Ťažkosti škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, nové učebnice, vydané v rámci europrojektu a výjazdový kurz Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského pre našich pedagógov boli nosnými témami Dní slovenského národnostného školstva, ktoré usporiadala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) začiatkom novembra v priestoroch budapeštianskej slovenskej školy.

Problémy škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet

V prvý deň stretnutia pedagógov a odborníkov z oblasti slovenského národnostného školstva privítala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, ktorá prízvukovala, že pozvali riaditeľov škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet hlavne preto, lebo táto oblasť nášho školstva prežíva obrovskú krízu. Za jeden školský rok počet žiakov, ktorí sa venujú slovenčine v rámci tohto typu škôl, poklesol o päťsto, pričom podobné veľké problémy spôsobuje aj nedostatok slovenských pedagógov. Ako uviedla, kým v prípade väčšiny dvojjazyčných škôl, ktoré prevádzkuje CSSM, je čoraz väčší záujem o štúdium, v školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet je práve opačný trend. Výchovno-vzdelávací výbor (VVV) CSSM sa aj preto rozhodol podať pomocnú ruku slovenčinárom a riaditeľom týchto škôl – nezávisle od prevádzkovateľa –, lebo je naším spoločným záujmom, aby sme mali kvalitné školské ustanovizne a aby v našich obciach nezanikli školy, resp. aby nezrušili v týchto inštitúciách výučbu slovenčiny. O legislatívnom zázemí národnostného školstva prednášal na podujatí hlavný radca Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán, ktorý sa zameral predovšetkým na najdôležitejšie právne predpisy, ktoré boli pozmenené následkom zmien právnych noriem po roku 2011. Vyzdvihol, že právo miestnych národnostných samospráv vyjadriť svoj súhlas v záležitosti Organizačného poriadku výchovno-vzdelávacích inštitúcií síce zaniklo, avšak táto zmena neovplyvňuje národnostnú výučbu nepriaznivo preto, lebo v Organizačnom poriadku nemôžu byť body, ktoré sú protichodné s platnými právnymi predpismi. „Základné úlohy a povinnosti, akou je aj zabezpečenie národnostnej výučby, majú obsahovať Zakladajúce listiny jednotlivých inštitúcií a Organizačný poriadok danej inštitúcie nemôže rozhodovať inak,“ zdôraznil Š. Kraslán.

