O menšinových mládežníckych organizáciách

Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia v Budapešti usporiadal diskusiu o aktuálnom stave menšinových mládežníckych organizácií.

Účastníkov privítala generálna riaditeľka ústavu Erika Borbáthová, ktorá ocenila iniciatívu usporiadať konferenciu. Povzbudila predstaviteľov mládežníckych organizácií, aby sa zoznámili a vymenili si názory a skúsenosti.

Zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik, ktorý bol začiatkom 90. rokov jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, po úvodných privítacích slovách načrtol situáciu slovenskej mládeže v Maďarsku. Hovoril o tom, že po zaniknutí Komunistického zväzu mládeže (KISZ), ktorý fungoval nielen v školách, ale aj v obciach a mestách, vznikla priepasť. Vtedy sa začala renesancia sebaorganizovania mládežníckych organizácií, s ktorými na národnostnom poli boli vždy problémy. Po absolvovaní strednej školy sa totiž mládež neaktivizovala ako národnosť, ale stala sa súčasťou komunity vo svojom pôsobisku. Stratila pojítko s národnostným kolektívom. Tak je tomu dodnes. Chýba koordinácia, ktorá by celoštátne, alebo regionálne usmerňovala mladých. Prečo je to problém? Sčítanie ľudu v roku 2001 ukázalo, že k Slovákom sa hlásila staršia generácia (60%), kým mladšia generácia (6-8 %) sa už neviaže ku kultúre svojich rodičov a starých rodičov. Nastoľujú sa otázky, či budú mať starší komu odovzdať národnostné hodnoty, či má zmysel prevádzkovať systém menšinových samospráv alebo občiansku sféru, keď si nedokážu udržať mládež, respektíve zachovať kontinuitu generácií? Parlament každý rok vypíše konkurz pre národnostné občianske organizácie. O podporu sa uchádza viac ako tristo spolkov a organizácií, z nich 15-20% je zaregistrovaných ako mládežnícke organizácie, ale keď ich hľadajú, nie je isté, že ich nájdu. A. Paulik uviedol, že určite fungujú, ale v stlmenej prevádzke, čo znamená, že raz ročne niečo usporiadajú, ale skutočne v národnostnom verejnom živote nie sú prítomné. Aktívne sú len kultúrne spolky, mládežnícke organizácie už nie. Mohli by sa nájsť úlohy pre mládežnícke organizácie. Jednou z nich by malo byť pestovanie a rozvoj kultúry, pričom si nemyslíme, že menšinová kultúra je len folklór. Druhou líniou by mohla byť príprava politického dorastu pre samosprávny systém a pre občiansku sféru. Existujú také pracoviská, kde by sa mládež danej národnosti skôr či neskôr mala objaviť (tlač, rozhlasové štúdiá atď.). Na týchto pracoviskách si veľmi ťažko nájdu mladého človeka, ktorý by na patričnej úrovni ovládal jazyk danej menšiny. Problém je aj v tom, že nemáme taký celoštátny orgán, ktorý by spájal mladých ľudí, aktívnych na národnostnom poli - povedal Anton Paulik.

V zastúpení Slovákov vystúpila s prednáškou Anna Komjáthiová. Hneď na úvod povedala, že v diskusii vystupuje ako členka formujúceho sa zoskupenia. Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku v poslednom čase pôsobí skôr len v dolnozemskom regióne, nepočuť o jej akciách, cieľoch. Správy o slovenskej mládeži v Maďarsku sa šíria prostredníctvom známych, skôr na regionálnej úrovni. Na úrovni regionality sú mnohí mladí Slováci členmi rôznych kultúrnych spolkov, ale jedna celoštátna slovenská mládežnícka organizácia by mohla efektívnejšie posilňovať ich národnostnú identitu. Mladšia generácia Slovákov je už vo veku, keď sa rozhoduje, čo bude robiť s národnostným dedičstvom. O tom sa doteraz vlastne nediskutovalo. Zväz Slovákov v Maďarsku ako prvý spoznal tento nedostatok a pričinil sa o to, aby sa situácia zmenila. Usporiadal celoštátne akcie, na ktorých bola možnosť nadviazať kontakty. V letných táboroch sa zrodili nové priateľstvá a lásky, mladí ľudia získali veľa zážitkov, vyvinul sa v nich pocit spolupatričnosti, zväz v nich prebudil nárok stretávať sa. Akcie ZSM spolu s inými akciami vypestovali prostredie, ktoré by mohlo byť živnou pôdou pre novú mládežnícku organizáciu Prvé stretnutie sa uskutočnilo v Alkári a druhé na Slovensku, kde slovenská mládež debatovala o tom, čo by chcela uskutočniť, aké problémy má a aké by mohli byť riešenia. V Alkári sa vynorili nároky na založenie klubu alebo organizácie a hovorilo sa aj o znalosti jazyka. Účastníci sa dohodli, že prvoradou úlohou novej organizácie bude zdokonaľovanie sa v jazyku. Ďalej odzneli nároky na vytváranie prostredia v materinskom jazyku (dlhý víkend, túry, tábory atď.). Na druhom stretnutí boli účastníci už uvoľnenejší, správali sa prirodzenejšie a hovorili aj o dvojitej identite. Prišli na to, že je potrebné otvorene hovoriť o identite, najmä však v takomto prostredí, kde možno klásť otázky každého druhu. Mnohí hovorili aj o tom, že k tomu, aby bolo jedno zoskupenie úspešné, je veľmi dôležitý napínavý program a dobrá spoločnosť. Jazyk sám osebe nedokáže mládež dlhodobo spojiť. Treba vybudovať kolektív s dobrou jazykovou znalosťou a pútavým programom. Nasledujúce stretnutie bude asi ďalším krokom ku konkretizovaniu nárokov a potom by mohla slovenská mládež založiť novú celoštátnu organizáciu - informovala prítomných Anna Komjáthiová.

