Na hokejovom turnaji Pannon GSM ● Slováci pokorili Budapešť

Foto: Zlatko Papuček 

Vo štvrtok, 10. februára, sa okolo obeda v Hoteli Stadion začali schádzať novinári. Spočiatku sa nik nečudoval, veď pred športovým podujatím je to bežný jav. Lenže ako sa blížila trinásta hodina, ich počet nadobudol úctyhodné rozmery. Hromadný príchod pracovníkov médií zapríčinila tlačová konferencia, uskutočnená deň pred začiatkom v Maďarsku doteraz nikdy nevídaného hokejového podujatia - pohára Pannon GSM Cup, na ktoré sa nominovali reprezentačné tímy Maďarska, Kanady, Slovenska a Nemecka!

Okrem predstaviteľov maďarského hokeja a hlavného sponzora podujatia sa tlačovej konferencie zúčastnil tréner maďarskej hokejovej reprezentácie Pat Cortina spolu so svojím slovenským kolegom Františkom Hossom. Slovenského trénera sprevádzala trojica hviezd - Miroslav Šatan, Jozef Štümpel a Ľuboš Bartečko.

Všetci zúčastnení sa zhodli na tom, že pôjde o mimoriadne atraktívne podujatie tak pre divákov, ako i pre samotné mužstvá. Kanada, Nemecko a Slovensko sa totiž pripravujú na májové majstrovstvá sveta „A“ kategórie v Rakúsku, kým maďarská reprezentácia sa chystá na rovnaké podujatie 1. divízie, ktorého hostiteľom bude v apríli mesto Debrecín.

Tréner F. Hossa sa, samozrejme, nevyhol otázke týkajúcej sa vlaňajšej prehry s Maďarskom (2:4), ale ako povedal, na turnaji šiestich krajín (6. - 9. novembra 2003) tvorili jeho tím juniori (s priemerným vekom 22 rokov), ktorých prvoradým cieľom bolo získať medzinárodné skúsenosti. Tentoraz však Slovensko pricestovalo v oveľa silnejšej zostave - 12 hráčov v predošlej sezóne pôsobilo v NHL a rovnaký je aj počet majstrov sveta z Göteborgu (2002).

Neprítomnosť hviezd ako sú Pavol Demitra, Marián Hossa, či Michal Handzuš vysvetľoval tréner zaužívaným systémom skúšania hráčov pred majstrovstvami sveta: do Budapešti pricestovali tí, ktorí nehrali na predchádzajúcich turnajoch v Nemecku a na Slovensku. Okrem toho Hossa dobre pozná schopnosti spomínaného tria - títo hráči nemusia nič dokazovať.

Slova sa ujal i maďarský tréner P. Cortina, ktorý konštatoval, že na pohári sa stretnú tri veľmi dobré tímy s mužstvom, ktoré chce byť dobré (Maďarskom). Spolu so svojím zverencom Viktorom Tokajim však prízvukovali, že nebudú mať pred súpermi rešpekt, do zápasov dajú maximum a pokúsia sa hokejové veľmoci prekvapiť.

Tlačovka sa končila milým gestom. Keďže v zápase s Nemeckom (11. februára) si Miroslav Šatan oblečie slovenský reprezentačný dres už stýkrát, organizátori ho prekvapili šampanským. Tréner P. Cortina vzápätí rozosmial prítomných vyslovením nádeje, že ho Slováci po stretnutí s Nemeckom vypijú (12. februára totiž nasledoval zápas Slovenska práve s jeho zverencami).

11. februára hokejový ošiaľ ovládol aj fanúšikov. Vôbec sa tomu nemožno čudovať, veď po prvýkrát sa na maďarskom ľade objavili hviezdy kalibru Olaf Kölzig, Marco Sturm, alebo už spomínaní M. Šatan s J. Štümpelom. Ich mená prilákali divákov zo všetkých kútov Maďarska. Nechýbali však ani nemeckí, slovenskí, ba dokonca ani kanadskí fanúšikovia. Návštevnosť zápasov bola slušná - Športová hala Lászlóa Pappa bola takmer vypredaná na všetkých zápasoch domácich a neostala prázdna ani počas ostatných stretnutí.

Turnaj sa začal zápasom Slovenska s Nemeckom. O. Kölzig v nemeckej bráne doslova čaroval, kým jeho spoluhráči nebezpečnými protiútokmi neustále ohrozovali brankára Staňu. Výsledkom bolo jednogólové vedenie Nemcov po dvoch tretinách hry. V poslednej dvadsaťminútovke sa však slovenské akcie stali čoraz nebezpečnejšími a čo je dôležité, aj efektívnejšími. V 44. minúte po vynikajúcej samostatnej akcii najprv vyrovnal Ladislav Nagy a štyri minúty pred koncom strelil víťazný gól Slovenska J. Štümpel. Slováci sa mohli upokojiť, po úvodnom zápase mali vytúžené tri body.

Aj večerný duel mal svojho favorita, Maďarsko vstúpilo do turnaja zápasom proti úradujúcim majstrom sveta. Domáce mužstvo dlho odolávalo - po prvej tretine prehrávalo ešte len o gól, no potom sa vrece s gólmi Kanaďanov pretrhlo. Hokejisti spoza mora sa po šesťdesiatich minútach tešili z jasného víťazstva 7:0.