Zároveň informoval prítomných o právnom rámci iniciovania národnostnej výchovnovzdelávacej činnosti, podľa ktorého ak minimálne rodičia ôsmich žiakov, patriacich k jednej národnosti písomne požiadajú zavedenie tejto výučby, inštitúcia musí vyhovieť tejto žiadosti. Hlavný radca upriamil pozornosť prítomných aj na tzv. doplnkové národnostné vyučovanie, ktoré zatiaľ v našich obciach nie je rozšírené. Tento systém funguje podobne, ako napríklad umelecké školy, žiak navštevuje svoju školu a niekde inde v mimoškolských hodinách, resp. pomocou externého učiteľa sa zúčastňuje aj na národnostnej výučbe, ktorá však – čo sa týka hodnotenia, vysvedčenia, alebo maturity – má rovnakú hodnotu, ako vyučovanie v rámci tzv. domovskej základnej, alebo strednej školy. Štefan Kraslán zdôraznil, že v národnostnej výučbe východiskom je vždy nárok rodiča, pritom miestne národnostné samosprávy podľa neho by sa mohli angažovať aj v oblasti vierohodného informovania rodičov. „Našou spoločnou úlohou je, aby sme aj do národnostného stredoškolského systému zapojili čím viac žiakov,“ dodal hlavný radca. Detailný prehľad poklesu počtu žiakov, ktorí sa zúčastňujú na slovenskej národnostnej výučbe v rámci škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, podal predseda VVV CSSM Michal Lásik. Ako informoval prítomných, po spoločenskej zmene si viacerí zvolili západné svetové jazyky na úkor slovenčiny, pritom najväčší pokles zaznamenali v školskom roku 2001/2002, keď pôvodný počet – 5800 žiakov – poklesol takmer o dvetisíc. Avšak po tejto kríze nastala aj pozitívna zmena, počet žiakov sa zvýšil na 4500, ešte aj v školskom roku 2012/13 sa zúčastnilo tejto výučby do 4400 žiakov, ich počet radikálne poklesol opäť práve v tomto, aktuálnom školskom roku. „Pri takomto trende táto forma výučby je ohrozená, spolu musíme nájsť konštruktívne riešenia a metódy, pomocou ktorých by sa tento systém mohol obnoviť,“ zdôraznil M. Lásik. Pritom, ako dodal, je užitočné, ale nie postačujúce, čo si zvolia niektoré školy, a síce ich žiaci v 7., 8. ročníku získajú jazykovú skúšku, ale potom už väčšinou stratia kontakt so slovenčinou. Keď skončia, nepokračujú vo svojom stredoškolskom štúdiu ani na slovenských gymnáziách, ale ani v rámci tzv. doplnkovej národnostnej výučby sa nevenujú ďalej slovenčine. Je chvályhodné, ak si žiaci osvoja slovenský jazyk na slušnej úrovni, avšak v záujme zachovania národnostnej identity, resp. v záujme vychovania národnostnej inteligencie „iba“ znalosť jazyka, ako taká nie je postačujúca. Predseda výchovno-vzdelávacieho výboru zároveň sformuloval aj nepriaznivý dopad výučby slovenčiny na tých základných školách, ktoré prevzala cirkev, výnimku tvorí Katolícka základná škola v Dabaši-Šáre. „Cirkevná autonómia nepripustí, aby po prevzatí školy sme mali vplyv na budúcnosť výučby slovenčiny v danej škole,“ dodal predseda výboru.

„Naším netajeným zámerom bolo pri zvolaní tohto zasadania, aby sme vytvorili určitú odbornú platformu tých základných škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet,“ s týmito slovami pozdravila účastníkov stretnutia členka VVV CSSM, riaditeľka Slovenskej národnostnej školy v Mlynkoch Marta Papučková Glücková. V rámci tejto dielne sa slovenčinári a riaditelia daných škôl už počas prvého zasadnutia venovali takým praktickým otázkam, akou je okrem problému zaškoľovania žiakov napríklad riešenie zastupovania kolegov počas konferencií, alebo vypracovanie praktickejších učebných plánov s reálnym počtom hodín, ale venovali sa aj ďalším oblastiam, v ktorých v určitých obciach je plodná spolupráca miestnej školy a miestnej slovenskej samosprávy, pričom v rade ďalších obcí zase by očakávali väčšiu pozornosť a pomoc miestneho slovenského zboru. O svojich pozitívnych skúsenostiach informovala prítomných učiteľka slovenčiny, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Alkári, členka VVV CSSM Judita Kaszalová Szabadová. Ako je známe, v tejto matranskej slovenskej obci sa miestny slovenský zbor pred niekoľkými rokmi v záujme záchrany miestnej malej základnej školy rozhodol tak, že bude prevádzkovateľom inštitúcie. „Prvý školský rok sme mali ohromne ťažký, ale dostali sme pomoc tak zo strany Ministerstva ľudských zdrojov, ako aj CSSM, pritom naša spolupráca s Obecnou samosprávou je príkladná, lebo tá aj finančne sa podieľa na prevádzkovaní školy. Je naším spoločným záujmom, aby obec mala svoju školu, aby obec mala svoju budúcnosť,“ prízvukovala slovenčinárka z Matry.

O podobnom zámere informoval prítomných zástupca riaditeľa Slovenskej národnostnej školy, zároveň predseda Slovenskej samosprávy v Santove Ľudovít Papuček, avšak v tejto pilíšskej slovenskej obci otázka prevzatia školy je zatiaľ v štádiu rokovania.