O aktuálnom stave gréckej mládeže referoval bývalý predseda Gréckeho mládežníckeho spolku Szpírosz Bendegúz Agárdi. Ako povedal, aj ich organizácia má podobné problémy ako slovenská mládež. Po vzniku menšinových samospráv nastala nová situácia, keď si mali samosprávna a občianska sféra spresniť a koordinovať svoje úlohy. Úlohy ich spolku prevzali samosprávy (jazykový kurz, organizovanie kultúrnych podujatí atď.), z čoho sa dodnes nezotavili. Zásadnou otázkou je, ktoré sú úlohy samospráv a ktoré spolku? Medzi najdôležitejšími úlohami spomenul pestovanie jazyka a kultúry. Bývalý predseda gréckeho spolku oboznámil prítomných s kultúrnym životom Grékov v Maďarsku.

Situáciu Spolku chorvátskej mládeže v Maďarsku načrtol jeho predseda Rajmund Filipovits. Ako povedal, keď západné Maďarsko pripojili k Rakúsku, dvadsať čiastočne Chorvátmi obývaných obcí sa dostalo k Maďarsku a osemdesiat k Rakúsku. Maďari ich nazvali „západnými Chorvátmi“. Dnes v Rábsko-Mošonsko-Šopronskej a vo Vašskej župe žije 12-15 tisíc Chorvátov. Ich kultúrne tradície a jazyk sa líšia od tradícií a jazyka Chorvátov žijúcich v Maďarsku. V západnom Maďarsku žijúci Chorváti totiž nemali kontakty s Chorvátmi v iných regiónoch, orientovali sa k Chorvátom v Rakúsku (Gradišťanom). Napriek tomu, že nežijú v Rakúsku, sa hlásia k Chorvátom z Gradišťa. Prekladateľmi spolku boli študenti zo Szombathelyu s cieľom aktivizovať mladých, aby si zachovali tradície, kultúru a jazyk predkov. Tieto ciele sú aktuálne dodnes. Od roku 1994 usporadúvajú letné tábory, ktoré sa tešia veľkej obľube doma i v Rakúsku. Okrem toho usporadúvajú napríklad Deň zobudenia, Kult-ura (stretnutie so spisovateľmi), súťaž v speve, stretnutia detských tamburových kapiel atď. Ako povedal R. Filipovits, veľmi dobré styky majú s Chorvátmi v Rakúsku a na Slovensku, organizujú spoločné akcie, zúčastňujú sa na ich programoch a vtedy komunikujú len po chorvátsky. Žiaľ, v roku 2009 ich programy musia byť dvojjazyčné, vynútili si to nedostatočné jazykové znalosti mladých. Rajmund Filipovits s poľutovaním konštatoval, že chorvátska mládež nemá celoštátny spolok. V ďalšej časti svojho príhovoru načrtol ťažkosti ich spolku.

Posledným prednášateľom konferencie bol predseda Spolku nemeckej mládeže v Maďarsku Emil Koch. Stručne informoval prítomných o histórií spolku, v rámci ktorého pôsobí štrnásť priateľských kruhov a ktorého strediskom je Baranská župa. Sú najväčšou organizáciou Nemcov žijúcich v Maďarsku. Ich cieľom je aktivizovať mládež, zosilniť identitu, zachovávanie tradícií a jazyka. Vybudovali systém multiplikátorov, ktorý zabezpečuje kontakt s mládežou. Z ich radov volia podpredsedov spolku. Ich organizácia usporadúva hlavne akcie pre mládež vo veku od 18 do 30 rokov (predsilvestrovské stretnutie, futbalové turnaje, cyklistické výlety, divadelné predstavenia, premietania nemeckých filmov, kurzy pre multiplikátorov, výmeny študentov, semináre atď.) Zo slov pána predsedu vysvitlo, že nemecká mládež nemá finančné problémy, dostáva podporu od rôznych ministerstiev i od Celoštátnej nemeckej samosprávy. Okrem toho majú sponzorov, ktorí im zabezpečujú autá z požičovne, potraviny atď. S poľutovaním spomenul, že z roka na rok majú menej členov.

Konferencia o aktuálnom stave menšinových mládežníckych organizácií v Maďarsku skončila voľnou diskusiou.

(aszm)