Slávnostná promócia ● V aule Univerzity Komenského v Bratislave

Na prízemí hlavnej budovy Univerzity Komenského v Bratislave pestrými kyticami kvetov sa schádzali rodičia a príbuzní triumfujúcich študentov. Prichádzali zo všetkých kútov Slovenska, ale aj Slováci zo Srbska, Rumunska a Maďarska.

 

         Mgr. Zlatko Papuček s rodičmi a so svojim diplomom

Po päťročnom tvrdom štúdiu, plnom neľahkých zápasov s hromadami novšieho a novšieho učiva, zdolávania množstva väčších a menších, ale vždy náročných prekážok, po úspešných štátnych skúškach a hrdinskom obhájení diplomovej práce zhotovenej nasadením všetkých síl a získaných vedomostí konečne sa dostavil aj čas zaslúženého triumfu: slávnostnej promócie! Písal sa 12. júl 2007. Obrad sa konal po skupinách a trval asi hodinu. Žurnalisti boli naplánovaní na 13.00 h. Čakajúci na prízemí mohli na obrazovke sledovať, čo sa deje v aule zaplnenej študentmi, ich príbuznými a priaznivcami predchádzajúcej skupiny. O 13.00 h. sa začala promócia žurnalistov. Obrovská aula bola preplnená. Ozvala sa hudba a do sály v ceremoniálnom odeve slávnostne vošli čelní predstavitelia univerzity a zaujali svoje miesta na pódiu. Najvyššie Jeho Magnificencia rektor Univerzity, nižšie Jeho Honorabilita prorektor, ďalej Spektability a Excelencie... Jeden z nich podal pokyn žezlom a všetci sme vstali. Odznela hymna a začal sa ceremoniál promócie. Za rezkého spevu starodávnej študentskej piesne Gaudeamus vošli študenti a zaradili sa po dvoch stranách pódia. Bolo to všetko veľmi impozantné. Menom oslovený študent išiel priamo k osobe držiacej žezlo, položil si dlaň na žezlo, čím sa zaprisahal, že bude dodržiavať poriadky a predpisy svojej alma mater. Potom mu bol odovzdaný diplom, podal ruku svojmu nadriadenému, poklonil sa Jeho Magnificencii rektorovi UK, otočil sa a poklonil sa obecenstvu rodičov a priaznivcov a zaradil sa na svoje pôvodné miesto. Takmer o hodinu, keď prešiel aj posledný študent, vyznamenaná študentka sa dojímavo poďakovala profesorom za ich prácu a v mene všetkých sa rozlúčila s nimi. Ozvala sa hudba a vedúci predstavitelia univerzity slávnostne opustili sieň, ceremoniál promócie bol ukončený.

Študenti, už zmiešaní so svojimi priaznivcami pomaly vyšli von a na prízemí pred sochou J. A. Komenského, ako aj pred budovou univerzity sa fotografovalo. Každý sa usiloval zvečniť túto nie každodennú udalosť. Bolo to podujatie, na ktoré sa len tak ľahko nezabúda. „Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus, radujme sa teda, kým sme mladí... Nech žije vysoká škola, nech žijú profesori, nech žije každý jej člen, nech žijú všetci jej členovia, nech vždy prekvitajú.“

(grepa)