Nové učebnice

Na druhý deň stretnutia po pozdravných slovách riaditeľky hostiteľskej inštitúcie Júlie Szabovej Marlokovej vystúpil predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru (VVV) CSSM Michal Lásik a zhrnul najdôležitejšie body rokovania z prvého dňa podujatia. Ako uviedol, venovali sa školám, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet preto, lebo v tejto oblasti nastali obrovské problémy. „S dvoma vetami by som zhrnul, čo je podstatou a zároveň východiskom tejto problematiky: zistili sme, že všemohúcimi v tomto procese sú rodičia. Naše smernice a zákony dávajú právo rodičom rozhodnúť sa, či sa deti budú, alebo nebudú venovať slovenčine. Rodičia však budú zapisovať svoje deti na slovenčinu, ak budú vidieť úspechy, že výučba na týchto typoch škôl je úspešná a deti si osvoja slovenčinu, ako aj slovenské reálie na vysokej úrovni. Tretím elementom záchrany týchto škôl by mali byť slovenské národnostné samosprávy..., ktoré majú v rukách možnosť pripomienkovať všetky rozhodnutia a majú možnosť zachrániť toto vyučovanie. Ďalším elementom sme my, učitelia, ktorí chceme, aby sa naše deti učili modernými metódami, z moderných učebníc...“ dodal predseda VVV CSSM. Následne slovo patrilo riaditeľke čabianskej slovenskej školy Edite Pečeňovej, ktorá ako odborná vedúca projektu TÁMOP–3.4.1A-11/1 na vydávanie nových učebníc a učebných pomôcok predstavila prítomným nové tituly, ktorých bolo spolu sedemdesiatdva. „...Už druhýkrát sa založilo konzorcium, v rámci ktorého sa vydávali národnostné učebnice. Pritom bolo naozaj diskutabilné, či táto forma konzorcia a europrojekt vyhovujú našim požiadavkám. Časom sa však ukázalo, že naša národnosť nemá inú cestu, inú možnosť: keď sa nezapojíme do europrojektov, nebudeme mať učebnice,“ informovala prítomných E. Pečeňová.

Ako ďalej uviedla, štát nás takouto formou podporoval, vymedzil určitú sumu pre všetky národnosti, ktoré si potom podľa svojich záujmov a predstáv mohli naplánovať vydávanie učebníc. „Treba pritom poznamenať, že v tejto oblasti vyhovieť mnohorakým požiadavkám rôznych typov škôl sa nedá vydaním jednej učebnice. Určite iné tematické okruhy uprednostňuje jedna obecná škola, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet a isteže o iné témy by mal záujem pedagóg, ktorý pracuje napríklad v hlavnom meste. Prostredie detí nie je rovnaké, nepochádzajú z rovnakých rodín, ktoré majú zase rôzne vzdelanostné úrovne. Deti majú rôzne záujmy, väčšina z nich možno ani nevie, čo chce začať so slovenčinou v budúcnosti, dokonca často ani rodič nevie. Pritom existuje aj uvedomelejšia vrstva rodičov, ktorá cielene dáva svoje dieťa do slovenskej školy, lebo buď chce, aby dieťa spravilo jazykovú skúšku, alebo chce, aby jeho dieťa išlo študovať ďalej týmto smerom, teda aby aj v budúcnosti používalo slovenčinu. A my, učitelia musíme vyhovieť týmto rôznym požiadavkám často v rámci jednej triedy,“ dodala odborná vedúca projektu. Riaditeľka čabianskej školy ďalej informovala prítomných, že naplánovanie projektu charakterizovalo demokratický prístup, aj keď všetkým požiadavkám sa vyhovieť jednoducho nedá. CSSM urobila prieskum pred rozbehnutím projektu, pritom nie všetci respondenti z kolegov odpovedali na otázky. Na základe odpovedí sa vykryštalizovali najdôležitejšie požiadavky, podľa ktorých na gymnáziách je veľký nedostatok učebných pomôcok, na prvom stupni základných škôl boli potrebné moderné farebné, predovšetkým digitalizované učebné pomôcky, na druhom stupni zase bolo treba vytvoriť širokú paletu učebníc hlavne zo slovenského jazyka a ešte stále nie sme v najlepšej situácii, čo sa týka prekladov učebníc. „Objavil sa pritom nárok aj zo strany učiteliek materských škôl, aby si mohli obnoviť svoje občas nie najčerstvejšie metodické znalosti a schopnosti, takže pre ne boli vytvorené metodické príručky,“ zdôraznila na stretnutí Edita Pečeňová. Zároveň dodala, že na základe vypísania europrojektu bolo treba vypracovať aj akreditovaný doškoľovací kurz a vďaka náročnosti konzorcia pre vydávanie slovenských učebníc a učebných pomôcok sa spojili s univerzitou ELTE a po 2,5 ročnej tvrdej práci akreditovali kurz Slovenskej vzdelanosti pri univerzite ELTE. Tiež prízvukovala, že do projektu, ktorý trval od roku 2012, zapojili uznávaných odborníkov z oblasti pedagogiky, ako aj renomovaných prekladateľov. Pritom – ako uviedla expertka slovenských učebníc – ich dlhoročnú prácu spomalila napríklad povinnosť verejného obstarávania, ale aj fakt, že práve počas rozbehnutia projektu sa zmenila legislatíva v oblasti vydávania učebníc, čo im spôsobilo nemalé problémy.

