V druhej polovici septembra na 9. medzinárodnej vedeckej konferencii o komunikácii s názvom Synchrónne a diachrónne kontexty jazykovej komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zastupovali slovenských vedcov z Maďarska naše tri vysokoškolské pedagogičky a výskumníčky.

Názov prednášky Evy Horváthovej Farkasovej z Pedagogického ústavu Jána Vitéza Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa bol Lexikálne zvláštnosti v jazyku pilíšskych Slovákov. Materiál k výskumu pozbierala v piatich slovenských obciach v okolí Ostrihomu: v Číve, v Kestúci, v Mlynkoch, v Moďoróši a v Šarišápe. Podľa autorky veľkú väčšinu obyvateľov v súčasnosti môžeme charakterizovať ako bilingválnu s dominanciou maďarského jazyka. Aktívnymi používateľmi slovenského jazyka sú len predstavitelia staršej generácie. Na základe odpovedí respondentov E. Horváthová Farkasová dospela k záveru, že v ich prípade môžeme hovoriť o symetrickej dvojjazyčnosti, s istou presilou maďarčiny. – Hlboký citový vzťah k materinskej reči však prežívajú dodnes, lebo respondentky boli očividne dojaté z toho, že majú možnosť na dlhší rozhovor v slovenčine – zdôrazňovala autorka prednášky. Pri sledovaní striedania jazykových kódov zistila, že maďarské slová používali len v malom počte. Striedanie kódov sa dotýkalo predovšetkým nasledovných tematických oblastí: choroba, zdravie, u lekára; školstvo, deti; kultúra; úrady; domácnosť (napr. stroje v domácnosti); technika, veda; zemepis, história, náboženstvo; dopravné prostriedky, cestovanie; bývanie; vlastnosti (napr. novšieho typu: depressziós – depresívny); práca (stroje, závody); spôsob života, voľný čas a podobné. Väčšia časť registrovaných striedaní jazykových kódov bola kontextuálneho charakteru. (...) Slová, ktoré nie sú a neboli súčasťou slovenskej slovnej zásoby respondentov automaticky a prirodzene povedali po maďarsky. V prípade, keď im neprišlo na um inak pre nich známy slovenský výraz, obyčajne robili dlhšiu prestávku v prúde reči. Zriedkavejšie zaregistrovala výskumníčka aj situatívne striedania jazykových kódov, (...) napríklad keď vstúpil do miestnosti niektorý člen rodiny alebo iný známy, ktorý ovláda slovenčinu na slabšej úrovni, alebo ju ovláda len pasívne. Eva Horváthová Farkasová plánuje pokračovať vo svojom výskume aj v ďalších pilíšskych slovenských obciach (Huť, Santov).

Vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry Segedínskej univerzity Tünde Tušková prednášala na tému Jazykové znalosti u študentov slovenského pôvodu v Maďarsku. Vo svojom príspevku prezentovala výsledky dotazníkového výskumu, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2007 – 2009. Respondentmi boli poslucháči slovakistiky na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Segedínskej univerzity, na Pedagogickej fakulte pre učiteľky materských škôl Vysokej školy Samuela Tešedíka v Sarvaši, resp. na Pedagogickom ústave Jána Vitéza v Ostrihome a na Katedre slovakistiky na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Poslucháči boli vo veku od 19 do 25 rokov. Cieľom výskumu bolo zistiť, ako študenti hodnotia svoje jazykové znalosti, aký rozdiel sa prejavuje u nich pri porozumení textu v slovenčine a v maďarčine a ako hodnotia svoje jazykové znalosti, čo sa týka ovládania maďarského jazyka, spisovnej podoby slovenského jazyka a nárečia, ktoré sa používa v obci, odkiaľ samotný študent pochádza. Výskumníčku zaujímalo tiež, ktorý jazyk je respondentom bližší, ktorý z nich používajú častejšie a v ktorom zo spomenutých jazykov čítajú viac. Svoje jazykové znalosti mali hodnotiť na škále od 1 po 5 nasledovne: 5: Všetkému dokonale rozumiem; 4: Ľahko rozumiem; 3: Viac-menej rozumiem; 2: Ťažko rozumiem; 1: Vôbec nerozumiem.

