Po stopách remesiel našich predkov ● Pálenie vápna v Novej Hute

V malebnej dedinke, obývanej prevažne Slovákmi, ukrytej v Bukových horách, ešte stále uchovávajú remeslo slovenských osídlencov - pálenie vápna.

V máji sa v Novom Meste pod Šiatrom konal Medzinárodný tábor ľudových remesiel a folklóru V4 za účasti žiakov základných škôl z Oravskej Lesnej, Frýdku-Místku, Żywca a novomestskej slovenskej školy. Poslaním tábora bolo obohatiť poznatky detí o ľudové zvyky a remeslá v Maďarsku. Okrem dielní, kde si mohli vyskúšať svoju zručnosť pri tkaní, pečení medovníkov, čí výrobe bábok z kukuričného šúpolia, spoznávali remeslá Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. Pozreli si výrobu porcelánu v Hollóháze a pálenie vápna v Novej Hute (Bükkszentkereszt).

Za prekrásneho slnečného počasia sa deti najprv dozvedeli, že prví osídlenci sem prišli roku 1755. Vytvorili tu sklárske huty, podľa ktorých dostala osada pomenovanie - Nová Huta (len od roku 1940 je Bükkszentkereszt). Ján Simonides, považovaný za zakladateľa obce, sem pozval slávnych sklárskych majstrov - Slovákov, Čechov, Poliakov i Nemcov, ktorí sa tu neskôr usadili. Dominantným jazykom sa tak stal miešaný slovanský jazyk. Deti sa dozvedeli i to, že obec si dodnes zachovala svoj slovanský pôvod, istá časť obyvateľov rozpráva po slovensky a v tunajšej základnej škole sa žiaci učia slovenský jazyk.

Po krátkom úvode o histórii obce sme sa dostali k peciam, kde sa dodnes páli vápno podľa pôvodnej „receptúry“. Skôr ako deti podišli k peciam, nejedno bolo zvedavé, ako sa sklári dostali k páleniu vápna. Od nášho sprievodcu sa dozvedeli, že vtedajší obyvatelia sa nemohli venovať len sklárstvu, to by všetkých neuživilo. Keďže nemali pôdu, istá časť obyvateľstva sa začala živiť rúbaním dreva a pálením dreveného uhlia. Využívali danosti miestnej prírody, ktorej základom je vápenec. Tak začali páliť vápno. Je to veľmi ťažké remeslo. O tom sa mohli na vlastné oči presvedčiť aj deti zo Slovenska, Česka, Poľska a z našej slovenskej školy.

Ako sa páli vápno? Najprv sa vyhĺbi obrovská jama. Steny jamy potom obložia vápencom, pričom vrch ukladajú do kužeľovitého tvaru. V strede kužeľa nechajú otvor pre únik dymu. Takto sa vytvorí pec, obložená vápencovým kameňom, v jej strede založia oheň. Na postavenie pece použijú 20 - 40 ton kameňa, pričom je potrebná obrovská zručnosť, veď ak by sa kamene uvoľnili, pec aby sa zasypala. Túto prácu môže robiť len skutočný majster.

Na to, aby sme získali 100 kg čistého vápna, je potrebných 200 kg vápenca a 1,3 kubického metra dreva. Vápno sa páli 3-4 dni pri teplote 900 stupňov Celzia. Pri takejto teplote sa vápenec rozpadáva na menšie časti a zároveň mení svoju štruktúru, stáva sa z neho oxid vápenatý, ktorý sa po vychladnutí a po vyhasení vo vode používa najmä v stavebnom priemysle. Takto v skratke sa deti zoznámili s tradičným remeslom, ktoré ešte stále žije v Novej Hute.

Andrea Nováková