Na stretnutí pedagógov sa v hojnom počte zúčastnili aj autori niektorých nových titulov, od ktorých kolegovia mohli dostať informácie o nových učebniach z prvej ruky. Profesorky Rozália Čipková (spoluautorka: Monika Szabová) a Anna Kondačová sa venovali predmetu Slovenská vzdelanosť, nimi vytvorené učebnice, pracovné zošity a učebné pomôcky môžu použiť obidva typy našich škôl, teda aj dvojjazyčné, ako aj tie, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet. Zaujímavosťou pracovných zošitov z tohto predmetu je aj to, že deti jednotlivé nárečové výrazy majú prispôsobiť dialektu svojho rodiska, takto sa v nich pravdepodobne vytvorí aj silnejšia väzba na rodisko, ako aj na materinský jazyk svojich starých rodičov. Nové učebnice a pomôcky zo slovenčiny, ale aj z iných predmetov pre dvojjazyčné školy, ako aj pre budapeštiansku jednojazyčnú školu predstavila účastníkom metodologička Miloslava Némethová, ktorá vyzdvihla, že v prípade prvákov, ktorí ešte nevedia čítať pri osvojovaní nových výrazov je najdôležitejšia práca pomocou obrázkov. S novými titulmi a učebnými pomôckami pre tzv. jazykové školy (v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet) prítomných pomocou interaktívnej tabule oboznámila školská referentka CSSM Erika Lázárová, pritom zdôraznila, že pri vypracovaní a zaradení textov do učebníc so spoluautorkou Danielou Onodiovou dbali o to, aby boli našim deťom blízke, pričom pri dramatických nahrávkach spoluúčinkovali aj herci Slovenského divadla Vertigo. Dlhoročná hosťujúca učiteľka čabianskej slovenskej školy Zuzana Benková, autorka knihy Konverzácia 9-12 uviedla, že učebnica môže byť východiskom aj pre tvorbu maturitných textov stredného stupňa, ktoré otestovala medzi čabianskymi gymnazistami, ale samozrejme akceptovala aj iné učiteľské prístupy. Reprezentatívna publikácia Dejiny a kultúra Slovákov v Maďarsku, ktorá bude slúžiť ako učebnica Slovenskej vzdelanosti pre 11-12. ročník gymnázií by nemala chýbať ani v našich knižniciach, spolkoch a samosprávach, rozsiahlu prácu stručne predstavil jeden z autorského kolektívu Michal Lásik.

