Subjektívny obraz Ostrova

V poradí 14. maratón kultúry na Ostrove lodeníc (festival Sziget) bol mojím ôsmym, za čo nesie zodpovednosť môj mladý vek. V posledných rokoch sa organizátori usilujú vyjsť v ústrety návštevníkom najrôznejšieho veku a vkusu: opäť sa im podarilo prilákať do Budapešti niekoľko veľkých mien.

Zo skúsenosti som tušil: mnohé plány sa mi nepodarí zrealizovať, napriek tomu som si na základe precízne zostavenej ponuky vopred zostavil program.

Už prvý deň ma presvedčil o tom, že aj tento raz to dopadne tak, ako vždy. Šuchtanie sa pred odchodom na udalosť roka pre mňa znamenalo, že som zmeškal hrdinov domáceho hardcoru Liberal Youth a najzábavnejšiu metalovú kapelu, pomenovanú podľa vojska uhorského kráľa Mateja. Vďaka administratívnym povinnostiam spojeným s akreditáciou som zachytil koniec programu anglickej skupiny Therapy na hlavnom javisku. Nostalgická spomienka na roky mojej ranej puberty ma však stihla oviať. O ôsmej nastúpili na pódium Zúzda králi súčasného metalového hardcoru Penalty Kick. Popri pesničkám z ich prvého cédečka sme si mohli vypočuť aj nové, ale zahrali aj skladby legendárnych skupín Integrity a 7 Seconds. Boli výborní a ozvučenie javiska bolo prekvapujúco tvrdé. Toto konštatovanie už neplatí v prípade stanu Hammerworld, kde vystúpili anglické hviezdy Cradle Of Filth. Po desiatich minútach som odtiaľ vypadol, nervy mám len jedny. Večer pokračoval prieskumnou prechádzkou, pričom som objavil nové miesta, ako Silent Disco (diskotéka so slúchadlami), no dnu som nevstúpil. Opatrnosť nadovšetko.

Štvrtok som začal so skupinou Bridge To Solace na pódiu Hammerworld. Mal som dojem. že chalani hrali bez problémov, ale krk by som na to nedal, vďaka zradnej technike som veľa z koncertu nepočul. Myslel som si, horšie to už nemôže byť, no zvukoví technici na hlavnom pódiu dokázali viťúzsky kúsok. Počas koncertu legendy industriálneho rocku Ministry zvuk natoľko kolísal, že som sa cítil ako na lodi plaviacej sa po rozbúrenom mori. Jednako koncert patril k tým najlepším. Rád by som si pozrel ich samostatné vystúpenie za normálnych podmienok. Z hlavného javiska som sa zrýchleným tempom presunul do metalového stanu, kde mali vystúpiť dve môjmu vkusu blízke bandy. Prvú - Death By Stereo - som videl vo Viedni roku 2003, kde sa mi veľmi zapáčil jej zvláštny mix hardcorového punku a metalu. Bohužiaľ, odvtedy vydala slabšiu platňu a opustil ju jeden z členov, takže hrala iba s jedným gitaristom. V podstate nebola zlá, záver s pesničkou Wasted Words bol perfektný, ale nebudem na ňu spomínať ako na nezabudnuteľnú. Toto tvrdenie neplatí na veteránov newyorkového hardcoru Sick Of It All. Je jedna vec, že vyše desať rokov patria k mojimi obľúbeným a druhý raz presvedčili maďarských fanúšikov o tom, že ani za dve desaťročia sa neošúchali, nezapadli prachom, nestratili na fantázii. Naopak. Zahrali nám bezchybný „best of“: staršie pesničky (napríklad Injustice System), najväčšie hity (Scratch The Surface, Step Down či Us Vs Them), ale bez obáv ponúkli aj niečo zo svojej menej populárnej platne (Yours Truly). Neurobili chybu. Lou Koller a jeho „kolegovia“ boli absolútne sympatickí, vidieť na nich, že hrajú s nadšením. Po fantastickom zážitku som dlho na ostrove nestrašil, rezervoval som si energiu na nasledujúci deň.

