Budapešť ● 12. ročník behu Coca-cola

Už mesiac pred usporiadaním tohto podujatia bol sarvašský zoznam žiačok a mamičiek, ktoré sa ho chceli zúčastniť, nadpočetný. Z roka na rok pribúda záujemcov o jesenné a jarné behy, ktoré sa tradične konajú v Budapešti.

V Slovenskej základnej škole v Sarvaši sa deti tešia na tieto akcie, lebo okrem športovania majú možnosť pozrieť si hlavné mesto. Námestie hrdinov a pieskové hodiny sú raritou najmä pre žiakov prvej a druhej triedy.

No vráťme sa k samotnému behu. Po príchode do Budapešti sme videli, že záujem je naozaj obrovský. Cesta na štadión, po prechode Margitinho mosta, nám trvala skoro 10 minút. Na rozcvičku sme ani nemali čas. Zložili sme si pulóvre a vetrovky, lebo bolo dosť chladno, napriek tomu, že svietilo slniečko. Snažili sme sa zaujať vhodné miesto, kde už boli stovky pretekárok. Našťastie pred štartom usporiadatelia uvedú všetky účastníčky do pohybu. Tlieskaním rúk, poskakovaním, tvorením padajúcich listov, či viazaním šnúrok sa naše telá zohriali. Na štartový povel sa dav vybral na trať, ale nie behom, lež pochodom. My sme sa dostali na štartovú čiaru snáď o dve minúty. Potom sa peletón pomaly rozbehol a každý vlastným tempom zdolával trať, ktorá viedla okolo tenisových kurtov cez Korzo A. Hajósa k Atletickému centru. Každý sa snažil napredovať po bežeckom páse, ktorý bol vlani veľmi obľúbený. V našom 45-člennom družstve boli opäť nováčikovia. Prváčka Dženifer Vargová a druháčky Rebeka Tomašovská, Nikoleta Bliznáková, Dóra Acsaiová a Cintia Vargová.

Vlani sme všetky zdolali trať v priebehu pol hodiny, ale pri účasti tisícok dievčat sme tento čas prekročili. Nevadí, veď sme nebojovali s časom, ale s vytrvalosťou, ktorú mala každá žiačka. Mamičky bežali skoro celý úsek ruka v ruke so svojimi dcérami, nútil ich k tomu dav účastníčok. Beh v takejto atmosfére nemožno opísať slovami, to musí človek zažiť. Po celý čas nás každý povzbudzoval. Po dobehnutí do cieľa sme dostali balíček, v ktorom bol osviežujúci nápoj, čokoláda a časopis.

Pri prezentácii každá účastníčka pretekov dostala červené tričko s emblémom, guľôčkový spray a anglický časopis s cédečkom. Na tribúne sme potom sledovali, ako sa rozcvičujú dievčatá, ktoré si vybrali 10-kilometrovú trať. Veď každý si mohol vybrať, beh, chôdzu, alebo štafetu. My si vždy vyberieme 3,6 km trať, lebo tú možno zvládnuť bez väčšej prípravy. Po opustení štadióna sme povzbudzovali ešte ostatné pretekárky. Potom sme išli do McDonald’su, aby sme si doplnili stratené kalórie. Cesta domov vždy rýchlo ubehne. V Sarvaši pred školou rodičia čakajú svoje deti, ktoré prichádzajú obohatené o množstvo zážitkov.

(zl)

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=1809

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4157