Sziget festival 2007 ● Sedem dní pätnásty raz

Vraj vrtošivé počasie odradilo viacerých potenciálnych návštevníkov a v deň zatvárania brán sa svetom rozletela správa, že festival bol stratový. Neviem...

Keďže roku 1993 som bol vo veku, ktorý mi nedovolil zúčastniť sa týždňovej parády hudby na Starobudínskom ostrove, tohoročný festival bol mojim deviatym. Na jednej strane sa teším, že som sa obohatil o toľko krásnych zážitkov, na druhej ma desí, keď si uvedomím, ako starnem... No moc času som nevenoval týmto nie práve vzletným myšlienkam, v prvý deň som sa vrhol na bicykel a nabral smer na Ostrov lodeníc. Po prechode cez most ma čakalo všetko zvyčajné. Drobné pozitívne zmeny som zistil pri záchodoch (vo viacerých boli malé lampy, voda, sem-tam aj mydlo) a pri bezpečnostnej kontrole. Zdá sa, že po dlhoročných márnych bojoch s pašovaním drog sa organizátori vykašlali na to, čím sa omamuje mládež. Nakoniec sa ukázalo, že teraz sa ani nemuseli starať o toľkých hostí ako v posledných rokoch. Vraj vrtošivé počasie odradilo viacerých potenciálnych návštevníkov a v deň zatvárania brán sa svetom rozletela správa, že festival bol stratový.

Neviem, nakoľko je to skutočnou príčinou, ale ja by som takto jednoznačne neobviňoval počasie. Keď som si vyberal z množstva programov, nedostal som sa do tranzu - z hudobnej stránky mi tento rok moc lákavého neprichystal. Z medzinárodných predstaviteľov som mnohých nedávno videl na maďarských pódiách, ale to ešte neznamená, že by som si nerád pozrel niekoho znova, alebo že by sa medzi nimi nenašiel niekto, na koho už dávno čakám..

Prvý večer som trávil prieskumom terénu, čiže okrem prechádzky okolo pódií spojenej s monitorovaním stánkov ponúkajúcich fyzickú i duševnú potravu a stretnutiam s kamarátmi sa veľa napínavého nedialo. Štvrtok som začal pred javiskom Zúzda (Drvička), kde som si pozrel maďarské kapely vyčíňajúce v štýle hardcore/metalu, ktoré vidím skoro každý mesiac: The Last Charge, Penalty Kick a Fallen Into Ashes. Všetky zahrali svoje pesničky profesionálne, ale dážď im nepomohol roztancovať obecenstvo. Počas vystúpenia Chief Rebel Angel sa búrka unavila a objavilo sa zopár alkoholom nadopovaných fanúšikov vo výbornej nálade, ktorí lákali fotoreportérov ako poľné myši dravcov. V ten deň bolo pre mňa hlavnou atrakciou vystúpenie Soulfly, formácie Maxa Cavaleru, bývalého speváka a gitaristu metalovej legendy Sepultura. Hoci Soulfly nepatrí k mojim obľúbeným skupinám, dúfal som, že si budem môcť vypočuť naživo niektoré staré dobré skladby. Bohužiaľ, ozvučenie pódia Hammerworld bolo takmer neznesiteľné, ale na to by som si už na Ostrove mohol zvyknúť.

V piatok som plánoval doraziť na štvrtú, ale nakoniec som bol veľmi rád, keď som večer stihol veteránov industriálnej hudby Skinny Puppy. Totiž tento koncert sa pre mňa stal najväčším zážitkom z festivalu. Jeho futuristická atmosféra ma očarovala viac ako hodinu. Spevák povedal pár slov iba pred poslednými pesničkami, ináč jeho performance bolo vynikajúce. Doteraz som nepoznal nahrávky tejto formácie, ale v ten večer som dostal poriadnu dózu inšpirácie, aby som si ich zohnal. Piatok je na Ostrove vždy nocou dlhého tancovania, takže okolo polnoci som prešiel do Party Arény. Anglický majster drum & bass Goldie to roztočil okolo druhej. Hoci aj tentoraz som sa výborne cítil, roku 2003 bol jeho program lepší, pestrejší. O štvrtej ho vystriedal Simon „Bassline“ Smith, ktorého som pozoroval ešte pol hodinu. Únava ma, bohužiaľ, ťahala domov.

