Od malička som chodievala s rodičmi na rôzne oslavy, ktoré sa odohrávali v dedine, či to bola zabíjačka, krstiny, svadba, alebo keď ženy tkali, všade som chcela byť. Keď ma nechceli zobrať, začala som plakať, rodičom to bolo ľúto, a tak ma mama nakoniec prichystala a zobrala

so sebou. Najradšej som chodievala na svadby. Tam bola veľká zábava!

Slováci žijú nielen na Slovensku, ale napríklad v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, v Českej republike a aj v iných krajinách, nielen v Európe, ale napríklad aj v Amerike. Hoci žijú v zahraničí, zachovávajú si svoje zvyky a tradície a sú na ne hrdí. Ja som tiež Slovenka žijúca v zahraničí, bývam v Rumunsku v malej dedinke Bodonoš, ktorá patrí do župy Bihor v Sedmohradsku. Na západe susedí s Dernou a na východe s Voivozi. Od Oradey je vzdialená asi 56 kilometrov a má vyše 700 obyvateľov, ktorí sú väčšinou slovenskej národnosti a rímskokatolíckeho vierovyznania. Do Bodonoša prišli Slováci v roku 1790 z Kysúc a Detvy. Dedinka Bodonoš je najstaršou osadou Slovákov v tejto oblasti. Tu som sa narodila ja, moji rodičia a aj starí rodičia.

Od malička som chodievala s rodičmi na rôzne oslavy, ktoré sa odohrávali v dedine, či to bola zabíjačka, krstiny, svadba, alebo keď ženy tkali, všade som chcela byť. Keď ma nechceli zobrať, začala som plakať, rodičom to bolo ľúto, a tak ma mama nakoniec prichystala a zobrala so sebou. Najradšej som chodievala na svadby. Tam bola veľká zábava! Ako malé deti sme behali popod stoly, rodičia sa nás snažili chytiť, lenže málokedy sa im to podarilo. Keď som už bola väčšia, začala som si všímať všetko, čo sa odohrávalo na svadbe. Aj teraz chodím na svadby rada a som šťastná, keď vidím, ako sa naše tradície zachovávajú z generácie na generáciu. Toto všetko ma inšpirovalo k rozhodnutiu, aby som si svadobný obrad, naše zvyky a tradície zvolila za tému svojej projektovej práce. V tejto práci vám chcem priblížiť, ako prebieha svadobný obrad v našej lokalite. Podrobne vám porozprávam o rozlúčke ženícha od rodičov a príbuzných.

Keď sa dvaja mladí ľudia rozhodnú, že sa chcú stať manželmi a spečatiť svoju lásku manželským sľubom, musia najskôr dostať súhlas rodičov a mládenec musí svoju milú požiadať o ruku. Vyberie sa teda k rodičom svojej vyvolenej spolu so svojimi rodičmi. Dcéra samozrejme pripraví svojich rodičov na túto udalosť, oznámi im, že príde pytač. Na „dovravkoch“ sa potom rodičia mladých dohodnú, kedy bude svadba, kde sa bude konať a koľko hostí pozvú na svadobnú hostinu. Týždeň pred svadbou sa koná zabíjačka, aby bolo dosť mäsa na svadbu a aby bolo čo jesť celý týždeň, lebo sa konajú prípravy na svadbu. Rodina pozve svojich blízkych a všetci pomáhajú pripraviť svadobnú hostinu. Ženy pečú koláče a zákusky. Typické zákusky v našej lokalite sú mlynkové rohlíky, sologarové zákusky, jablkové a orechové koláče a ďalšie. Počas tohto týždňa príprav rodinní príslušníci, blízki priatelia i známi prinášajú tzv. „činsty“ t. j. dary, ktoré majú mladým pomôcť pri organizovaní svadby. Je to najmä múka, vajcia, sliepky, masť a ďalšie produkty potrebné na prípravu svadobnej hostiny. Mládež má na starosti ozdobiť miestnosť, kde sa bude odohrávať svadobná hostina. V deň svadby mladú pani prichystajú družičky. Oblečú ju do dlhých bielych šiat a na hlavu jej pripnú závoj. Ženích nesmie vidieť mladuchu pred sobášom. Prvýkrát ju uvidí, až keď príde po ňu, aby ju odviedol na svadobný obrad. Matka u nás pomáha ženíchovi prichystať si svadobný odev. Za ten čas muzikanti idú pre krstných rodičov. S príchodom krstných rodičov a muzikantov začína tzv. odberanka ženícha od svojich rodičov. Ženích sa lúči so slobodou a ďakuje rodičom za to, že ho vychovali. Prosí ich, aby požehnali jeho rozhodnutie vstúpiť do stavu manželského. Uvádzam text odberanky v takom znení, ako sa používa u nás:

