Ekumenický biblický tábor CSS vo Svätom Jure

V našich končinách je trinástka považovaná skôr za nešťastné číslo, najmä ak pripadá na piatok. Vyše dvadsať účastníkov tradičného ekumenického biblického tábora CSS sa mohlo presvedčiť o opaku - po trinástykrát usporiadaný tábor im priniesol šťastie, o čom svedčili ich výpovede v záverečnom hodnotení týždňového pobytu v našej materskej krajine, v meste Svätý Jur neďaleko Bratislavy.

Trinástka - šťastné číslo pre účastníkov

Ale nepredbiehajme udalosti, poďme pekne po poriadku. Tohtoročný júl bol nesmierne horúci, teploty lámali rekordy. Horúčava zasiahla všetky kúty Maďarska vrátane hlavného mesta. Do biblického tábora Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sme odchádzali začiatkom posledného júlového týždňa s veľkými očakávaniami, ktoré sa tentokrát týkali aj počasia. Dúfali sme, že v srdci Malých Karpát bude miernejšie počasie ako niekoľko sto kilometrov južnejšie, na maďarskej rovine.

Či veríte, či nie, ihneď po príchode do Školiaceho strediska Evanjelickej diakonie AGAPÉ sme sa cítili sviežejšie ako doma. V rámci zoznamovacieho popoludnia sa nám predstavili vedúca tábora, členka Valného zhromaždenia CSS Ildika Klauszová Fúziková, evanjelický farár Atila Spišák a mladí pomocníci Melinda Černá, Levente Galda, Kornel Klausz a Karola Klauszová. My, účastníci, sme sa skamarátili už v autobuse cestou z Budapešti na Slovensko. Po večeri nám fantasticky padla prechádzka Svätým Jurom a vtipné, zaujímavé spoločenské hry pod vedením pána farára. Na večer sa tak príjemne ochladilo, že po prebdených horúcich domácich nociach sme sa konečne všetci riadne vyspali. Na rannú rozcvičku sme sa dostavili zregenerovaní a do dňa sme vykročili plní elánu. Tak tomu bolo počas celého tábora. Harmonogram dní bol totožný iba doobeda. Dovtedy sme totiž mávali biblické hodiny, v rámci ktorých nám pán farár Atila Spišák priblížil príbehy z biblie, vysvetlil čítania, rozdal rôzne úlohy a keď sme boli trošku unavenejší, tak nás rozosmial. V podstate jednoduchou a každému zrozumiteľnou metódou nás zabavil, ale aj poučil.

Ihneď na prvé popoludnie sme mali sľúbenú návštevu kúpaliska, čomu sme sa nesmierne tešili. Lenže čo človek plánuje, to Pán Boh hocikedy mení... Zrazu prišlo vetrisko (po ktorom sme doma tak veľmi túžili) a začalo popŕchať. A bolo po kúpaní... Malú prechádzku sme zato pod dáždnikmi absolvovali a nevynechali sme ani predajňu potravín, kde sme si prišli na svoje.

Na druhý deň po biblickej hodine sme sa vybrali na pešiu túru do okolitých hôr k ruinám hradu Biely kameň. Priamo pri zrúcaninách nám pán farár prečítal krásnu príhodu o jednom dievčatku, ktoré strašne túžilo po tom, aby malo svoju vlastnú bibliu. Na túto tému sa potom medzi nami rozbehla čulá diskusia, ktorú sme, žiaľ, museli doslova prerušiť, lebo nastal čas na odchod. Po večeri sme sa stretli v pivničnej kaplnke, kde sme mali stíšenie. Tento program sa konal každý večer.

