Divadelný tábor trochu netradične

Prečo netradične? Pretože na tomto sa nezúčastnili žiaci základných škôl,

ako to už dlhé roky - presne 15 - býva (jedinou výnimkou bol dramatický tábor

pre žiakov končiacich povinnú školskú dochádzku v roku 2000 v Hármaskúte),

ale tí, prehnane povedané „trochu skôr narodení“.

Je pravda, že aj v tradične organizovaných dramatických táboroch Celoštátnej slovenskej samosprávy a najnovšie Slovenského divadla Vertigo sa medzi účastníkmi sem-tam objavia gymnazisti, v poslednom, svätojurskom tomu bolo zase naopak - medzi gymnazistov a vysokoškolákov sa „zamiešalo“ zopár „detí“, pardon, mladých ľudí, ktorí teraz ukončili ZŠ.

Alica v zázračnej krajine

Iniciatíva zorganizovať divadelný tábor pre vyššiu vekovú skupinu - pôvodný zámer bol dokonca usporiadať ho vyslovene pre poslucháčov VŠ - vyšiel od bývalých účastníčok, dievčat, ktoré chodievali do táborov ešte ako žiačky základných škôl. Je potešiteľné, že si pravdepodobne na tu prežité dni a predstavenia rady spomínali a chceli tento zážitok zažiť opäť - možno inak, tak trošku z nadhľadu. Slovo dalo slovo, a tak sme sa spolu s poslucháčkou VŠP v Sarvaši Anikou Laurinyeczovou, po poistení sa v tom, že tábor získal finančnú podporu (MNEKK, ÚSŽZ - ďakujeme!), pustili do organizovania - takpovediac súkromnou i „oficiálnou“ cestou. Individuálni záujemcovia napokon prišli z Kétšoproňu, Mlynkov, Sarvaša, Santova, Dabaša a Segedína, oficiálne sa zapojilo slovenské gymnázium v Békešskej Čabe, a slovenská základná škola v Sarvaši. Treba dodať, že tábor bol od počiatkov plánovaný ako „komornejší“, pre menšiu skupinu, než na akú sme zvyknutí v táboroch pre ZŠ. A vek účastníkov? 15 - 22 rokov. Zloženie? Nech stačí toľko, že okrem kopy dievčat dvaja chlapci. Vraj im to nerobilo problémy...

Ak by som sledovala štýl svojho príspevku o divadelnom tábore školákov v júni v Osrblí, kde som si pomohla pojmami z teórie drámy, mohla by som v tomto duchu smelo pokračovať: získanie účastníkov tábora bolo akoby prvým dejstvom našej novej divadelnej hry, zázračného dobrodružstva, na ktoré sme sa spoločne vydali a ktoré sme spoločne prežili v účelovom zariadení evanjelickej cirkvi a.v. Agape v Svätom Jure pri Bratislave od 7. do 13. júla 2008. Nie, nebudem veci komplikovať a nebudem ďalej dejstvá (časti divadelného predstavenia oddeľované od seba oponou, pričom často sa menia aj dekorácie) deliť na scény (v rámci dejstva sa vymenia všetky konajúce postavy) a výstupy (zmena v počte osôb príchodom alebo odchodom herca), nech postačí neskoršie rozdelenie samotného predstavenia na obrazy, pretože tých bolo deväť. Deväť stretnutí hlavnej hrdinky príbehu Alice s obyvateľmi zázračnej krajiny, deväť malých príbehov.

Ako z predchádzajúcej vety vyplýva, náplňou svätojurského tábora bola teda Alica. Úprava slávneho románu Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov. Román zdramatizoval Miloš Janoušek a pre potreby tábora ho potom upravil poslucháč réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave Anton - Anti Korenči a jeho spolužiačka, poslucháčka herectva Kristína Tóthová, ktorí tábor odborne viedli. Ani jeden z nich ešte nemal skúsenosti s takýmto typom dielne, work-shopom, svorne však po (naozaj úspešnom) ukončení a prezentácii vyhlásili, že získali nové skúsenosti a že sa do takejto činnosti istotne ešte pustia. Nakoľko sú sami veľmi mladí, so svojimi zverencami, nádejnými hercami veľmi rýchlo našli spoločnú reč.