Krstný rodič povie:

„A odchádzaš spod opatery svojich rodičov, je pravda, že lásku a vernosť musíš venovať svojej manželke, ale pamätaj na svojich rodičov a nikdy na nich nezabudni, lebo oni vynaložili veľké úsilie, aby z teba vychovali statočného a poriadneho človeka. Za ich starostlivosť a lásku buď im v starobe na pomoci. A teraz pokľakni pred svojich rodičov a popros ich, aby ti dali svoje rodičovské požehnanie.“

Ženích pokľakne a odpovedá opakujúc slová po krstnej matke:

„Milí moji rodičia, ďakujem vám za vašu rodičovskú starostlivosť a za lásku, ktorú ste mi od môjho narodenia až doteraz preukazovali. K sobášu vás po prvýkrát prosím, milí moji rodičia, odpustite mi, čo som vás kedy rozhneval, alebo zle povedal. Po druhýkrát vás prosím aj krstných rodičov a tak isto aj strýkovia, stryné, ujčekovia, ujčiné, bratranci, kamaráti, starí rodičia a susedia horní, dolní: odpusťte mi, čo som vás kedy rozhneval, alebo zle povedal. A po tretí krát a naposledy milá moja mamička a vy môj milý otecko, pekne vám ďakujem, že ste ma vychovali a do stavu manželského pripravili. Nech vám Pán Boh pomáha.“

Po odberanke ženícha odchádzajú ku mladej pani. Tam ich pri bráne čakajú traja starší muži, ktorí sa ich pýtajú:

„Čo chcete? Koho hľadáte?“

Oni odpovedia:

„Počuli sme, že tu máte nejaké pekné dievča, chceli by sme si ho pozrieť.“

Odpovedia: „Áno, máme.“

Dvaja slobodní chlapci potom donesú mladú pani k dverám a ženích stojí na dvore. Odtiaľ sa musia posúvať jeden k druhému kráčajúc po jednom kroku. Keď sa dostanú jeden k druhému, budúca mladá pani pripne ženíchovi pierko a potom sa ona odoberá od svojich milovaných rodičov.

Pokľakne pred nich a hovorí:

„Milí moji rodičia, ďakujem vám za vašu rodičovskú starostlivosť a za lásku, ktorú ste mi dali od môjho narodenia až doteraz. K sobášu po prvýkrát vás prosím, milí moji rodičia, odpusťte mi, čo som vás kedy rozhnevala alebo zle povedala. Po druhýkrát vás prosím, aj krstných rodičov a takisto aj strýkovia, stryné, ujčekovia, ujčiné, starí rodičia, bratranci, kamaráti, susedia horní, dolní. Odpusťte mi, čo som vás kedy rozhnevala alebo zle povedala. A po tretíkrát a naposledy, milá moja mamička, a vy, milý môj otecko, pekne vám ďakujem, že ste ma vychovali a do stavu manželského pripravili. Nech vám Pán Boh pomáha.“

Mladá pani sa rozlúči s rodinou a odchádzajú do kostola, kde si sľubujú vernosť a lásku pred Bohom a ľuďmi. Svadobný obrad prebieha u nás podľa tradícií rímsko-katolíckej cirkvi, pretože väčšina obyvateľov našej komunity sa hlási k tomuto vierovyznaniu. Podľa našej viery, človek sa žení alebo vydáva v živote iba raz, lebo platí zásada: čo Boh spojil, človek nerozlučuj. Z tohto pohľadu je vstup do manželstva jedným z najdôležitejších krokov v živote človeka, a preto mu prináleží patričná dôstojnosť.

