každom kroku stretávame so slovenčinou, či už v električke alebo na ulici, na fakulte, na ubytovni, pri stravovaní, stále počujeme slovenský jazyk. Sme nútení aj my hovoriť. Keď niekto ovláda gramatiku a dobre rozumie, to nestačí, musí hovoriť a rozprávať a pritom počúvať. SAS na to ponúka výbornú príležitosť, postupne sa stávame smelšími a smelšími v hovorení.“ Z nášho rozhovoru sa mi najviac zapáčila jeho odpoveď na otázku, čo ho priťahuje z roka na rok na letnú univerzitu: „Chcem spoznať lepšie svet, a to tak, že nemusím cestovať do každého kúta sveta, ale stačí prísť do Bratislavy a tu sa stretnem s celým svetom.“ Je to dobrý dôvod prihlásiť sa na 51. ročník letného kurzu slovenského jazyka a literatúry, však?

(kan)

Fotogalériu z jubilejného letného kurzu nájdete na facebookovej stránke Studie Academica Slovaca.