Piatok mi totiž sľuboval obrovskú zábavu. Na rozcvičku som si vybral koncerty skupín zo Szombathelyu: metalovej Embers a hardcorovej Social Free Face. Obe hrali naplno, hlavne SFF na mňa pôsobí ako dobre napätá struna. Pred polnocou som sa vybral s kamošom do Party Arény, kde už poriadne zakúrilo duo Bal vs Sizenine. Stihli sme len koniec, ale podľa všetkého duo nesklamalo svojich fanúšikov. Zrýchlili sme tanečné kroky, keď anglická predstaviteľka štýlu drum’n’bass DJ Storm nasadila svoje platne a ponúkla nám dúhový oblúk vychádzajúci z populárnejšej vlny k eklektickejšej, na konci to pretočila k vyslovene silnej, tvrdej a tak uviedla nasledujúci tím Future Prophecies. Títo chlapíci sa dlho nerozohrávali, zosypali na naše hlavy také tvrdé rytmy, až som poškuľoval do výšin, či na nás nepadá stan. Práve včas ich vystriedal John B. Bola to pokojnejšia hodinka, pri ktorej sa nám srdce vrátilo na staré dobré miesto. Okolo pol piatej nasledovala zmena taktu, čo mi moc nesedelo, ale aspoň som si trochu oddýchol. Nakoniec prepustili miesto domácemu majstrovi Palotaimu, ktorý hral do šiestej ráno. Uzavrel „tanečný večierok“ a ja som sa vybral domov relaxovať.

Kvôli dlhému piatku som v sobotu strávil na festivale iba niekoľko hodín, ale akých! Boli to pre mňa najlepšie momenty. V stane Hammerworld som konečne videl formáciu Fear Factory, ďalšiu obľúbenú skupinu z čias mojej puberty. Jej futuristický metal pre mňa vždy znamenal čosi mimoriadne. S veľkou radosťou som počúval kedysi obľúbené skladby Demanufacture, Martyr, Self Bias Resistor, Shock, ale aj novšie kusy boli fantastické, ako Cyberwaste, Archetype alebo 540,000° Fahrenheit. Obecenstvo počas hitu Replica burácalo, no mne behali zimomriavky po chrbte, keď Burton zaspieval záverečnú pesničku Timelessness. V stane bolo ozvučenie oveľa lepšie ako inokedy, koncert som teda mohol plne vychutnať. Po polnoci začalo pršať, takže som sa schoval v popovom stane TV2. Na pódium sa chystala bývalá speváčka skupiny Venus. V sólových skladbách Zsuzsi Vargovej bolo cítiť, že by rada vyhovela každému smeru, ale ja som si od nadšenia a silného hudobného zážitku netrhal vlasy. Čo sa mi však vôbec nepáčilo, boli umelkyne gestikulácie. Chcela sa tváriť ako rocková kočka, ale mne sa nezdala úprimná.

V nedeľu som v stane Hammerwold načas zachytil maďarských predstaviteľov južného metalu Stereochrist. Popri starších skladbách hrali aj nové z aktuálnej platne Live Like A Man, Die As A God. Ich štýl sa veľmi dobre hodí na letné festivaly. Ako vždy, aj teraz nám darovali pesničku Bury Me In Smoke od legendárneho projektu Down. O siedmej som už bol v stane Wan2, preplnenom tancujúcim obecenstvom. Výborne sa zabávalo na koncerte Irie Maffia. Hoci v štýle miešaného reggae s hip-hopom sa necítim až tak doma, chlapci sa výborne postarali o dobrú náladu. Ja som sa tešil na slávnych reprezentantov doom-metalu Cathedral. Bol som zvedavý na skupinu Leeho Dorriana, bývalého speváka Napalm Death. Ani nie preto, že kedysi vrieskal na kultovej grindcorovej platni, ale kvôli odporúčaniu niekoľkých kamarátov. Bohužiaľ som sa musel sklamať. Popritom, že zneli strašne, nepáčilo sa mi podanie frontmana a po štyroch skladbách som opustil stan. V ten večer som sa až tak veľmi nezabával, sem - tam som sa potkol o známych, ale žiadny zázrak sa pre mňa nekonal.