Sľub vernosti prebieha nasledovne:

Ženích kladúc mladej panej prsteň na prst, hovorí:

„Ja ... (meno ženícha) beriem si teba ... (meno mladej panej) za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom, a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“

A takisto sľubuje aj mladá pani:

„Ja ... (meno mladej panej) beriem si teba ... (meno ženícha) za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou, a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

Po týchto sľuboch nasleduje prísaha: Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh pomáhaj! Po požehnaní farára už ako novomanželia odchádzajú mladomanželia do svadobného domu, kde ich pred dvermi čaká prekvapenie, dvaja muži im kladú rôzne otázky, ako napríklad:

„Načo ste prišli? Kto vám je vedúci?“

Potom žiadajú od starejších peniaze, ale napokon sa dohodnú, že im dovolia vstúpiť do vnútra s podmienkou, že podstúpia dve skúšky.

Prvá skúška:

Na biely tanier položia dva poháre, jeden s vodou a druhý s vínom, ktoré zakryjú uterákom. Novomanželia si musia zobrať poháre, kto zoberie pohár s vínom, ten bude v dome piť.

Druhá skúška:

Mladej panej rozbijú tanier a jej úlohou je pozametať. Ženích musí dávať pozor, aby jej to nerozhrnuli a taktiež musí držať lopatu. Po dlhšom dohadovaní novomanželia vojdú dnu, mladá pani nesie v rukách tortu, ktorá symbolizuje, že je dobrá gazdiná. Svadobníkom sa prinesú na pohostenie tradičné jedlá, ako napríklad: slepačia polievka, zemiaky s mäsom, kapusta... a samozrejme nechýbajú rozmanité dobroty a ovocie. Ani na nápoje sa nezabúda. Podávajú sa typické nápoje nášho regiónu, teda víno a pálenka, no okrem toho i obľúbené pivo a pre deti a mládež nealkoholické nápoje.

Nasleduje svadobná hostina a zábava, na ktorej sa veľa je, tancuje a spieva. Treba povedať, že na našich svadbách býva veľa hostí: 200, 300, ba niekedy až 500. Závisí to od toho, aká veľká je rodina ženícha a nevesty.

A po polnoci nasleduje tanec mladuchy tzv. vykrúcanka. Každý muž si zatancuje s mladou paňou a keď skončí tanec, poďakuje mladej panej a daruje jej peniaze ako poďakovanie za tanec. Tieto peniaze, ktoré získajú novomanželia, im slúžia ako podpora pre začiatok spoločného života. Svadobníkom sa potom prinesie veľká torta, ktorú novomanželia pokrájajú. Každý svadobník blahoželá novomanželom a dostane kúsok torty. Po dobrom dezerte nasleduje zábava až do bieleho rána. Nadránom mladuche zložia závoj a dajú jej na hlavu šatku. Toto má symbolizovať, že už je vydatou ženou a gazdinou. Mladomanželka obdaruje svojich svokrovcov darmi. Svokor dostane od nej košeľu a vreckovku a svokra dostane šatku a sukňu.

Pevne verím, že tieto krásne tradície môjho rodného kraja nikdy nezaniknú a že tak, ako ich dodržiavali naši prarodičia i rodičia, tak ich bude rozvíjať a udržiavať i nastupujúca mladá generácia. Ja osobne, keď sa raz vydám, chcem mať svadbu v duchu našich tradícii a už teraz sa na ňu teším.

Prácu vypracovala: Janka Lašaková

Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka v Bodonoši

V súťaži VÚSM 1. miesto II. kategórie

(redakčne upravená verzia)