Nový školský rok sa rozbehol aj v našej najsevernejšie položenej dvojjazyčnej národnostnej škole, v maďarsko-slovenskej základnej škole a internáte v Novom Meste pod Šiatrom.

V prvý deň školského roka na športové ihrisko komplexu školy nastúpilo 131 žiakov, medzi ktorými najvzácnejší rad tvorilo dvanásť prváčikov. Tých prišiel pozdraviť aj viceprimátor mesta Dénes Dankó, ktorý im zároveň podaroval hlinený zvonček v tvare múdrej sovičky.

Na slávnosti bolo početné aj zastúpenie rodičov. Tí boli hlavne zvedaví na postup rekonštrukcie školy, alebo osud, či lepšie povedané, prechodné sídlo tried počas doby komplexného obnovovania inštitúcie. Hneď na úvod sa preto riaditeľka školy Júlia Kuczikováprítomným prihovorila s upokojujúcim riešením. Podľa neho totiž zriaďovateľ školy, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, rozhodla o obnovení nevyužitých priestorov internátu pre potreby vyučovania. Triedy sa tak prechodne presťahujú len do inej budovy, adresa školy ostáva nezmenená. Verejná súťaž prebehla, investor je známy, nič už teda začatiu rekonštrukčných prác nebráni.

Po schválení pracovného plánu školského roka inštitúcie, učiteľský zbor hneď v druhom pracovnom týždni zrealizoval tradičný jesenný projekt gastronomickej ukážky varenia slivkového lekváru a pečenia chleba.

Žiaci od 1. ročníka, až po tých najstarších, mohli byť nielen svedkami, ale aj priamymi aktérmi odkôstkovania sliviek, darované členom slovenskej národnostnej samosprávy priamo z Fizéra. Viac ako storočný rodinný klenot, medený kotol, požičala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy z Baňačky. V ňom sa sladká masa sliviek varila od rána až do neskorého popoludnia. Pravdou je aj to, že jej obsah sa rýchlo míňal. Žiaci totiž počas každej predĺženej prestávky v miskách ochutnávali jej premenu v čoraz sladší a hustejší lekvár. Nuž, a keby to žalúdkom týchto labužníkov nebolo stačilo, tak okolo obeda sa vo vonkajšej peci dopiekli langoše. Aj tento produkt prešiel svojimi fázami výroby od kysnutia vo veľkom drevenom koryte cez naloženie cesta všelijakými dobrotami, ako slaninka, klobáska a cibuľa, až po jeho chrumkavé vypečenie vo vopred vyhriatej peci. A čím sme si hasili smäd? Nuž riešenie sa našlo v kadi pod lisom, kde vytekal sladký mušt z krásnych strapcov hrozna, aké rastú len v tokajských vinohradoch.

K záveru dňa mohli byť spokojní teda nielen žiaci, ktorí sa obohatili o miestne jesenné gastronomické tradície, ale aj malí škôlkari, ktorým sa na podujatí tiež páčilo.

(jk)

Foto: autorka