Najdôležitejšou úlohou dramaturga je nájsť dobrú divadelnú hru. Hru, ktorá by bola v súlade s filozofiou divadla, ktorá by sa páčila predovšetkým divákom a na inscenovanie ktorej má k dispozícii vhodný umelecký súbor. Teda: musí nájsť takú hru, aby vyhovovala aj zloženiu súboru – počtu žien a mužov, ich veku.

Nie je to vôbec ľahká úloha – najmä v prípade, ak divadlo nemá stály ansámbel – a dlhé roky sa s ňou pasuje aj pisateľka týchto riadkov. Slovenské klasické divadelné hry – či už ide o Palárika, Stodolu, Záborského či J. G. Tajovského, sú väčšinou veľkopočetné. Platí to aj pre divadelnú hru slovenského prozaika, dramatika a básnika Jozefa Gregora Tajovského (18. október 1874, Tajov – 20. máj 1940, Bratislava) Ženský zákon (1900), v ktorej je sedem hlavných postáv a potom kopa vedľajších: mládenci, dievčatá, deti, muzikanti. V prípade hry autora, ktorý je už 70 rokov mŕtvy, môže dramaturg a upravovateľ robiť s hrou „čo chce“. Toto je samozrejme prehnané tvrdenie, pretože úcta k autorovi zväzuje ruky, ale predsa: môže z nej vyškrtnúť, prepísať, dopísať text, ale aj spojiť, prípadne „vymazať“ niektoré postavy.

Nuž a po takomto spôsobe siahla aj mladá režisérka Katarína Jánošová z Bratislavy, ktorá Ženský zákon upravila pre potreby divadelnej dielne – workshopu, minitábora – pre zástupcov staršej mladšej generácie, teda predovšetkým pre gymnazistov. Divadelnú dielňu nie je ľahké zorganizovať, totiž na to, aby sa do nej niekto prihlásil, musí mať naozaj rád divadlo a slovenčinu. Musí mať pekné spomienky na divadelné tábory pre ZŠ – alebo sa v ňom musí prebudiť túžba dostať sa bližšie k svetu divadla. A nesmie si naplánovať naraz dva programy... Ani s tou terajšou to nebolo ľahké: v lete je na radosť nás všetkých veľa táborov, kurzov, školení, na druhej strane, niektorí záujemcovia by sa mali rozdvojiť, ba aj roztrojiť...

Do tohtoročnej divadelnej dielne, ktorá sa konala od 27. júla do 2. augusta v stredisku Agapé v Svätom Jure, sa napokon prihlásili – a aj zúčastnili „stálica“ Berta Kőrösiová zo Sarvaša, Zsolt Bak a Vivien Mikušová takisto zo Sarvaša, Kamila Zolvánová z Kondorošu a sestry Vivien a Laura Kapitányové z Budapešti. Dielňu odborne viedli už spomenutá Katka Jánošová a jej manžel, herec Michal – Miško Jánoš. Asistoval im poslucháč JAMU v Brne Ján Tomandl. Pedagogický dozor, ale aj prípadnú odbornú pomoc si na seba zobrali divadelníčka, pedagogička Marta Dekrétová a pisateľka týchto riadkov.

Ako som už naznačila, máme za sebou minitábor s maxivýkonmi. Ani jeden z účastníkov dielne nebol nováčikom, preto sa aj Katke a Miškovi dobre pracovalo, predsa len: išlo o slovenskú klasiku, hoci aj upravenú, skrátenú. Príbeh lásky Miška a Aničky, rozhádaní rodičia – v našom prípade mamy, nuž a tretia osoba – Dora, ktorá ohovára, intriguje, to všetko si vyžadovalo dobrú znalosť textu, vžitie sa do postavy, precítenie. Dôraz sa kládol na hereckú prácu. Navyše, upravovateľka textu si vymyslela Rozprávačku, ktorá divákov sprevádzala príbehom. Samozrejme, všetko sa dobre skončí.... Rodiny sa pomeria, mladí sa zoberú. Niekto na internete napísal, že príbeh je vlastne obdobou dnešných telenoviel... Ak by to bola pravda, to by sa velikán Tajovský mohol v hrobe obracať. Skôr to bude s tými nápadmi a telenovelami naopak...

Vráťme sa však k nášmu Ženskému zákonu. Ako vždy, na začiatku sa mladí herci oboznámili s textom, so situáciami, a čomu nerozumeli, preložilo sa do maďarčiny. Nuž a potom sa skúšalo a skúšalo, zdokonaľovalo, vymýšľalo, spievalo... Všetko bolo v poriadku v momente, keď všetci vedeli texty... Priznám sa, niekedy pri príkaze Katky, aby sa tú a tú časť do rána naučili, som deti aj ľutovala. A potom obdivovala. Hodiny skúšok. Medzitým samozrejme oddych, návšteva kina v bratislavskom Poluse (žiaľ, na divadelné predstavenie sme nenatrafili), prechádzka starou Bratislavou a obdivovanie Dómu svätého Martina. A zabudla som na raňajšiu, divadelnú rozcvičku, ktorá navodila tú správnu atmosféru.

Počasie bolo všelijaké – aj teplo aj chladnejšie, ale vyhli sa nám extrémne horúčavy i extrémne dažde. Takže: všetko v poriadku, skúšalo sa vnútri, ale predovšetkým vonku, na malom javisku vnútorného dvora Agapé. Ten sa v predposledný deň, v sobotu, zaplnil divákmi – predovšetkým známymi, rodinou, ale aj niekoľkými záujemcami zo Svätého Jura. Premiéra je vždy vyvrcholením päťdenného úsilia, je, ako sa hovorí, čerešničkou na torte a potlesk sladkou odmenou, je chvíľou slávy a predovšetkým dobrého pocitu a uspokojenia, že sme zase spolu niečo pekné a hodnotné vytvorili.

Nuž a čo iné si môžeme v tejto chvíli želať ako to, aby sa tieto nezabudnuteľné chvíle zopakovali aj na budúci rok? Ja som rozhodne ZA.

(do)

Foto: autorka