Holandskú formáciu The Gathering som už veľakrát musel vynechať, tento raz som si na ňu posvietil. Anneke patrí k speváčkam, ktoré sú obdarené tým najkrajším hlasom a vďaka tomu ma nevyrušovalo slabé ozvučenie, ani drobné sklzy rytmickej sekcie. Väčšinu pesničiek som nepoznal, pravdepodobne boli z poslednej tvorby, no tento koncert ma určite bude inšpirovať k tomu, aby som si rozšíril svoju zbierku. Po Holanďanoch nasledoval domáci raper Sub Bass Monster, ktorý je síce vo svojom štýle veľmi dobrý, ale nechápem, prečo ho organizátori pichli medzi zahraničných hostí. Tento nezmysel sa ukázal aj na záujme pred hlavným pódiom. Na javisku Pesti Est som si vypočul hity bývalej skupiny Faith No More. Predniesli ich maďarskí muzikanti pod názvom Faith No More Tribute. Hrali výborne, hlavne spevák dobre cítil témy Mika Pattona. O pol desiatej som sa rozhodol pozrieť si skupinu Placebo. Veľa som od nej neočakával, ale dúfal som, že aspoň bude dobrá nálada. Namiesto nadšeného tancovania som v radoch publika vycítil skôr detinské nadšenie a znudené postávanie. Najväčší vzlykot bol počas pesničky Every You Every Me, na ktorú sme aj s kamošmi skúšali vtipné pohyby. V tom istom čase sa v stane Hammerworld zišla mládež a staršia generácia punkáčov. Na mnohých hlavách sa týčili farebné hrebene a ich nositelia netrpezlivo čakali na živé legendy: The Exploited. Z hlavného javiska som prišiel práve na začiatok, keď na pódium nastúpil spevák Wattie. Nezaprel sa ani svojím typickým štýlom, ani prísnym výrazom na tvári. Posledný album skupiny nepoznám, vraj mnohé pesničky boli odtiaľ, mne sa však najviac páčili hity U.S.A., Beat The Bastards, Troops Of Tomorrow a Sex And Violence.

Priznám sa, že posledný deň festivalu mám vždy zlý pocit... Na jednej strane som fyzicky vyčerpaný z ponocovania a z týždňovej zábavy, na druhej strane by som ešte týždeň vydržal s kamarátmi... V tejto nálade som sa vybral na javisko Zúzda, kde hrala skupina Fallen Into Ashes. Už vyše štyri roky poznám jej hudbu, ktorá úmerne s časom tvrdla. Je mi ľúto, že jej repertoár sa skladá iba z novších piesní a nehrá staré, ktoré by som si ešte rád vypočul naživo. Podľa speváka Zoliho chystajú nový album. Nasledujúcu kapelu Shell Beach som počúval iba zďaleka, pred pódium ma pritiahlo až trio Chief Rebel Angel. Na istý čas to bolo jeho posledné vystúpenie, lebo basgitarista/spevák odcestoval. Ako ozajstná rockandrollová skupina chalani na konci štýlovo rozmlátili svoje nástroje, ponúknuc tak jedno z najatraktívnejších vystúpení Ostrova 2006. Za záverečný koncert som si vybral death-metalovú legendu, formáciu Morbid Angel z Floridy. O nej sa patrí vedieť, že sa môže pýšiť najlepším bubeníkom (Pete Sandoval) a gitaristom (Trey Azagthoth) metalovej scény. Vlani sa vrátil prvý spevák/basgitarista David Vincent a hoci som mal radšej Steva Tuckera a platne vydané s ním, vystúpenie skupiny bolo aj tentoraz ohromujúce. Nezahrala moje najobľúbenejšie skladby, nemala dobré ozvučenie, napriek tomu bola schopná ma už tretí raz očariť. S otvorenými ústami som počúval skladby Where The Slime Live, či God Of Emptiness a keď hudobníci zložili nástroje, lapal som dych. Bol to jeden z piatich najlepších koncertov týždňového maratónu.

Najväčší stredoeurópsky festival by sme mohli hodnotiť aj kritickým okom, každý rok sa opakujú niektoré nedostatky (málo záchodov, zlé ozvučenie...), ktoré by organizátori mali vyriešiť. Napriek tomu by som klamal, keby som tvrdil, že sa neoplatilo na ňom zúčastniť. Budúci rok sa začiatkom augusta opäť na týždeň zabetónujem v Budapešti.

Tomáš Zsákai

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3679

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=1372

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3495

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3653