Po majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji

Hlavné mesto Lotyšska privítalo v máji jubilejné sedemdesiate majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Pobaltský štát nikdy predtým neusporiadal turnaj svetovej hokejovej elity, stal sa pätnástou hostiteľskou krajinou tohto turnaja.

Vydreté štvrťfinále

Slovenská reprezentácia, ktorá v poslednom pol desaťročí patrila vždy medzi favoritov, tentoraz pricestovala so značne oslabeným kádrom. Zo zdravotných a iných príčin rad radom odriekali svoju účasť tradičné opory tímu zo zámoria a tak kostru mužstva lúčiaceho sa trénera Františka Hossu tvorili najmä hráči z Európy. Od Slovenska sa preto tentoraz neočakávali medaily, vytýčeným cieľom bolo prebojovať sa aspoň do štvrťfinále. Sčasti preto, a sčasti kvôli nedávnym olympijským hrám, ktoré boli vrcholom tohtoročnej hokejovej sezóny, na Slovensku nevládla tá pravá, tradičná hokejová atmosféra...

Zbabraný úvod

Na svoj prvý zápas v „postsovietskej“ C-skupine nastúpili Hossovi zverenci 6. mája. Pred stretnutím s Bieloruskom si hráči za kapitána zvolili najväčšiu hviezdu mužstva, trénerovho syna Mariána. Súper, s ktorým Slovensko v doterajšej histórii prehralo jediný raz, aj to pred šiestimi rokmi v prípravnom zápase, tentoraz dokonale zaskočil mladý slovenský výber. Prvá polovica zápasu bola až príliš vlažná, niesla sa v znamení úvodného stretnutia majstrovstiev, mužstvá nechceli riskovať. Koncom druhej tretiny sa však hra rozbehla. Na prvý bieloruský gól z 35. minúty ešte dokázal presným zásahom odpovedať Ivan Čiernik, no gól Antonenka ostal nepotrestaný. Až v tretej tretine predviedli Slováci výkon, na aký sú slovenskí hokejoví priaznivci zvyknutí, no ukázalo sa, že prebudenie prišlo príliš neskoro. Fantastický výkon brankára Mezina a žŕdky jeho brány udržali bieloruský tím, a tak po šesťdesiatich minútach bolo na svete prvé veľké prekvapenie turnaja v podobe bieloruského víťazstva 2:1.

Po zápase, v ktorom sa zranila slovenská brankárska jednotka Ján Lašák, nasledoval deň oddychu a príprava na nečakane osudný zápas proti Kazachstanu. Slováci si nemohli dovoliť ďalšie zaváhanie a do zápasu s outsidermi skupiny nastúpili s veľkým elánom. Kazachstan po zdrvujúcej prehre s Ruskom 1:10 opäť ťahal za kratší koniec, keď si slovenský brankár Karol Križan udržal čisté konto a Slováci mu nastrieľali šesť gólov. Ani tento zápas sa však neobišiel bez zranenia slovenského hráča. Obeťou zápasu sa stal kapitán mužstva Marián Hossa, ktorý si počas stretu s protihráčom narazil koleno a nad jeho ďalším účinkovaním na svetovom šampionáte visel otáznik.

Stratu najväčšej hviezdy slovenského tímu v poslednom zápase skupiny takmer nebolo cítiť. Proti ruskému favoritovi s mladými hviezdami Ovečkinom či Maľkinom predviedli Slováci nečakane dobrý výkon. Po góle nitrianskeho útočníka Andreja Kollára pri vlastnom oslabení Slovensko dokonca vyhrávalo, no po mimoriadne peknom a vyrovnanom duele sa z jednogólového víťazstva radovali Rusi. Slovenskí hokejisti teda postúpili do osemfinálovej fázy turnaja za Ruskom a Bieloruskom z tretej priečky a keďže výsledky s nepostupujúcim mužstvom sa nerátajú, bez jediného bodu.

Spassiba, Beľarus!

Odkedy sa majstrovstvá sveta hrajú súčasným systémom, len jediný tím dokázal postúpiť do štvrťfinále potom, ako si do osemfinálovej skupiny nedoniesol ani bod. Tento kúsok sa podaril Kanade v roku 2000 počas petrohradských majstrovstiev sveta (kde Slovensko získalo svoju prvú striebornú medailu). K zopakovaniu kanadského „zázraku“ potrebovalo Slovensko za optimálnych okolností vyhrať minimálne dva z troch nadchádzajúcich stretnutí, záruku na postup však mohli znamenať jedine tri víťazstvá! S týmto vedomím nastúpili Slováci do zápasu s čoraz silnejším Švajčiarskom. Za dvojgólového slovenského vedenia desať minút pred koncom stretnutia vyzeralo, že prvý krok k postupu slovenským hokejistom vyjde. Švajčiari však dokázali zopakovať zvrat, aký predviedli v skupinovej fáze proti Švédom, kde zmazali dvojgólový náskok svojho súpera. Po výsledku 2:2 tak boli slovenské nádeje jednou nohou v hrobe, keďže ďalším súperom Hossovcov bolo favorizované Švédsko, olympijský víťaz z Turína.