Ako nám vedúci tábora povedali, je tradíciou, že každý štvrtok navštívia účastníci táboru hlavné mesto našej materskej krajiny. Viacerí z nás - hlavne tí, ktorí už dlhé roky chodievajú do tábora - už videli skoro všetky pamätihodnosti Bratislavy. Tohto roku sa však prehliadka nezačala na hrade, ako to bývalo doteraz, ale na Slavíne, na cintoríne, kde je pochovaných vyše 6800 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli počas druhej svetovej vojny v meste a na západnom Slovensku. Hlavná dominanta komplexu - dvadsaťosemmetrový pylón s jedenásťmetrovou sochou vojaka - nás očarila, nehovoriac o krásnej panoráme. Na hrade sme si pozreli cennú a jedinečnú výstavu fresiek talianskeho maliara Giotta z Kaplnky Scrovegniovcov v Padove. Fascinujúci bol pre nás aj výstup do vyhliadkovej korunovačnej veže, kde po vpáde Turkov na územie dolného Uhorska chránili uhorskú kráľovskú korunu, ktorej kópia sa tam nachádza dodnes. Z hradu sme sa pobrali k Dómu sv. Martina, odkiaľ sme sa dostali na Hlavné námestie a pozreli sme si všetky dominanty okolia Starej radnice. Ani sme sa nenazdali a ubehli štyri hodiny. Preto sme sa potešili voľnému času, ktorý každý využil podľa vlastnej vôle. Niekto si zaobstaral malé darčeky pre svojich blízkych, iný si dal zmrzlinu alebo dobrý studený osviežujúci nápoj. Po príchode do Jura nám vedúca tábora pani Ildika oznámila, že kým sme boli v Bratislave, zatiaľ navštívili školiace stredisko AGAPÉ pán predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik a referent samosprávy Ondrej Horváth, ktorí nás prekvapili čokoládou. Po sladkom darčeku sme nadšene spievali až do neskorých večerných hodín.

V predposledný a posledný deň nám počasie dovolilo navštíviť vytúžené kúpalisko. Pani kuchárky nám napiekli vynikajúce záviny (štrúdle), ktoré nám po viachodinovom šantení vo vode veľmi chutili. Po hodinách absolútne aktívneho oddychu sme sa dokázali vynikajúco sústrediť na odpovede vedomostného kvízu z oblasti biblie, histórie, zemepisu a slovenčiny. Víťazná skupina bola obdarovaná cennými školskými potrebami a knihami.

V posledný deň sme v miestnych predajniach utratili aj posledné korunky a potom sme vzrušene očakávali rozlúčkový večierok. Po všeobecnom hodnotení, ktorého sa ujala vedúca tábora pani Ildika, každý účastník dostal do daru prekrásne a cenné darčeky. Za túto veľkorysosť ďakujeme CSS, Slovenskej samospráve Budapešti a slovenským samosprávam V. a XI. obvodu hlavného mesta!

Ďalším bodom večera bola súťaž „Kto čo vie“. Ako nám vedúci povedali, po prvýkrát v histórii tábora sa stalo, asi vďaka magickému číslu trinásť, že sa všetci účastníci predstavili aj jedným spoločným programom, v rámci ktorého predniesli to, čo si osvojili za týždeň. Pekný a dojímavý večer sa tým ale neskončil. Po zotmení nasledovala v pivničnej kaplnke skúška odvahy. Mohli sme sa na vlastnej koži presvedčiť, že aj v tých najťažších a najstrašidelnejších chvíľach nášho života je Pán Boh vždy s nami. Toto poučenie prišlo každému vhod.

V posledný deň sme museli smutne konštatovať, že všetko dobré sa raz skončí. O tábore sme všetci hovorili pozitívne. My, mladí z rôznych Slovákmi obývaných kútov krajiny - z Dabašu-Šáre, Šápova, Mlynkov, Sarvaša a Budapešti - sme na Slovensku prežili naozaj hodnotný a bohatý týždeň. Celý čas sme cítili, že nás spája láska a sprevádza božie požehnanie. Ináč by sa nám pri rozlúčke neboli naplnili oči slzami. Ďakujeme každému, kto sa podieľal na organizovaní tábora! Bol pre nás veľmi dobrý pocit zistiť, že v Maďarsku sa ešte nájdu mladé slovenské veriace duše so zmyslom pre spolupatričnosť!

V mene účastníkov zaznamenala: (kk)