Pohľad do minulosti, spoznávanie sveta, surfing, štúdium

Na petržalskom sídlisku, neďaleko centra Bratislavy, sa budova bývalej škôlky zmenila na oázu informácií. Slovenská pedagogická knižnica (na Hálovej ul. č. 6) ponúka nielen knihy z oblasti pedagogiky, ale aj beletriu a klasické knižničné služby.

Okrem množstva pedagogickej literatúry, učebníc, metodík, je možné používať publikácie zo študovne ruskej literatúry a zo študovne historických tlačí priamo v knižnici. V poslednom období sa knižnica stala aj miestom výstav.

Oáza informácií

Od septembra t. r. sa riaditeľke knižnice pani PhDr. Helene Pangrácovej podarilo v spolupráci s Ministerstvom školstva SR a ďalšími inštitúciami zorganizovať pútavé podujatia pre širokú verejnosť. Prvá výstava fotografií o Amerike bola zámerne otvorená 11. septembra. Fotografie a publikácie dokumentovali každodenný život v Amerike, prácu, zábavu, šport, život menšín, ale aj stopy po tragédii. Na otvorení výstavy sa prihovorili americký veľvyslanec v SR Rodolph M. Vallee, minister školstva SR Ján Mikolaj, politológ František Šebej a ďalší hostia, ktorí svoj smútok nad tragickými udalosťami 11. septembra vyjadrili aj symbolickými darmi. Pri záchranárskych prácach zahynulo 343 hasičov a záchranárov, čo je viac ľudí, ako má záchranársky a požiarny zbor v Bratislave. Súčasťou vernisáže bola aj beseda, na ktorej sa zúčastnili študenti zo strednej knihovníckej školy v Bratislave a zaujali svoje stanovisko v slovenčine aj v angličtine.

V mesiaci fotografie sa zmenila téma a nastal posun zo západnej pologule svetadielu na východnú. Fotografie šiestich autorov Borisa Mattoša, Miroslava Mojžiša, Jána Pašku, Ivany Raslavskej, Zuzany Sládkovej a Branislava Žúdela (asistentov na Ekonomickej univerzite v Bratislave) sú dokumentom ich trojmesačnej cesty po Indii s názvom India roku 2006. Samozrejme, Slovákov nelákali moderné budovy a priemyselné zóny. Zaujímala ich krajina, životný štýl a bežný život obyvateľov, kultúrne pamiatky a viac vidiek ako mestá. Vernisáže sa zúčastnili aj tajomník MŠ pre vedu a výskum Ing. Jozef Habánik a veľvyslanec Indickej republiky v SR Mysore Kapanaiah Lokesh, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil, že India je jednou z najstarších civilizácií, ktorá si zachovala svoje tradície, zatiaľ čo mnohé iné civilizácie zanikli. Má viac ako 1 000 miliónov obyvateľov, čo je dvestokrát viac ako obyvateľov Slovenska. Má sedem štátom uznaných náboženstiev a hovorí sa v nej 26 registrovanými jazykmi. V Indii každý ovláda minimálne dva - tri jazyky. V besede po otvorení výstavy sa gymnazisti z Pankúchovej ul. v Bratislave dozvedeli, že indické deti začínajú chodiť do školy už v piatich rokoch, že študenti môžu študovať na vysokých školách okrem medicíny a zubného lekárstva prakticky čokoľvek, že v Indii je veľa sviatkov, ľudia si vážia učencov, učiteľov, že bola zakázaná diskriminácia na základe kastového pôvodu. Zaujímavé je tiež, že v Indii vládla na poste premiérky žena a bola jednou z prvých premiérok na svete. Aj v súčasnosti sú ženy aj na vyšších postoch. Napríklad primátorkou Díllí je tiež žena.

Zo sveta a nedávnej súčasnosti sa v knižnici môžete dostať aj do minulosti. Z historického fondu Slovenskej pedagogickej knižnice sú vystavené tlače zo 16. storočia, ktoré sú unikátne nielen vekom, ale dokumentujú aj zmeny vo vývoji knihy ako objektu. V 16. stor. sa papier vyrábal ručne lisovaním z handier a je oveľa odolnejší ako ten, ktorý sa vyrábal v druhej polovici 19. storočia. Okrem teologických traktátov sú v zbierke zaujímavé dejepisné knihy, ale napríklad aj Herbář aneb Bylinkář od Mattioliho, vytlačený v Starom meste Pražskom v roku 1596.

Šlabikár dolnozemských Slovákov

Viete si predstaviť, ako vyzeral šlabikár koncom 19. a začiatkom 20. storočia? Podľa vzoru českého šlabikára z r. 1547 sa slovenský šlabikár delil na tri časti: abecedu, slabikovanie a čítanku. Zostavovanie šlabikárov malo svoje pravidlá. V 18. a 19. storočí sa zostavovali aj viacjazyčné šlabikáre. Tridsiate a štyridsiate roky 20. storočia priniesli viac šlabikárov. Bola to éra akéhosi eklekticizmu a do určitej miery metodického liberalizmu. Poznatky vtedajšej metodológie počiatočného čítania využíval aj Ján Bella, učiteľ v Békešskej Čabe, autor šlabikára veľmi rozšíreného medzi dolnozemskými Slovákmi. V šlabikári a prvej čítanke, vydanej Maticou slovenskou v roku 1930, sú obrázky zo života detí a autormi článkov sú slovenskí spisovatelia - Podjavorinská, Hviezdoslav, Škultéty. Pri listovaní v týchto šlabikároch sa ocitnete vo svete bez počítačov a moderných technológií. V textoch o bežnom živote a tradíciách sa zamyslíme nielen nad posunom v čase, ale i v myslení a konaní ľudí, a hlavne nad hodnotami, ktoré boli kedysi a dnes čakajú na svoju renesanciu. Napredujeme? Určite. Ale nestrácame niečo, čo bude ťažké opäť nájsť? To, čo v tých starých knihách ešte bolo živé.

E. Fajnorová