Sobotu som kvôli rodinným povinnostiam vynechal, takže o koncerte Nine Inch Nails som iba počul - rovnako pozitívnu i negatívnu kritiku. Nedeľa sa mi začala zase neskôr, ako som si zaplánoval: okolo deviatej - samosebou večer - som sa chystal na Hammerworld, kde vystúpila black metalová kapela Satyricon. Z tohto štýlu obľubujem iné, tvrdšie skupiny, napriek tomu som bol na ňu zvedavý. Po piatich pesničkách sa mi nezdala dosť napínavá, takže som sa rozhodol opustiť stan. Na javisku Wan2 som chvíľu sledoval vystúpenie politickej hip-hopovej formácie Fun-Da-Mental, ktorú som videl roku 1999 na hlavnom pódiu. Teraz sa mi na menších doskách zdala tak isto čerstvá a zaujímavá. Po polnoci sme sa s kamarátmi zarehotali na šašoch bumerangovej tanečnej trojice Hip Hop Boyz. Neviem, či si všimli, že roku 2007 je tento štýl a playback neseriózny už aj pre masmédiá... Hlavné je, že ich atrakcia bola vynikajúca ako vtip, tú noc som Ostrov opustil so širokým úsmevom.

Pondelok. O šiestej poobede som bol na mieste činu - konečne podľa pôvodného plánu. Aj som sa sám čudoval, aký dokážem byť presný. Prvý raz som videl maďarských predstaviteľov thrash metalu Remorse. Ich hudba bola výborná, no texty by mohli byť aj lepšie. Zahrali aj klasickú skladbu „Battery“ od Metallicy a nebol som sám, kto sa jej potešil. Na javisku Zúzda hrala legendárna skupina maďarského hardcore-punku AMD. Nikdy som ju nepovažoval za svoju obľúbenú, ale vždy si ju rád pozriem. V novej zostave sa mi páči najmä sólová hra bývalého gitaristu kapely Bandanas. Ako som tak pozoroval, v hľadisku sa našlo aj zopár takých fanúšikov, ktorí pravdepodobne chodievali na koncerty bandy aj koncom osemdesiatych rokov a teraz sa tak isto zabávali, ako keby boli vo veku svojich synov.

Na hlavnom pódiu vystúpila v tento večer formácia, na ktorú som bol najviac zvedavý. Hoci do platní Tool sa mi dodnes nepodarilo zaľúbiť, dúfal som, že naživo ma chytia. Vôbec neboli zlí, ale čosi mi na koncerte chýbalo. Nepodarilo sa mi precítiť tú atmosféru, o ktorej každý hovorí, keď je reč o tejto zvláštnej skupine. Asi bude chyba na mojom prijímači... O polnoci som sa vybral, aby som si tretíkrát pozrel jednu z mojich obľúbených formácií: Napalm Death. Ozvučenie bolo, prirodzene, katastrofálne, ale pomocou vreckovky v ušiach sa dalo mierne korigovať. Najviac skladieb hrala zo svojich posledných albumov, ale čomu som sa naozaj potešil, pripravila nám prekvapenie. Oprášila a perfektne predviedla také songy, ako napríklad „Hung“ z platne Fear, Emptiness, Despair, alebo na záver „Mass Appeal Madness“. Krajšie som si to ani nevedel predstaviť.

