Hoci sme mnohí presvedčení o opaku, nový rok sa nezačína všade 1. januára. Pri pohľade do histórie ľudstva ľahko zistíme, že naopak, dátum jeho začiatku nikdy nebol jednotný, čo súviselo napríklad aj s rôznymi typmi používaných kalendárov.

Dokonca termín sa posúval v priebehu storočí aj v rámci jednej sústavy. Veď kresťanstvo prijalo juliánsky kalendár a pôvodne starí Rimania rátali nový rok od prvého marca. V roku 153 pred Kristom ho presunuli na 1. január, kresťanská cirkev po prevzatí tohto kalendára vstup do nového roka stanovila na 6. január a neskôr fakticky „vrátila“ na decembrový sviatok Božieho narodenia.

Ešte viackrát sa s termínom „šachovalo“ až tejto nekonečnej partii urobil prietrž pápež Gregor XIII. s dodnes používaným gregoriánskym kalendárom. Od roku 1852 je vo „veci“ jasno - začiatkom roka je 1. január.

I keď nie všade, veď spomeňme hoci Škótsko (až od roku 1660) či Rusko (až od roku 1918). Pravoslávny a grécky rítus, dodržujúci juliánsky kalendár, sa zhodli na 14. januári. Nájdeme však aj exotickejšie termíny. V Izraeli je začiatok roka pohyblivý a pripadá na prvý deň mesiaca Tišrí, čo je medzi 6. septembrom a 5. októbrom. Pre vyznávačov islamu je začiatok roka označovaný odchodom proroka Mohameda z Mekky do Mediny v roku 622, tzv. hidžru. Prvý deň prvého islamského mesiaca v roku sa ráta podľa lunárneho systému a tak sa roky môžu „lámať“ v priebehu celého tucta mesiacov!

V Číne a vo viacerých východoázijských krajinách sa nový lunárny rok začína koncom januára alebo vo februári. Taiwančania sa z nového roka tešia v marci alebo v apríli, Tibeťania vo februári, Tadžici i Kurdi 21. marca

Ostaňme však doma, lebo tam je najlepšie. Veď už starí Rimania vyznávali to slovenské - „ako na Nový rok, tak po celý rok“. Ozaj, ich boží ochranca vchodov - dvojtvárny Janus - dal meno aj prvému mesiacu v roku - Januarius.

Aj k 1. januáru - Novému roku - sa u nás viazali mnohé zvyky, obrady, povery a veštby. Verilo sa, napríklad, že čo sa komu prisní v noci, ktorá predchádzala Novému roku, to sa mu aj splní.

Červené zore na raňajšej oblohe veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď predpovedal zasa husté plné klasy, hojnosť. Komu sa ráno kýchlo, veril, že sa v zdraví dožije budúceho roka. Podnes sa traduje, že ako si počíname na Nový rok, tak sa nám bude dariť po celý rok. Kto ráno zaspí, bude sa po celý rok omeškávať s dôležitými prácami, kto je mrzutý, bude mať zlú náladu po celý rok.

Novoročné obrady zahŕňali aj rituálne umývanie sa v čerstvej studenej vode, do ktorej sa dávalo červené jabĺčko alebo peniaze. Umývanie a preoblečenie sa do čistých šiat malo zabezpečovať sviežosť, zdravie... K najznámejším zvykom patrili obchôdzky mládencov po domoch, pri ktorých slovom a spevom želali hospodárom dobrú úrodu, zdravie a šťastie v nastávajúcom roku.

Významnú úlohu na Nový rok zohrávala tiež strava. Nesmelo chýbať bravčové mäso, ktoré symbolizovalo hojnosť a blahobyt, rovnako ako šošovica a mak. Naopak hydina a zajace sa nemohli jesť, aby neuletelo šťastie. Obedovalo sa spoločne, na sviatočne prestretom stole, na ktorom muselo byť toľko jedál, aby sa každý najedol do sýtosti, inak by po celý rok hladoval...

Pavol M. Kubiš

Vitaj, Nový rok!

Vianoce a Silvester patria k dňom, ktoré sú vo všetkých krajinách od nepamäti spojené s rozličnými zvykmi. Tie naše poznáme, hoci sa ich už tak ako naši predkovia nepridržiavame. Symbolmi, ktoré sú spojené so Silvestrom, rozlúčkou so starým a vítaním nového roka, je stromček, ďatelinkový štvorlístok, prasiatko z marcipánu a o polnoci neodmysliteľné šampanské. Ale ako to vyzerá vo svete?

V dávnej minulosti oslavovali Nový rok v Rusku pod kvitnúcimi vetvami višní, ktoré špeciálne kvôli tomu pestovali v črepníkoch. Snažili sa, aby rozkvitli práve v podvečer posledného dňa. Keďže vypestovať za tuhej zimy kvety na vetvičkách bolo náročné, višne vystriedala jedlička. To bolo v 18. storočí. Ľudia verili na zvláštnu silu stále zelených stromov a na ich blahodarný vplyv na úrodu.

Čo sa týka samotnej prípravy sviatkov, je to v Japonsku podobné ako u nás. Najprv sa robia poriadky. O polnoci, po odbití sto ôsmich úderov, odchádzajú Japonci do postele, aby vstali už pred svitaním. Nový rok vítajú pri prvých lúčoch vychádzajúceho slnka, vinšujú si a obdarúvajú sa darčekmi.

V Maďarsku je zvykom robiť v prvých januárových dňoch veselé sprievody. Mládenci organizujú bujaré výstupy pred oknami domov, kde bývajú dievčatá súce na vydaj. Naopak, dievčatá sa takto zabávajú pod oknami chlapcov. Rodičia pozývajú mladých ľudí do bytov, aby ich pohostili.

Vo Vietname je vianočným stromčekom citrónovník s voňavými plodmi. A ešte ďalšia zaujímavosť súvisí s novoročnými zvykmi vo Vietname. Všetky deti, ktoré sa narodili v priebehu roka, oslavujú na Nový rok svoje prvé narodeniny.

V Taliansku bývajú na Nový rok ulice ľudoprázdne, pretože podľa starého zvyku sa z okien vyhadzuje všetko staré, čo už doslúžilo. Vyjsť von znamená nebezpečenstvo. A z čoho tento zvyk pramení? Taliani veria, že čo vyhodia o polnoci na Nový rok, to dostanú nové.

Na Kube - na rozdiel od Talianska - z okien nelieta staré haraburdie, ale voda. V predvečer novoročnej noci v oknách vidieť tisícky vodopádov.

(pmk)