Na druhý deň čakal Kanadu duel proti húževnatým Nemcom. Aj javorové listy tak mohli zažiť trpký pocit neúspešného strieľania na súperovu bránku. Rovnako ako v zápase proti Slovensku, aj tentoraz Nemcov zlomila až posledná tretina, kedy inkasovali tri góly a podľahli Kanaďanom 1:4.

Podvečer druhého dňa turnaja priniesol pre čitateľov Ľudových novín azda najatraktívnejší duel - stretnutie Maďarska a Slovenska. Tak maďarským, ako aj slovenským fanúšikom i hráčom akiste mátalo v hlave vlaňajšie senzačné víťazstvo Maďarska a napriek tomu, že Slováci tentoraz pricestovali v neporovnateľne väčšej sile, nádej na zopakovanie histórie v maďarských dušiach neochvejne tlela. Po prvej tretine dokonca už-už vzbĺkla, veď húževnatí domáci vyhrávali 2:1, no dvoma gólmi ju ochladil kapitán Miroslav Šatan a definitívne ju zhasil mladý Roman Kukumberg. Prehra 2:4 proti majstrom sveta z roku 2002 bola však pre Maďarsko vynikajúci výsledok, kým pre slovenského trénera F. Hossu dôvod na pribudnutie vrások na čele pred posledným duelom s Kanadou... Ako však slovenský kormidelník povedal, jeho tím si šetril sily na finále, preto na ľade neodovzdal maximum.

Finále však predchádzalo stretnutie o bronzové medaily medzi domácim výberom a Nemeckom. Maďari opäť ukázali, že úroveň hokeja v tejto krajine sa z roka na rok zlepšuje. Po prvej tretine viedli 2:0, po druhej 3:2. Napokon však zvíťazila väčšia skúsenosť nemeckého výberu, ktorý vyhral 4:3. Domáce publikum napriek tomu oslavovalo svojich miláčikov ako víťazov. Čo dodať, potrápiť ôsmu najlepšiu reprezentáciu sveta a dať Kölzigovi tri góly nie je malá vec.

Po poslednom vystúpení Maďarska sa však nie všetci diváci pobrali domov, veď tretí deň a zároveň celý turnaj uzavrel atraktívny zápas medzi Kanadou a Slovenskom. Ten podľa slov hlásateľa štadiónu mohol byť pokojne finálovým duelom majstrovstiev sveta. Nemýlil sa. Hokejisti oboch tímov predviedli ozajstné hokejové umenie. Nechýbalo nič, čo k dobrému hokeju patrí - krásne akcie, parádne kľučky, bleskurýchla hra a ani masová bitka. Presne ako v NHL. Hokej na takejto úrovni sa v Maďarsku ešte nikdy nehral.

Slovensko napriek vysokým kvalitám súpera jasne dominovalo, čomu svedčí aj pomer striel na bránu - 48:26 pre Slovákov. O to šokujúcejšie bolo, keď sa v druhej polovici poslednej tretiny ujali vedenia hokejisti spoza mora. Z diaľky vystrelený puk tečoval pred slovenským gólmanom Banham a Kanada viedla 1:0. Slovákom v hľadisku začali pomaly pribúdať šediny. Proces neprirodzene rýchleho starnutia slovenskej populácie štadiónu trval asi dve minúty - vtedy po krásnej slovenskej akcii vyrovnal Ladislav Nagy. Hneď bolo veselšie.

Výsledok sa do konca zápasu už nemenil a ani päťminútové predĺženie o osude víťaznej trofeje nerozhodlo. Nasledovali trestné strieľania, pri ktorých Kanaďanom nepomohlo už ani nepretržité skandovanie skupinky pseudokanaďanov „Leccgó Kanada!“. Z kanadských hokejistov sa totiž nik nepresadil. Keďže na druhej strane Kanaďana Passmora postupne prekabátili Peter Pucher i R. Kukumberg, po štyroch nájazdoch bolo rozhodnuté. Víťazom turnaja Pannon GSM Cup v Budapešti sa stalo Slovensko!

Počas záverečného ceremoniálu vyhlásili najlepších hráčov podujatia. Najlepším obrancom sa stal Tamás Sille z Maďarska, najlepším útočníkom Miroslav Šatan a titulom „najlepší brankár“ sa môže pýšiť Nemec Olaf Kölzig. Aby boli zastúpené všetky krajiny, najproduktívnejším hráčom sa stal Mike Green z Kanady.

Turnaju Pannon GSM Cup sa nedá dať iný prívlastok ako úspešný. Splnil všetky svoje hlavné ciele - zásluhou hviezd ľadového hokeja popularizoval tento šport v Maďarsku, poslúžil ako kvalitná previerka hráčov všetkých štyroch zúčastnených reprezentácií a pre Slovensko priniesol po januárovom Loto Cupe v Piešťanoch ďalšie turnajové víťazstvo. Len aby sa zverencom F. Hossu podobne darilo aj na májových majstrovstvách sveta v Rakúsku.

Zlatko Papuček