Čajové popoludnie v Kétšoproni

V Kétšoproni je už roky tradíciou, že vo fašiangovom období sa obyvatelia schádzajú na stretnutí pri čaji, ktoré je spojené so slovenským kultúrnym programom.

Okolo Šopronu voda tečie...

Organizátori, členovia miestnej slovenskej samosprávy, dôsledne dbajú o to, aby obecenstvo každý rok prekvapili novým pestrým programom, či už v podaní miestnych kultúrnikov, alebo pozvaných telies.

V miestnom kultúrnom dome 20. januára privítali hostí v poradí 11. stretnutia predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Petrovská Juhásová a členka zboru, učiteľka slovenčiny Erika Tóthová. Čajové popoludnie z roka na rok nadobúda v kruhu miestnych Slovákov a ich rodákov z okolia čoraz väčší význam. Svedčí o tom aj účasť prominentných hostí, tohto roku do Kétšoproňu zavítal generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Ján Süli s manželkou, zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predstaviteľ Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Attila Várfalvi a predseda Výboru pre národné a etnické menšiny Békešskej župy Péter Tolnai. Samozrejme, prítomní boli aj predstavitelia miestneho kultúrneho a spoločenského života na čele so starostom Sándorom Völgyim, ako aj delegácie slovenských samospráv a organizácií okolitých obcí a miest.

Javisko patrilo v prvej polovici programu žiakom miestnej základnej školy, s pestrými slovenskými číslami sa predstavili všetky ročníky. Na úvod Pavol Križan a Dóra Dananajová potešili obecenstvo slovenskými novoročnými vinšmi. Za nimi prváci hravou formou predviedli rozprávku Bol raz jeden domček, kým známu príhodu o repe porozprávala v peknej slovenčine Shawna Leftwichová. Žiaci nižších ročníkov v rámci tanečnej skupiny nacvičili slovenské detské hry, za ktoré získali uznanie hostí a svojich rodičov. Na melódie populárnej slovenskej hudby piatačky predviedli choreografiu modernejšieho štýlu o nenahraditeľnom mobilnom telefóne. Z krátkej prózy Márie Ďuríčkovej v podaní Štefana Tímára sa milovníci slovenskej detskej literatúry mohli dozvedieť, ako Jožo prestal chodiť do školy. Kétšopronskí ôsmaci dostali chuť do spevu pravdepodobne od svojich starých rodičov, ktorí sa spievaniu miestneho slovenského folklóru venujú v zbore Horenka. Zbor ôsmakov spolu so svojimi učiteľkami predviedol kyticu takých slovenských piesní, ktoré sa stali obľúbenými aj vďaka choreografii Békešské tance, ako je napr. Okolo Šopronu voda tečie… Erika Árszintyeová svoj záujem o zemepis vyjadrila prostredníctvom prózy Daniela Heviera: O sopke, ktorá nechcela odpočívať. Záverom programu školákov šiestačky formou moderného tanca presvedčili svojich rovesníkov, že So mnou nikdy nezostarneš… Za pestrý slovenský program patrí okrem účinkujúcich uznanie aj pripravujúcim učiteľkám Judite Ekeovej Šalamonovej, Erike Satmáriovej Baloghovej a Erike Tóthovej.

V prestávke v priestoroch kultúrneho domu, vyzdobených fotografiami doterajších slovenských aktivít obce a školy sa účastníci mohli porozprávať pri šálke čaju a mohli ochutnať rôzne zákusky, ktoré tradične slúžia aj ako vstupné na čajové stretnutie.

V druhej polovici programu sa prezentovala ochotnícka zložka Slovenského divadla Vertigo (SDV), ktorá sa dostala do dolnozemskej slovenskej obce po rôznych peripetiách. Niekoľko hodín pred predstavením v dôsledku poškodenia prívesného vozu sa zdalo, že predstavenie treba zrušiť. Avšak vďaka ľuďom dobrej vôle všetko dobre dopadlo a nakoniec aj kétšopronské obecenstvo mohlo byť svedkom, ako sa v jednoaktovke J. G. Tajovského Hriech Eva Kvašková a jej manžel zmieria so škvrnami z minulosti. Predstavenie sa tentokrát vyznačovalo aj tým, že v roli Svedomia sa divákom úspešne predstavila riaditeľka SDV Daniela Onodiová.

Záverečná časť stretnutia patrila zábave. Z tomboly, tradične moderovanej E. Rybovou, ktorá pochádza z Kétšoproňu a ako členka slovenského voleného zboru sa aktívne podieľa na kultúrnom živote obce, sa účastníci vrátili domov nielen s krásnymi zážitkami, ale aj s cennými darmi.

(csl)