Hokejový turnaj snov

V Turíne prvý raz zaradili Slovensko do hlavného turnaja, silné mužstvo potvrdilo oprávnenosť zaradenia medzi špičku piatimi víťazstvami v piatich zápasoch základnej skupiny. Štvrťfinálová prehra s Českom 1:3 aj výkon v prvých dvoch tretinách zostali sklamaním, deň D slovenským hokejistom nevyšiel.

Pozornosť slovenských športových priaznivcov sa sústredila najmä na vystúpenie ich hokejovej reprezentácie, ktorá po prvýkrát nastúpila do turnaja s rovnakými šancami ako jej veľkí rivali. V Nagane i v Salt Lake City totiž ich tím nebol zaradený do hlavného turnaja a musel absolvovať kvalifikáciu, navyše s hráčmi, ktorí do dejiska olympijských hier prileteli často iba v deň zápasu. Únava a nezohratosť hráčov napokon zanechala svoje stopy v podobe 10., resp. 13. umiestnenia Slovákov, čo bolo pre celú slovenskú hokejovú verejnosť veľkým sklamaním. V Turíne sa však hralo iným systémom. Všetkých dvanásť zúčastnených mužstiev bolo zoradených do dvoch šesťčlenných skupín, z ktorých do vyraďovacej fázy postupovali po štyri tímy. Navyše každé mužstvo malo od prvého dňa k dispozícii všetkých hráčov, vrátane hviezd z NHL. Všetko teda nasvedčovalo tomu, že diváci uvidia najkvalitnejší turnaj všetkých čias. Slovenský menoslov - Bondra, Hossa, Demitra, Gáborík, Šatan, Chára či Višňovský naháňal súperom strach a Slováci si právom verili, že odčinia veľké neúspechy z predošlých olympijských hier.

Úvod ako zo sna

15. februára čakalo Slovákov v „B“ skupine ich prvé meranie síl a to s hviezdami nabitou a favorizovanou reprezentáciou Ruska. Obe mužstvá predvádzali vynikajúci útočný hokej, čo sa prejavilo aj na veľkom počte gólov. Skóre načal novopečený slovenský kapitán Pavol Demitra, na jeho gól však Rusi dokázali odpovedať ešte v prvej tretine dvoma presnými zásahmi. Po dvoch tretinách hry svietil na tabuli stav 3:3 a diváci sa nemali na čo sťažovať. V závere stretnutia Gáboríkove dve presné strely rozhodli o osude stretnutia v prospech slovenského mužstva (5:3).

S týmto výsledkom boli všetci Slováci veľmi spokojní. Samotní hráči však nemohli dlho vychutnávať svoj úspech, veď hneď na druhý deň ich čakala nepríjemná reprezentácia Lotyšska, ktorá vo svojom úvodnom vystúpení dokázala remizovať so Spojenými štátmi.

Diváci túžiaci po góloch si opäť prišli na svoje, veď v stretnutí ich celkovo padlo až deväť. Spočiatku to vyzeralo na jednoznačnú záležitosť Slovákov, veď po prvej tretine vyhrávali 4:1. Lotyši sa však dvoma gólmi v druhej tretine vrátili do hry, ale vyrovnať už nedokázali. Slováci do konca stretnutia trafili do čierneho ešte dvakrát a tak sa zrodil potešujúci výsledok 6:3.

Druhé víťazstvo nad USA

V tretí hrací deň čakali slovenských reprezentantov strieborní medailisti z predošlej zimnej olympiády, tím USA. Na vrcholnom podujatí tohto súpera dokázali Slováci zdolať iba jediný krát, a to v pamätnom štvrťfinálovom súboji na majstrovstvách sveta v Petrohrade v roku 2000 (4:1). Zápas bol na góly oveľa chudobnejší ako predošlé a oproti peknej útočnej hre priniesol menej atraktívny, bojovný hokej, avšak s víťazným koncom pre slovenský výber, ktorý po výsledku 2:1 mohol začať reálne rozmýšľať na atakovanie prvej priečky v skupine.

O to viac, že o deň neskôr ho čakal papierovo slabší Kazachstan. Kazachom, ktorí už z hry vypadli, nešlo o veľa a preto hrali uvoľnene, bez stresu. Naopak, Slováci akoby boli podcenili súpera, hneď v prvej tretine inkasovali gól a nepriaznivý stav 0:1 svietil na tabuli až do posledných minút druhej tretiny. Napokon sa však ukázala väčšia kvalita slovenského tímu, ktorý si pravdepodobne šetril sily a hral iba to, čo stačilo na tesné víťazstvo 2:1.

