Petícia v plnom znení
- Podrobnosti
- Kategória: Archív
Petícia v plnom znení
2. decembra 2005 sa uskutočnila demonštrácia národnostných aktivistov proti rozpočtovej politike vlády MR pre rok 2006, iniciovaná dvomi slovenskými občianskymi organizáciami, - speváckym zborom Ozvena a Klubom slovenských dôchodcov v Budapešti. Demonštrácie sa zúčastnilo takmer sto osôb, príslušníkov rôznych národností z Maďarska. Demonštranti odovzdali predstaviteľovi maďarského parlamentu petíciu, ktorú podpísala väčšina demonštrantov a ktorú uverejňujeme v plnom znení.
Národné zhromaždenie Maďarskej republiky
Dr. Katalin Sziliová,
predsedníčka NZ MR
1055 Budapešť, Kossuth tér 1
Vážené Národné zhromaždenie! Vážená pani predsedníčka!
My, predstavitelia dolupodpísaných menšinových organizácií a spolkov, protestujeme proti tým bodom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006, ktoré sa týkajú národných menšín. Zároveň s naším protestom sa v záujme realizovania doterajších dlhé roky nárokovaných práv národnostných menšín obraciame na Národné zhromaždenie Maďarskej republiky s nasledujúcou petíciou.
1. Žiadame legislatívne upraviť a realizovať zastúpenie v Maďarsku žijúcich národných menšín v Národnom zhromaždení.
Parlamentné zastúpenie národných menšín nie je vyriešené - napriek patričnému nariadeniu ústavy i napriek Ústavným súdom zistenému zanedbávaniu ústavy, ako aj napriek opätovným výzvam menšinových samospráv a organizácií. Je to dôkazom toho, že súčasný parlament nezastupuje záujmy v Maďarsku žijúcich menšín, veď jeho poslanci a poslanecké kluby neprejavujú ani len politickú ochotu vytvoriť podmienky na parlamentné zastúpenie tohto štátotvorného činiteľa.
2. Žiadame, aby sa Úrad pre národné a etnické menšiny z podradenej pozície dostal opäť na Úrad predsedu vlády, aby mal právo prijímať opatrenia a tak zastupovať domáce národné a etnické menšiny.
3. Žiadame, aby v oblastiach týkajúcich sa aj národností (ministerstvo školstva, ministerstvo národného kultúrneho dedičstva), ako aj v štátnej správe na úrovni rezortov a v ich inštitúciách, boli obnovené samostatné národnostné oddelenia, v ktorých budú zamestnávaní odborníci z našich národnostných kruhov.
Veľkým výdobytkom transformácie spoločnosti bolo, že na ministerstvách a v ich inštitúciách boli vytvorené samostatné národnostné oddelenia, kde sa s národnostnými úlohami mohli zaoberať národnostní odborníci, ktorí dôverne poznali naše problémy, život a prácu. Ich počet z času na čas znižovali, postupne sa ich všetkých zbavili, vedenie dali do rúk domácich alebo zahraničných maďarských odborníkov. Dnes už takmer všetky zrušili, národnostné oddelenie existuje už len na ministerstve vzdelávania. Inštitúcie a vonkajšie inštitúcie preto vystupujú tak, akoby sa u nich neprejavovali národnostné problémy - veď nemajú kolegu, ktorý by ich evidoval a preto v tejto oblasti ani nie sú žiadne úlohy, teda národnostné oddelenia ani nie sú opodstatnené. Túto situáciu pokladáme za neudržateľnú a nedôstojnú.
4. Žiadame novelizovať zákon o samosprávach v tom zmysle, aby predpisoval POVINNOSŤ podporovať a zabezpečovať podmienky fungovania menšinovej samosprávy účinkujúcej v danej lokalite.
Zriadenie menšinového samosprávneho systému bolo moderným počinom v Európe. Avšak po sľubných počiatočných krokoch nasledovalo menej sľubné pokračovanie. Podporu menšinových samospráv, ktoré vznikli pri miestnych samosprávach, nevyriešil ani pôvodný, ani modifikovaný menšinový zákon. Text právneho predpisu je aj naďalej skoncipovaný tak, že miestna samospráva môže podporovať menšinovú samosprávu. To v žiadnom čítaní neznamená, že aj zabezpečí podmienky na pôsobenie menšinového zboru. Poľutovaniahodnou skúsenosťou je, že väčšina miestnych samospráv, využijúc slovko “môže”, vo svojom štatúte zakotvila, že menšinovú samosprávu vôbec nebude podporovať, alebo jej neposkytne prostriedky na prevádzku, iba prostredníctvom konkurzov prípadne podporí niektoré jej programy - ale o potrebe programu rozhodne ona. V najhorších prípadoch ani neberie na vedomie existenciu menšinových samospráv, ignoruje ich, neberie do ohľadu ich právo súhlasu, ale sa teší, ak menšinové programy spestrujú život miestneho obyvateľstva. Miestne samosprávy im len zriedkakde zabezpečujú pracovné podmienky. V budapeštianskych obvodoch sa sotva nájde taká miestna samospráva, ktorá by z vlastnej vôle zabezpečila menšinovým voleným zborom také, alebo aspoň podobné podmienky na prevádzku a realizovanie úloh, ako má jej vlastný zbor. Česť tým starostom a zborom, ktoré vzorne plnia túto svoju povinnosť, realizujúc literu zákona podľa jeho zmyslu a skutočného cieľa.
5. Žiadame, aby Národné zhromaždenie revidovalo navrhovanú položku zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 ohľadne podpory na zabezpečenie fungovania národnostných občianskych organizácií.
