Slovenská samospráva v Síleši usporiadala v poradí šiesty Festival ľudových detských hier nazvaný Do karičky. Cieľom organizátorov festivalu bolo dosiahnuť, aby si ľudovú kultúru osvojovali už deti predškolského a školského veku, vytvoriť im možnosť preukázať na verejnosti, ako zachovávajú tradície svojich predkov.

Do karičky v Síleši

„Ešte aj slnko sa teší nám a tomu, čo všetko mu naše deti dnes ukážu,“ začala svoj privítací prejav predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová. Ako vyzdvihla, pre Slovákov žijúcich v župe je veľmi dôležité, aby sa deti naučili spievanky, veršovanky a tance ich predkov. Zároveň sa poďakovala rodičom, učiteľkám a slovenským voleným zborom za pomoc, ktorú poskytujú v záujme dosiahnutia tohto cieľa. Prítomným sa prihovoril aj starosta hostiteľskej obce Sándor Nagy a vyslovil svoju radosť z preplnenej sály nedávno obnoveného kultúrneho domu. Žiačky miestnej základnej školy pozdravili prítomných básničkou a vlastnými slovami predstavili svoju rodnú obec po slovensky a po maďarsky.

Po úvodnej časti nasledovala prehliadka: javisko postupne zaplnili škôlkári zo susednej Tatabáne-Bánhidy, Čívu a miestne deti. Sílešské deti pripravila spolu s miestnymi slovenskými učiteľkami učiteľka ľudového tanca Alžbeta Ďurková, ktorá sa dva roky venuje vyučovaniu ľudového tanca v tejto škôlke. Týždenne majú jedno zamestnanie, ktoré už prinieslo svoje ovocie, veď aj sílešské deti boli veľmi šikovné. Všetky skupiny z predstavili divákom detské hry, pozbierané vo svojom okolí. Bolo dobré vidieť, že deťúrence sa nebáli vystúpiť na javisko, naplnili ho ozajstnou hrou a peknými pesničkami, vyčítankami. Žiaci Základnej školy z neďalekého Tardoša sú dorastom chýrnej Tanečnej skupiny Červený mramor, čo bolo vidieť na ich počte a na ich tanci. Ako sme sa dozvedeli, jedna tretina účinkujúcich je v skupine iba od októbra minulého roku, ale to vôbec nebolo badať na ich vystúpení. Skupina Poď sa hrať zastupovala bánhidskú základnú školu, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Na festivale sa predstavili druháci a tretiaci, ktorí niekoľkými hrami privítali jar. Miestni žiaci majú dve skupiny: školskú a tanečnú. Obidve boli veľmi milé a dobré.

„Ak sa na výsledky pozeráme z perspektívy šiestich rokov, s radosťou môžeme konštatovať, že rozvoj je obrovský. Výber predstavených hier je pekný a primeraný veku detí. Presne tak, ako aj ich oblečenie, ktoré je pôvabné, rovnaké a štýlové. Najväčší prínos stretnutia vidím v tom, že deti mali z hry ozajstnú radosť, čo je vlastne základom osvojovania si ľudových tradícií. Škoda, že tento raz neprišli medzi nás nemecké deti,“ informovala nás predsedníčka poroty, výskumníčka ľudovej hudby Magdolna Gerzaničová. Ďalšími členmi poroty bola bývalá starostka Sílešu Mária Krennerová a člen župnej slovenskej samosprávy, vedúci miestneho pávieho krúžku Viliam Urbanič.

„Teší ma, že učitelia počúvli moje rady, ktoré som im dala na doškoľovaniach, ako napríklad že jednu hru majú zahrať aspoň dvakrát, aby publikum stihlo zareagovať. Som však toho názoru, že niekedy by menej bolo viac. Hlavne čo sa týka takýchto detských hier. Dnes sme mali možnosť vidieť od jednej skupiny aj 12 - 13 hier, čo bolo pre deti únavné,“ uviedla predsedníčka poroty.

Ako nás informovala vedúca miestnej škôlky a predsedníčka miestneho slovenského zboru Erika Töröková Pátrovičová, v máji sa v Síleši uskutoční aj tradičné župné stretnutie materských škôl spojené s odborným dňom. Slovenská samospráva sa aktívne zúčastňuje na organizovaní podujatí, ktoré presahujú hranice osady, napr. celoštátnej konferencie, oživila Sílešskú svadbu a pod. Okrem toho všemožne podporuje aktivity zamerané na zachovanie národnej identity v miestnej základnej a materskej škole. Vedúca Regionálneho osvetového strediska SOC v Tatabáni-Bánhide Ružena Izingová Pružinová, ktorá je iniciátorkou podujatia, nám prezradila, že chcú pokračovať v usporadúvaní festivalu. Tešia sa tomu, že ich v tom podporuje aj Slovenská samospráva Komárňansko-Ostrihomskej župy.

A čomu sa tešili deti? V prvom rade hre, možnosti predstaviť sa a čívske deti sa mohli tešiť aj zo zmrzliny, ktorú dostali.

(ef)