Pred poslednými zápasmi skupinovej fázy sa už dalo kalkulovať, kto akého súpera si želá z druhej skupiny. Podľa pravidiel víťazný tím skupiny „A“ hrá so štvrtým tímom skupiny „B“, druhý z ”A“-čka hrá s tretím z ”B“-čka, tretí z „A“-čka sa stretne s druhým tímom „B“-čka a napokon štvrtý z „A“-čka sa o semifinále popasuje s prvým zo skupiny „B“. Väčšinou teda víťaz ktorejkoľvek skupiny narazí na prijateľnejšieho súpera ako ostatní, avšak v „A“ skupine sa diali zázraky. Švajčiari, ktorých každý čakal maximálne na štvrté miesto (mali sa oň pobiť s Nemcami) po víťazstve nad úradujúcimi majstrami sveta Českom zdolali aj víťazov posledných olympijských hier Kanadu a ocitli sa tak na druhej priečke svojej skupiny. Slovensko k tomu, aby hralo s papierovo najslabším Švajčiarskom, potrebovalo prehrať so svojím posledným súperom Švédskom aspoň o štyri góly. Švédom na to, aby skončili v skupine tretí a dostali Švajčiarov, stačila akákoľvek prehra. Zápas sa preto niesol v znamení podozrievania, či niektorý z tímov nechce zápas zmanipulovať.

Švédske divadlo

Tréner slovenskej reprezentácie František Hossa pred zápasom vyhlásil, že jeho tím nekalkuluje a v každom zápase sa snaží podať čo najlepší výkon, aby zvíťazil. Na ľadovej ploche to tak aj vyzeralo. Slováci hrali s nasadením, dobre korčuľovali, často strieľali na bránku. Švédi oproti tomu pôsobili dojmom, akoby si boli chceli len trochu zakorčuľovať. Výsledkom bolo jasné víťazstvo Slovenska 3:0. Znamenalo to, že Slováci vyhrali z piatich zápasov päť a obsadili prvú priečku svojej skupiny.

Hrací systém

Hrací systém olympijských hier je trochu nespravodlivý. Je totiž jedno, kto zo štyroch postupujúcich hral excelentne a vyhral každý zápas a kto podal slabšie výkony (napr. USA, ktoré hoci postúpili zo štvrtého miesta, ale na konte mali jedinú výhru), turnaj sa vlastne začína štvrťfinálovým zápasom. Kto ho zvládne, hrá o medaily, kto prehrá, môže sa baliť a cestovať domov. Niet sa však na čo vyhovárať, tento systém platí pre všetkých. Slovákom hral do karát fakt, že podali zatiaľ stopercentný výkon, ale zároveň dostali súpera, ktorého si najmenej želali. Česká republika po nevýrazných výkonoch skončila v skupine „A“ až štvrtá, ale ide o mužstvo, s ktorým Slováci jednoducho nevedia hrať...

Koniec turnaja

Slováci hrali vynikajúco. Výborne korčuľovali, výborne sa bránili, výborne útočili a úspešne strieľali na bránku. Platilo to počas skupinovej fázy, ale na štvrťfinále proti Čechom akoby bol nastúpil iný slovenský tím. Bolo trápením pozerať sa na tento zápas. Slovenskí hráči strácali puky, v útočnom pásme sa nedokázali usadiť a súperovu bránku takmer neohrozili. Po inkasovanom góle počas českého (!) oslabenia sa hra Slovákov nezlepšila ani v druhej tretine, po ktorej bol stav 0:2 v prospech Česka. Iskierku nádeje na zvrat vykresal Marián Gáborík, ktorý v úvode poslednej tretiny znížil na rozdiel jediného gólu, ale Česi ubránili rastúci nápor Slovákov a v poslednej minúte spečatili skóre gólom do prázdnej brány na 3:1.

Najlepšie umiestnenie

Slovensko, ako už mnohokrát v minulosti, opäť stroskotalo na svojom odvekom rivalovi. Česi si po zlatom Nagane priviezli domov ďalší cenný kov z olympijských hier, tentoraz s bronzovým leskom. V škandinávskom finále sa tiež zrodilo víťazstvo „väčšieho brata“, keď Švédi zdolali Fínov 3:2 a zopakovali tak svoj úspech z Lillehammeru v roku 1994.

Slováci vďaka svojim vynikajúcim výkonom dosiahli piatu priečku, ktorá je najlepšia v histórii samostatnej slovenskej reprezentácie na olympijských hrách. Nepochopiteľný výpadok formy proti Čechom mrzí, veď na základe predvedenej hry mali Slováci aj na oveľa vyššie méty. Podstatou olympijských hier je však v prvom rade účasť, čo Slováci zvládli na jednotku. Skvele reprezentovali svoju krajinu a preto tak, ako svetu neostáva nič iné ako skloniť hlavy pred ich výkonmi, tak neostáva nič iné ani nám, ako poďakovať im za ich skvelé výkony.

Zlatko Papuček