Dobrou správou pred ďalším existenčným zápasom Slovenska bolo, že stav kolena kapitána mužstva sa stabilizoval a na zápas proti Švédom nastúpi. Návrat jedného z najlepších hráčov sveta do zostavy dodal mužstvu nevídanú silu a vieru v úspech, čo bolo vidno od prvých sekúnd stretnutia. Hneď v druhej minúte vsietil Marián Hossa úvodný gól a v deviatej minúte dal Martinovi Cibákovi prihrávku na druhý. Marián sa zaskvel ešte raz, gólovou prihrávkou svojmu mladšiemu bratovi Marcelovi Hossovi. Po fantasticky zvládnutom zápase sa zrodilo slovenské víťazstvo 5:2 a nádej na postup do štvrťfinále opäť ožila.

Počas posledného hracieho dňa osemfinálovej fázy bolo Slovensko vo veľmi nezávideniahodnej situácii. Poobedňajší zápas Švajčiarska s Bieloruskom totiž mohol rozhodnúť o osude Hossovych zverencov. Slovensko k šanci na postup potrebovalo, aby sa stretnutie neskončilo remízou a tak sa slovenskí fanúšikovia stali svedkami najnapínavejšieho švajčiarsko-bieloruského zápasu všetkých čias... Po veľmi napínavom a vyrovnanom súboji sa napokon zrodilo tesné jednogólové víťazstvo Bielorusov. Slovenská reprezentácia dostala svoj osud späť do vlastných rúk a chopila sa šance! Vo večernom stretnutí zdolala Ukrajinu presvedčivo 8:0 a ani po siedmykrát v rade nechýbala medzi najlepšou osmičkou turnaja.

Kanadská kliatba

Slovenskí hokejisti si postup do štvrťfinále doslova vydreli a splnili tým svoj cieľ. Ich výkony však gradovali od zápasu k zápasu a preto Slováci rozhodne nešli do súboja proti Kanade so zloženými zbraňami. V prvej tretine hrali s „javorovými listami“ vyrovnanú partiu, dokonca po prihrávke Dušana Mila pred bránu si Kanaďania nešťastne vrazili puk do vlastnej brány a Slovensko vyhrávalo 1:0! V druhej tretine Kanaďania zvýšili tempo a výsledkom toho oba tímy šli do tretej tretiny za nerozhodného stavu 1:1. V poslednej tretine Kanaďania úplne prevzali taktovku do svojich rúk. Slováci pôsobili unavene azda aj preto, že Kanada mala pred zápasom jeden voľný deň, kým Slovensko v predvečer duelu hralo o postup proti Ukrajine. Necelých osem minút pred koncom stretnutia Patrice Bergeron vsietil vedúci gól Kanady, ku ktorým jeho spoluhráči pridali v priebehu 99 sekúnd ešte dva a bolo rozhodnuté. Po prehre s Kanadou v semifinále v roku 2004 i vo štvrťfinále v roku 2005 Slováci aj tohto roku stroskotali na reprezentantoch krajiny, v ktorej vynašli hokej...

Premožitelia Slovenska v ďalšom priebehu turnaja nepochodili, keď najprv prehrali so Švédskom 4:5 a v zápase o bronzové medaily sklamaní Kanaďania utŕžili od Fínov debakel 0:5. Vo finále Švédi zdolali Českú republiku 4:0 a dosiahli tak mimoriadny úspech: v tom istom roku získali olympijský titul i pohár majstrov sveta. Jedinú prehru na oboch turnajoch pritom utŕžili od slovenskej reprezentácie...

Slovensko skončilo na 70. majstrovstvách sveta v lotyšskej Rige na ôsmom mieste. Napriek dvom zbabraným zápasom dokázalo mužstvo pozostávajúce prevažne z mladých hráčov pôsobiacich v európskych ligách potrápiť silných Rusov a poraziť vynikajúcich Švédov. Hráči ukázali, že po „zlatej generácii“, ktorej viacerí členovia stoja pred hokejovým dôchodkom, má kto prebrať taktovku. Dokázali, že po nadobudnutí viacerých skúseností na medzinárodnom fóre s ich silou, so silou slovenskej reprezentácie, bude treba rátať aj v nadchádzajúcich rokoch.

Zlatko Papuček

MS v ľadovom hokeji 2011 v Bratislave a Košiciach!

Na 70. majstrovstvách sveta v lotyšskej Rige bojovali nielen slovenskí hokejisti, ale aj slovenská hokejová diplomacia. Jej cieľom bolo na kongrese Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) získať pre Slovensko právo na usporiadanie majstrovstiev sveta v roku 2011. Súpermi Slovenska boli Maďarsko, Švédsko a Fínsko, posledné menované však napokon od kandidatúry odstúpilo. Tajné hlasovanie 19. mája prinieslo úspech slovenskej kandidatúry, ktorá získala 70 hlasov oproti 20 hlasom švédskej a 14 hlasom maďarskej kandidatúry. Úspech sa pripisuje najmä na adresu obzvlášť vydarenej štvrťhodinovej prezentácie Slovákov, ako aj fakt, že slovenskú kandidatúru prišiel priamo do Rigy osobne podporiť aj prezident SR Ivan Gašparovič. Majstrovstvá sveta sa teda o päť rokov budú konať v nedávno postavenej košickej Steel Aréne a v Bratislave, kde sa na petržalskom brehu Dunaja má vybudovať moderná multifunkčná hala. Slovensko pridelením šampionátu dostalo od IIHF uznanie za svoje úspechy v uplynulých rokoch a zároveň dôveru spojenú s veľkou zodpovednosťou. Verme, že na Slovensku uvidíme dobre zorganizovaný, vynikajúci turnaj!

(zp)