Na základe vyhodnotenia dotazníkov, ktoré obsahovali otázky typu Keď čítate slovenské noviny, nakoľko rozumiete textu?; Rozumejú dolnozemskí Slováci hovorovej slovenčine?; Keď čítate maďarské noviny, nakoľko rozumiete textu?; resp. nakoľko poznajú nárečovú podobu slovenského jazyka, teda lokálne nárečie vlastnej obce T. Tušková zhrnula ponaučenia výskumu nasledovne:

– Celkovo môžeme konštatovať, že uskutočnená analýza potvrdila, že v prípade budúcej inteligencie Slovákov v Maďarsku je výrazná dominancia maďarského jazyka, ovládajú ho lepšie a používajú ho častejšie. Na základe vyjadrenia sledovaných respondentov vyplynulo, že spisovnú slovenčinu ovládajú lepšie ako nárečovú podobu slovenského jazyka, čo súvisí s ich vekom. Treba ale pripomenúť, že napriek hore uvedeným faktom je silná citová väzba študentov k slovenskému jazyku. Keďže ide o vekovú skupinu, ktorá komunikuje po slovensky len v národnostnom prostredí, takže nemajú možnosť udržiavať permanentný kontakt s hovorovou slovenčinou, treba si uvedomiť, že by bolo potrebné vedome oživovať náš národnostný jazyk. Sme povinní postarať sa o mladú generáciu, ktorá bude po slovensky čítať vtedy, ak od svojho predškolského veku bude počuť slovenské rozprávky, bude mať k dispozícii slovenské mládežnícke romány, zaujímavé časopisy a keď bude v kontakte so súčasným slovenským jazykom.

Hlavná vedecká pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová vo svojej prednáške sa zameriavala na Predbežné výsledky výskumného projektu s názvom Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989. Autorka v kapitole Časopisy, noviny, periodiká, kalendáre konštatuje, že „v skúmanom období vychádzalo v Maďarsku osem titulov slovenských časopisov a novín, dvoje elektronické noviny, dve odborné periodiká a dva kalendáre.“ Okrem celoštátnych tlačových orgánov a elektronických novín (Ľudové noviny, luno.hu, oslovma.hu) upriamuje pozornosť aj na lokálne, resp. obecné jedno- alebo dvojjazyčné časopisy a noviny (Budapeštiansky Slovák, Čabän, Komlóšska mozaika, Novinkár nad Kerešom, Pilíšan, Zrnko –Magocska), ako aj na časopisy, ktoré už nevychádzajú: kultúrnopolitický časopis SME a náboženský mesačník Cesta, Pravda a Život. Významnými slovenskými periodikami v Maďarsku sú Náš kalendár, Čabiansky kalendár, Slovenčinár a Národopis Slovákov v Maďarsku, pričom posledný titul podľa predbežnej koncepcie zborníka výskumného projektu bude figurovať v kapitole Vedecké diela Slovákov v Maďarsku. Do ďalšej oblasti, ktorej sa venovala výskumníčka s názvom Monografie, zborníky, zbierky v skúmanom období patria nespočetné diela. O samotnom projekte sa A. Uhrinová domnieva, že ...najnovší jazykový program Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku je/bude osožný z viacerých hľadísk. Zosumarizuje a zanalyzuje výsledky písomníctva národnosti v blízkej minulosti a v súčasnosti a tým prispeje k obohateniu poznatkov o Slovákoch v Maďarsku, k zachovaniu ich jazyka a k posilneniu ich identity. A nie v poslednom rade, dúfame, že predstavené tituly vzbudia záujem čitateľov.

Záujemcovia o uvedené témy si v blízkej budúcnosti budú môcť prečítať prednášky v zborníku konferencie, ktorá bola venovaná 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra.

CsL

Foto: ff.umb.sk, internet

Fotogalériu nájdete TU.