Keďže vystúpenie Chrisa Cornella, bývalého frontmana Soundgarden a Audioslave, sa neuskutočnilo, posledný deň som nič iné neplánoval, iba koncert švédskej skupiny Hammerfall. Nikdy som ju nemal rád, ale pravda je, že hrá taký heavy metal, na ktorý sa najlepšie zabáva. Na hity ako „Renegade“ a „Hearts On Fire“ sa aj moje oči naplnili slzami. Potom nám zostala iba diskotéka do rána a sedemdňový festival bol za nami. Nezanechal vo mne až také hlboké stopy ako predchádzajúce ročníky, veď moc hudby, ktorá by lahodila mojim ušiam a najmä mojej duši som nepočul, bol to predsa len príjemne strávený týždeň. Uvidíme, čo nám organizátori pripravia nabudúce...

(tzs)

Najväčší stredoeurópsky hudobný festival ● „Iba” 371 000 návštevníkov

Tohtoročný 15. Sziget ponúkol doteraz najlepší program. Na jubilejnú udalosť, najväčšie podujatie svojho druhu v strednej Európe, tentokrát bolo pozvaných 250 zahraničných hudobníkov z 56 krajín šiestich kontinentov a ďalších 500 maďarských kapiel. Nezvaným hosťom bol ale dážď, ktorý zapríčinil, že sa minuloročný rekord nepodarilo prekonať. Počas celého týždňa (v dňoch 8. až 15. augusta) festival navštívilo 371 tisíc ľudí.

„Každý” - jednoznačne sa dá povedať, že toto je najlepšie slovo na charakterizovanie frenetického koncertu skupiny LGT. Každý tam bol a odznelo všetko. Vystúpenie LGT bolo nielen vynikajúcim koncertom na odštartovanie Szigetu v nultý deň, ale aj jedným z najlepších koncertov všetkých čias od existencie festivalu. Vypredané vstupenky, celé generácie - otcovia, matky, deti, ale aj ich starí rodičia na jednej veľkej kope pred hlavným pódiom. Keď si Gábor Presser sadol ku klavíru a začal hrať, celé multigeneračné obecenstvo sa dostalo do extázy. Nezabudnuteľné chvíle boli zaručené, keď sa skupina vybrala spievať a hrať na akustických hudobných nástrojoch medzi ľudí v obecenstve.

Prvý deň jubilejného festivalu, kým skupina The Chemical Brothers pripravovala svoju techniku na hlavnom pódiu do tretej hodiny rána, členovia skupín Manu Chao (FRA) a Quimby (HUN) sa zabávali v zákulisí. Predtým však odznelo zopár nezabudnuteľných koncertov. Vystúpenie skupiny Manu Chao bolo síce na chvíľu prerušené kvôli výpadku elektriny, ale Manu a jeho skupina nestratili výbornú náladu a hrali ďalej.

Na druhý deň festivalu došiel 4 000 000. návštevník - rátajúc od prvého usporiadania festivalu. Šťastlivcom sa stal František Schmidt z Košíc, ktorý prišiel spolu so svojou manželkou. Je pravidelným návštevníkom Szigetu a bolo pre neho veľkým prekvapením, keď od organizátorov dostal doživotnú vstupenku na festival a na všetky ostatné podujatia poriadané jeho organizátormi. Program dňa bol veľmi sľubný, ale mnohí asi kvôli dažďu ostali doma, prišlo 48 tisíc záujemcov. Slovenská hudobná skupina Polemic naplnila celý stan pódia Bahia. Fanúšikovia zo Slovenska, ale aj z iných krajín nahlas spievali veľké hity kapely a panovala tu skvelá atmosféra.

Tretí deň Szigetu prilákal 58 tisíc návštevníkov s programami ako gipsy punk (Gogol Bordello), Pink, či Rachid Taha na pódiu svetovej hudby. Predpovedaný veľký lejak došiel s malým meškaním. Organizátori sa pokúšali zmierniť stopy, ktoré za sebou ponechal. Ani nepríjemné počasie nedokázalo zmariť náladu. Nezabudnuteľnú zábavu mohli zažiť návštevníci rómskeho pódia, kde česká skupina Gipsy.cz roztancovala celý stan naplnený multinacionálnym publikom.