Ak som v úvode spomenula divadelný tábor pre ZŠ, ten svätojurský bol podobný a predsa iný. Podobne sa skúšalo: s výnimkami (viď nižšie) doobeda od deviatej do pol jednej a od tretej do šiestej, podľa potreby i večer. Prvý deň doobeda patril zoznamovacím hrám, hrám na prehĺbenie sústredenia a hrám, zameraným na dôveru, potom sa však išlo takpovediac na ostro. Rozdali sa úlohy, texty a začalo sa skúšať pomaly, podľa obrazov. Rozhodne väčší dôraz sa kládol na herecký prejav, v rámci toho predovšetkým na techniku reči, v tomto hrala prím Kristína, ktorá spolu s Antim všetko vysvetlila, rozobrala, takmer každú vetu, každé slovo, každú myšlienku. Kristína so svojím temperamentom vhodne dopĺňala rozvážneho Antiho (alebo naopak?), ktorý všetko sledoval s pokojom Angličana a do procesu zasahoval naozaj len vtedy, ak to bolo výsostne nutné. Alica (u nás takzvané „putujúce“ postavy - tri Alice) sa vybrala (náhodou ocitla) do krajiny zázrakov, kde ju čakal Biely králik, Myš, Papagáj, Ovca, Vták Dodo, Mačka škľabka, Klobúčnik, Aprílový zajac, Plch, Tidly, Fidly, Havran, Korytnačka, Kráľovná a Vojaci, predovšetkým zvieratá s ľudskými - nie vždy najpríjemnejšími - vlastnosťami,. kde našla akoby zrkadlový obraz života, ktorý žije (nie v tých najružovejších farbách) a vďaka nemu si šťastná uvedomila, že doma je predsa len doma.

Nuž a aby divadelný tábor nebol taký „jednotvárny“, spestrili sme ho výletom do neďalekého Pezinka, konkrétne jeho časti Cajla, kde sa v tzv. Schaubmarovom mlyne z 18. storočia nachádza vysunuté pracovisko Slovenskej národnej galérie, Galéria insitného umenia. Okrem toho, že sme si pozreli revitalizovanú mlynskú techniku z roku 1913, obdivovali sme diela insitných maliarov - slovenských i zahraničných, medziiným (aká to náhoda!) umelcov z Kovačice. Nuž a na druhý deň nás po krátkej prechádzke v centre Bratislavy čakal veľký umelecký zážitok s veľkým „Z“ - návšteva predstavenia divadelnej hry W. Shakespeara Antonius a Kleopatra na Bratislavskom hrade v rámci Letných Shakespearovských slávností. Veľká tragická láska egyptskej kráľovnej a Rimana Marca Antonia, ktorí naozaj žili a písali históriu pred naším letopočtom, nás veru nenechala ľahostajných. Očarení teplým večerom a veľkými vášňami vracali sme sa nočnou Bratislavou do Svätého Jura a v kútiku duše sme sa už chystali na náš veľký deň, naše: tretie dejstvo:

Predstavenie. To posledné - naozajstné - bolo trochu iné ako všetko, čo sa udialo dovtedy, či už skúšky, zbiehačky, generálne skúšky! Toto predstavenie sa už hralo v kostýmoch, v maskách a najmä pred divákmi! Zišli sa v pivničných priestoroch Agape, využívaných najmä pre klubové účely, tu, mimochodom, prebiehala i väčšia časť skúšok. Prišli známi, rodina, členovia cirkevnej obce, prišla naša teraz už priateľka pani Anna Filová, ktorá zariadenie vedie, prišli sa pozrieť pani kuchárky a dobré víly Anička a Zuzka, ktoré celú dobu nariekali, ako tie deti zle jedia, a ktoré na premiéru - ako inak - napiekli fantastické lekvárové buchty a navarili litre kávy. Polhodinové predstavenie s tromi Alicami v hlavnej úlohe malo, samozrejme, veľký úspech. Diváci len neveriacky krútili hlavami: toto sa dá za päť dní stihnúť?

Odpovedám: dá. Dá, ak nechýbajú dvaja šikovní, agilní a zdatní divadelníci - lektori, ak nechýbajú divadlom nasiaknuté „dospeláčky“, Marta Dekretová (Sarvaš), Zuzana Benková (Békešská Čaba) a Erika Tóthová (Kétšoproň), vždy ochotné pomôcť, ak nechýbajú nadšené deti - mladí ľudia, ktorí sa bez akéhokoľvek upozorňovania učia na izbách texty, radi sa ich učia po slovensky, radi sú spolu, kamarátia sa, sú radi zase deťmi, sú radi hercami, jednoducho, radi si spolu zacestujú do krajiny zázrakov. Pre mňa ten týždeň rozhodne takým bol a všetkým zúčastneným za to ďakujem. A všetkým aktérom sľubujem, že ak sa len nevyskytnú nejaké nepredvídané prekážky, do zázračnej krajiny divadla sa spolu vyberieme i na budúci rok.

(do)