O jari sa hovorí, že je symbolom nového začiatku. Naozaj na tom niečo je: príroda sa prebúdza z dlhého a hlbokého spánku a všetko sa znovu naplní životom.

Na prahu nového začiatku nestojí len prírodný svet. Jar znamená nový začiatok aj pre maturantov, ktorí navždy opustia strednú školu a vstúpia do života. Túto rozlúčku, ktorá však nesie v sebe aj nádej na sľubnú, šťastnú a samostatnú budúcnosť, prežili študenti záverečného ročníka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe 30. apríla.

Po zazvonení sa štvrtáci vydali na poslednú cestu po budove školy, ktorá bola pre viacerých pätnásť rokov druhým domovom, niektorí tu strávili dvanásť rokov a podaktorí štyri. Na dvore ich čakali pedagógovia, žiaci nižších ročníkov, rodičia, príbuzní, kamaráti a ďalší pozvaní hostia. Na rozlúčkovej slávnosti sa zúčastnila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka župnej slovenskej samosprávy Judita Krajcsoviczová, úradujúca konateľka Domu slovenskej kultúry Hajnalka Krajcsovicsová a predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely.

V mene študentov gymnázia sa so štvrtákmi rozlúčila Viktória Nagyová, ktorá vyzdvihla, že maturanti zanechajú po sebe obrovskú prázdnotu. Nasledovne podľa starej tradície najstarší žiaci odovzdali vlajku školy študentom jedenásteho ročníka, ktorí onedlho prevezmú ich miesto. Vanda Mucsiová a Bence Szeljak v mene všetkých lúčiacich sa študentov poďakovali svojim rodičom za roky tvrdej práce a vytrvalosti, veď za to, že teraz stoja na prahu dospelosti, vďačia vo veľkej miere im.

Štvrtáci sa rozlúčili rad-radom so svojimi pedagógmi, a ako to býva v čabianskej slovenskej škole, táto rozlúčka mala osobitnejší tón, z čoho bolo možné vycítiť, že pedagógovia a žiaci majú dobrý, ba až priateľský vzťah. Zvlášť sa poďakovali profesorke Csille Albertiovej, ktorá viedla a strážila ich kroky ako triedna štyri roky, niektorých osem rokov. Dojímavý prejav predniesla aj triedna profesorka, pre ktorú bol tento moment taktiež výnimočný, lebo sa rozlúčila so svojou prvou triedou.

Na konci slávnosti sa so štvrtákmi lúčila aj riaditeľka školy Edita Pečeňová, maturantov pustila do sveta dospelých nasledujúcimi slovami: „Tradičné symboly rozlúčky sú nositeľmi dôležitých odkazov. Kapsička – tarisna zavesená na pleci tých, čo odchádzajú, almužna – ako symbol rodičovskej pomoci na dosiahnutie cieľa a fotografia – symbol rodičovského domu, priateľov, školy, minulosti, aby si vedel, kto si, kde patríš, odkiaľ sa púšťaš na cestu. V kapsičke maturantov Slovenského gymnázia je toho viac. Nájdete v nej znalosti slovenského jazyka a kultúry, históriu a skutky našich predkov, dolnozemských Slovákov, ich myslenie a svet hodnôt, a v kapsičke nájdete aj prežité udalosti, ktoré vám budú pripomínať, že ste súčasťou nášho slovenského spoločenstva, že niekde patríte.“

(kan)

Foto: autorka