Výjazdový kurz

V posledný deň podujatia Dni slovenského národnostného školstva sa konal pre našich pedagógov výjazdový kurz spolupracovníkov Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave (CĎV UK), s ktorým má CSSM podpísanú dohodu o spolupráci. Odborníci zo Slovenska už tradične odovzdali nové vedomosti našim slovenským pedagógom, veď ako riaditeľka CĎV UK Janka Chládecká poznamenala, medzi krajanov v Maďarsku už prichádzajú ako medzi priateľov. Okrem doškoľovania prekvapili našich učiteľov aj množstvom nových učebníc, DVD nahrávok, ako aj zvukových nosičov slovenských ľudových piesní. V rámci kurzu sa pomocou Zuzany Dugovičovej a Márie Onuškovej naši pedagógovia zoznámili s detailmi projektového vyučovania a projektovej metódy a dostali odpoveď aj na také závažné otázky, ako napríklad: Ako motivovať žiaka?; Ako prepojiť danú tému so životom,... Ako postupovať tak, aby sme žiaka pripravili do života? a iné.

„Bola som už asi tretíkrát na výjazdovom kurze CĎV UK, a aj tentoraz som sa cítila veľmi dobre a naučila som sa množstvo nových poznatkov a metód. Pracovali sme v skupinách, boli sme motivovaní a prednášateľky boli veľmi milé, vychádzali nám v ústrety,“ informovala nás niekoľko dní po kurze slovenčinárka v bakonskom Jášči Viktória Gerstmárová Ecseriová. „Pritom bola to pre mňa aj akási spätná väzba, pretože väčšinu prezentovaných metód už používam aj ja v praxi a bol to nesmierne dobrý pocit, že potvrdili: kráčam po správnej ceste. Inak na záver kurzu som v dotazníku naznačila môj problém, ktorý by som chcela vyriešiť: vyučujem v zlúčených triedach, v ktorých máme preberať paralelne učebné látky minimálne dvoch ročníkov, ale keď sa náhodou do obce počas školského roka prisťahuje nový žiak, musím s ním osobitne preberať učivo zo slovenčiny zase ďalšieho ročníka. Dúfam, že kolegyne mi pomôžu, resp. nájde sa niekto, kto má podobný problém a má viac skúseností... V mojom prípade je to aj preto ťažké, lebo v oblasti Bakonských vrchov niet viac škôl, kde by sa vyučovala slovenčina, preto som nadviazala kontakty s kolegyňou v Tatabányi-Bánhide, lebo tento región je k nám geograficky najbližší. Na jar sa k nim už chystáme na recitačnú súťaž. Inak na súťaže chodíme aj do Budapešti, nedávno v XIII. obvode na recitačnej súťaži dve moje žiačky skončili na popredných miestach. Po tejto konferencii hneď po návrate domov sme sa pustili do práce, deťom na nižšom stupni sa veľmi páčili nové digitálne učebnice, vydané v rámci konzorcia. Vo vyšších ročníkoch som zase vyskúšala učebnice, ktoré nám poskytli kolegyne zo Slovenska, v prípade týchto ma zaujala metóda vyučovania skloňovania. Jednotlivé pády si deti majú osvojiť celými slovnými spojeniami, teda okrem skloňovaného podstatného mena má tam byť aj sloveso, ale aj skloňované prídavné meno, zámeno, resp. číslovka. Podľa mňa si žiaci takto oveľa ľahšie a istejšie zafixujú jednotlivé pády. Tiež som mala nesmierne veľkú radosť zo zvukových nosičov s ľudovými piesňami, zatiaľ som si ich musela zaobstarať individuálne,“ podelila sa s nami o svoje skúsenosti slovenčinárka z regiónu Bakonských vrchov.

Cs. Lampert

Foto: csl