Spálenie Moreny je jednou z najstarších tradícií na odháňanie zimy, ktorá sa zachovala až dodnes. Jej korene siahajú až do doby pred kresťanstvom, keď ľudia ešte verili, že prírodu, prírodné (alebo nadprirodzené) sily je možné ovplyvňovať magickými činmi.

Podľa slovanskej tradície dva týždne pred Veľkou nocou, v Čiernu (Smrtnú) nedeľu dievčatá spevom vyniesli k potoku slamenú bábiku prezlečenú do ženských šiat, zapálili a hodili ju do vody, teda ohňom a vodou skoncovali so zimou.

Aj my sme to tak urobili v podpilíšskom Číve – ako to robievame už niekoľko rokov – počas tohoročného pôstneho obdobia. Všetko sa uskutočnilo podľa obvyklého scenára: v Obecnom múzeu dievčatá obliekli Morenu ako čiernu, škaredú babu. Prešli sme s ňou po uliciach obce do školského dvora, na breh rieky, kde sme sa s ňou slávnostne rozlúčili. Viacero dospelých ju tiež odprevadilo: je to jedno z našich najpopulárnejších podujatí, na ktoré viacerí prichádzajú v ľudovom kroji, takže v každodennom oblečení, tak, ako to bolo kedysi.

Škôlkari a žiaci základnej školy zaspievali niekoľko piesní a zahrali tradičné detské hry, aké mohli hrať aj naši predkovia pred 100 rokmi. Najväčšou atrakciou však bolo vzbĺknutie plameňa, ktoré sledovalo každé dieťa so zatajeným dychom a aj tento rok s výbuchom radosti prijali spálenie Moreny. Členky pávieho krúžku spievali piesne, ktoré pozbieral pán učiteľ B. Kálmánfi v Číve. Tohoročná „zima“ sa nedala ľahko: ešte dlho nám kývala dymom z potoku...

K. Čapuchová (ef)

Foto: autorka