Záverečný koncert Komlóšanky Edity Šutovej

V poslednom čase sa čoraz častejšie objavuje na našich pódiách a úspešne reprezentuje Slovákov v Maďarsku na renomovaných podujatiach doma i na Slovensku Edita Šutová zo Slovenského Komlóša. Je poslucháčkou posledného ročníka Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde sa venuje štúdiu operného spevu.

V meste svojich stredoškolských štúdií

Za dejisko jedného zo svojich záverečných koncertov si vybrala mesto svojich stredoškolských štúdií, Békešskú Čabu. Na koncerte, ktorý sa konal v polovici marca v sieni Strednej umeleckej hudobnej školy Bélu Bartóka v Békešskej Čabe a na ktorý zavítali okrem rodiny a priateľov Edity Šutovej aj jej bývalí pedagógovia, speváčka podala pestrý prierez svojho umenia, v ktorom sa zdokonaľovala počas dlhých rokov. Za sprievodu klaviristky Judit Kovácsovej zazneli skladby Stabat Mater od G. B. Pergolesiho, Schöpfung od J. Haydna, ako aj Manon od J. Masseneta. Osobitný blok venovala Bélovi Bartókovi. Kytica spracovaných ľudových piesní niesla názov Dedinské scény. Záverečnou skladbou bola ária od Ch. Gounda Faust. Koncert, ktorý bol spestrený prednesom diel z Debussyho Children´s Corner v interpretácii talianskeho klaviristu Andreu Francescona, v kruhu čabianskeho obecenstva zožal veľký úspech.

- Preto som si vybrala za dejisko môjho koncertu Békešskú Čabu, lebo tu mám veľa známych a priateľov, totiž tu som paralelne študovala na slovenskom gymnáziu a v strednej hudobnej škole. Vždy som veľmi rada spievala, hudba bola prítomná v celom mojom živote, v Slovenskom Komlóši som chodila aj do základnej umeleckej školy. Venovala som sa i kresleniu, ale nakoniec som sa, našťastie, rozhodla pre spev. V tomto mojom rozhodnutí ma viacerí potvrdili. Z praktických dôvodov, aby som stála na viacerých nohách, som paralelne študovala na gymnáziu i na konzervatóriu. Nebolo to ľahké, ale zvládla som to aj preto, lebo hudba je mojim koníčkom. Som veľmi vďačná môjmu profesorovi spevu Jánovi Šutinskému a profesorke Magdolne Szabadyovej Békésiovej, ktorá zistila, že mám hlas na operu, teda nie na operetu, ani na muzikál, ale vyslovene na operu. Ona ma potom viedla, aby som sa s týmto žánrom zoznámila, veď predtým som nemala žiadne sklony k opere. Dokonca keď som bola malá vyslovene sa mi operný spev nepáčil. Neskoršie, keď som mala okolo 16 rokov, už ma to začalo ťahať k opere...

Na Slovensku som sa cítila dobre, hoci priznám sa, že začiatky boli ťažké. Musela som sa prispôsobiť novému prostrediu aj jazykovo a prvé mesiace som sa cítila sama. Našťastie som sa prihlásila do zboru. Bol to dobrý kolektív, rýchle som si v ňom našla kamarátov. Neskôr, keď som mala menšiu krízu v živote, som sa vybrala do Talianska, kde som bola štyri mesiace na stáži prostredníctvom študijného programu Erasmus. Dnes už cítim, že som na dobrej ceste, aby som sa stala dobrou opernou speváčkou. Plány do budúcnosti? Najlepšie by bolo dostať sa do niektorého divadla, konkurencia je však veľmi silná. Moje reálne predstavy sú: nájsť si prácu, pri ktorej by som mohla pokračovať v štúdiu. Buď súkromne, alebo sa opäť vybrať do Talianska na nadstavbové štúdium. Taliansko a opera sú moje lásky, - povedala nám mladá speváčka po prijatí početných gratulácií zo strany svojich rodičov, sestry - ktorá sa tiež vybrala cestou hudby a spevu, známych a priateľov, ako aj učiteľov obidvoch čabianskych stredných škôl.

(csl)