Filmový maratón CSS dvanástykrát

Dvanásť. Presne jeden tucet. Filmový seminár Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) vstúpil tohto roku do svojho dvanásteho ročníka. Dvanásť rokov sa stretávajú študenti a milovníci slovenského filmu, aby pod dohľadom odborníkov zo Slovenska sledovali, čo je nového v slovenskej kinematografii.

Foto: (Eva Patayová Fábiánová)

Za dvanásť rokov (vlastne jedenásť, lebo prvý seminár sa uskutočnil vo vtedajšom sídle Zväzu Slovákov v Maďarsku) sa v pohodlných stoličkách divadelnej sály Slovenského inštitútu vystriedalo veľa študentov stredných či vysokých škôl. A predsa z roka na rok je čo ukázať. A predsa nás ešte vie film ohúriť. (Alebo slovami klasika: A predsa sa točí.) Napríklad také Quartétto v réžii Laury Sivákovej o štyroch ženách - jednej rodine, kde odmlčané krivdy vyjdú na povrch počas posledných matkiných dní.

Filmový seminár aj v tomto roku bol určený hlavne študentom vyšších ročníkov slovenských gymnázií a poslucháčov slovenčiny na tunajších vysokých školách, resp. univerzitách. Na slávnostné otvorenie prišli aj poprední predstavitelia našej národnosti - predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý pred dokumentárnym filmom Petra Kerekesa 66 sezón - ktorý premietli hneď v prvý deň pre menšie technické problémy s pôvodne plánovanou projekciou filmu Zostane to medzi nami - poznamenal, že práve tento dokument o košickej plavárni získal prestížne ocenenie na filmovom festivale v Čadci.

Seminár slávnostne otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík, ktorý pripomenul, že rok, ktorý prešiel od predošlého filmového seminára, veľmi rýchle ubehol. Tiež vyslovil potešenie z toho, že v radoch pred strieborným plátnom mohol aj teraz privítať množstvo záujemcov.

O odborný sprievod seminára sa postarali generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký a rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMÚ) prof. Ondrej Šulaj. Oni mali po niektorých projekciách prednášky a asi by boli radi odpovedali aj na otázky, ak by nejaké boli. Avšak neboli. To ale neznamená, že by o slovenské filmy v Maďarsku nebol záujem, veď za uplynulé desaťročie sa málokedy natoľko naplnili (zadné) rady divadelnej sály Slovenského inštitútu, ako práve v polovici tohto novembra. Počas vyše dvojdňového maratónu sme mali možnosť vidieť tak dokumentárne, ako aj hrané filmy, väčšinou z posledných rokov.

Medzi seminaristami zožal najväčší úspech blok šiestich filmov o subkultúrach dnešnej mládeže - od rapu cez techno po skinheadov a antifa - Propeler. Ako po projekcii prezradil O. Šulaj, v súčasnosti pracuje medzi slovenskými dokumentaristami skupinka naozaj nezávislých mladých tvorcov, ktorí prinášajú celkom sviežu tvorbu. Táto skupinka pracuje vo vlastných firmách, cez ktoré si sami zháňajú financie na vznik svojich dokumentárnych filmov, teda nie sú zaviazaní nikomu, iba sebe samým. Práve tento fakt im umožní, aby vytvorili naozaj objektívne dokumentárne filmy, akým je aj cyklus Propeler. V neposlednom rade ich vek (väčšinou majú menej ako tridsať rokov) napomôže tomu, aby vytvorili ozaj zaujímavé, živé a nové dokumenty.

V cykle diel vytvorených študentmi VŠMÚ v tomto roku dominovali animované filmy, ktoré vynikali svojim presným humorom.

Dvanásty filmový seminár CSS sa stretol s priaznivým diváckym ohlasom a pevne veríme, že budúcoročná trinástka neprinesie nešťastie, skôr naopak...

(ef)