Počasie ani ďalší deň neprialo Szigetu, napriek tomu prišlo 55 tisíc návštevníkov. Vystúpili umelci ako The Hives, Nine Inch Nails, Manu Dibango, Ennio Marchetto a mnohí ďalší. Švédska skupina The Hives so svojím čiernobielym uniformovaným výzorom pripomínajúcim 60. roky rozvírila garážový rock na najvyšší stupeň. Posledným sobotňajším vystupujúcim na hlavnom pódiu bola kapela Nine Inch Nails. Nálada vyvrcholila, keď gitarista na pódiu rozbil svoju gitaru. Publikum to priviedlo do varu.

V nedeľu večer prišla skupina Faithless a opäť nesklamala svojich fanúšikov, jej koncert bol frenetický. Na Szigete vystúpila po štvrtýkrát a vždy pred obrovským davom ľudí. Úžasný zážitok poskytol obecenstvu kráľ francúzskeho vizuálneho humoru Fabien Kachev. Na festivale sa zrodil nový Guinessov rekord - 14 902 chlapcov a dievčat (resp. dievčat a dievčat) sa naraz bozkávalo pred hlavným pódiom. Iniciátorom rekordného pokusu bol maďarský bulvárny denník BORS.

Ani na pondelňajší program sa nikto nemohol sťažovať. Bol plný skvelých predstavení. Francúzska skupina Transe Express ponúkla show v nebeských výšinách. Akrobatické atrakcie boli naozaj obdivuhodné. V produkcii kráľ Mortibus zorganizoval svoj vlastný pohreb, aby mohol na vlastnej koži zažiť to, čo sa iným kráľom za živa nepodarí - slzy (pomocou cibule), obdiv, kvety a karneval. Pred otvoreným divadelným pódiom čakal obrovský dav na predstavenie Ballett Flamenco. Po ňom nasledovala Eva Yerbabuena, ktorá predviedla nádherný tanec. Skupina s bizarným menom !!! z Ameriky ovládla hlavné pódium. Osemčlenná kapela pripomínala hlavne zlaté časy new wave s lámavými rytmami zmiešanými s funky. Publikum to ocenilo búrlivým potleskom. Tool je jednoducho Tool. Ani by nebolo treba k tomu čo dodať, veď na Szigete vystúpil jeden z určujúcich predstaviteľov artrocku. Tento koncert bol geniálny.

Patričné zakončenie festivalu zabezpečilo vystúpenie skupiny The Killers na hlavnom pódiu.  Na rozlúčku zahrali aj členovia bzučiacej kapely Méhek (Včely), ktorí v originálnych kostýmoch predstavili svoj repertoár bláznivých pesničiek.

Každovečerným programom bola súťaž miss mokré tričko. Ako bonus posledný deň vystúpili aj dvaja chalani, no publikum to veľmi neocenilo. Nakoniec z piatich odhodlaných dievčat sa víťazkou stala Bendži, ktorá sa nebála ukázať to, čo predtým ukrývalo tričko. Obecenstvo jasalo.

Výkonný riaditeľ podujatia Károly Gerendás novinárom povedal, že festival priniesol stratu okolo 80 až 100 miliónov forintov, ktorú pokryjú z iných tohtoročných ziskových podujatí. Celkové náklady dosiahli 2,5 miliardy forintov, o 250 miliónov viac ako vlani, keď pri návštevnosti 385 000 osôb dosiahli zisk 50 miliónov forintov. „V tomto roku však odstúpil hlavný sponzor a neuchádzali sme sa ani o štátne dotácie. Aj keď z hľadiska financií nie, no čo sa týka programu máme za sebou najúspešnejší Sziget“, dodal K. Gerendás.

(szi-df)

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5525

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3713

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3679

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3653

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3495

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=1372