Rámec určený na podporu národnostných občianskych organizácií bol stanovený pred viac než desiatimi rokmi. Toho času mali národnosti po jednej celoštátnej organizácii a nanajvýš niekoľko kultúrnych spolkov. Od tej doby - na našu radosť - dôsledkom všeobecného zosilnenia občianske sféry, aj národnosti založili rad nových občianskych zoskupení, čiastočne aby mohli plne využiť svoju kultúrnu autonómiu, čiastočne na zabezpečenie výskumnej práce, na realizovanie mládežníckych a sociálnych úloh, na zomknutie svojich dôchodcov, zabezpečenie príslušného rozvoja školstva a v iných oblastiach. Značne zvýšený počet občianskych organizácií sa musí uchádzať o podporu z takej istej sumy, ako malo k dispozícii kedysi tých niekoľko zoskupení. Tak sa mohlo stať, že podpora mnohých organizácií s veľkou minulosťou a tradíciami dlhé roky činila len sto - dvestotisíc forintov, z čoho, pochopiteľne, nemohli byť zabezpečené podmienky na ich fungovanie. Často však dlhé roky nedostanú z rozpočtu žiadnu podporu.
6. Žiadame, aby štát garantoval podporu inštitúcií národných menšín a udržiavanie jej hodnoty zo štátneho rozpočtu, čím by bola vylúčená diskriminácia a jednostranné zmeny.
Súčasná rozpočtová politika má v zámere znížiť štátnu podporu inštitúcií národných menšín. V záujme vytvorenia kultúrnej autonómie politická vôľa preferuje namiesto bezprostrednej podpory vytvárať systém menšinových inštitúcií, ktorý by dostával podporu ako rozpočtový orgán. Menšiny využili túto možnosť a zriadili svoje výskumné ústavy, kultúrne a iné inštitúcie, vytvorili základné kamene svojej kultúrnej autonómie. Štát si v tejto chvíli myslí, že svoj sľub nemusí dodržať, stačí, ak zabezpečí ich existenciu, ale o ich činnosť nech sa postará niekto iný. Za dôležitý pokladá výskum národností i množstvo štatistických údajov, ale k ich získaniu, k podpore výskumnej práce netreba prispievať, to pôjde samé od seba.
7. Žiadame, aby v záujme kultúrnej autonómie národností boli obnovené fondy, ktorých úlohou bolo podporovať túto sféru.
8. Žiadame legislatívne zaručiť financovanie celoštátnych verejnoprávnych národnostných novín, ako aj priebežné garantovanie hodnoty podpory, a to zo štátneho rozpočtu. Žiadame zabezpečiť podporu jednojazyčných národnostných periodík.
Jedným z najdôležitejších prostriedkov zachovania národnostnej identity je národnostná tlač, ktorú právom môžeme pokladať za šíriteľa menšinovej kultúrnej autonómie. Nevyhnutné je financovať ústrednú menšinovú tlač, ktorá je kvôli nízkemu nákladu a iným objektívnym príčinám stratová, priamo zo štátneho rozpočtu. Sumu na podporu menšinovej tlače z roka na rok rozdeľuje kuratórium Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Napätie pramení v tom, že popri klesajúcej hodnote podpory zo štátneho rozpočtu určenej verejnej nadácii, relatívne vysoká podpora tlače takpovediac ohrozuje vykonávanie iných úloh nadácie. Redakčné kolektívy menšín v Maďarsku dnes vykonávajú svoje úlohy za oveľa horších finančných a personálnych podmienok, ako verejnoprávne tlačové orgány väčšinovej spoločnosti. Prevádzkové podmienky menšinových redakcií často nestačia ani na vykonávanie základných úloh, nemajú zabezpečený dostatočný prístup k informáciám v jazyku národností.
9. Navrhujeme legislatívne stanoviť záruky na zviditeľňovanie národných a etnických menšín vo verejnoprávnych väčšinových médiách.
Národné menšiny sa vo všetkých kútoch sveta silne viažu na svoj národnostný jazyk. Všetky demokratické štáty uznávajú právo menšín na slobodné používanie a praktizovanie ich jazyka, na slobodné zakladanie médií v materinskej reči, pomocou ktorých sa môžu orientovať v udalostiach, ktoré sa ich týkajú. Aj Maďarská republika sa zaviazala, že bude podporovať vydávanie tlače v materinskej reči národných menšín, zabezpečí televízne a rozhlasové vysielanie. Prax počínania Maďarskej televízie a Maďarského rozhlasu, ktoré samoúčelne, bez konzultácie z času na čas menia termín vysielania programov národných menšín, resp. odvolávajúc sa na prednosť iných programov občas odkladajú naše vysielanie, uráža menšiny.
10. Žiadame, aby v deň zrušenia východných frekvencií UKV (1. februára 2006), ktoré zabezpečujú vysielanie národnostných rozhlasových programov, boli vysielania preložené na moderné, západné frekvencie, zabezpečujúce príjem signálov po celom území krajiny, v záujme zabezpečenia získavania informácií v materinskom jazyku. Žiadame, aby v zmysle nariadení menšinového zákona boli národnostné redakcie zaradené do samostatnej organizačnej jednotky, ktorá bude mať zaručené financovanie.
Príjem národnostných programov je väčšinou možný len regionálne, celoštátny príjem programov nie je zabezpečený, financovanie národnostných redakcií je mizerné. Redaktori často nemajú možnosť ani vycestovať na dejisko udalostí, aby tam zhotovili zvukové reportáže.
11. Žiadame, aby štát zaručil kvóty na podporu menšinového školstva a úroveň financovania aby prispôsobil potrebám národnostného školstva, a to aspoň v miere aktuálnej inflácie.
Jednou zo základných podmienok menšinového bytia je právo na menšinové školstvo. Prax násilnej asimilácie minulého storočia je jednou z poškvŕn Maďarska. Tak sa mohlo stať, že v mestách a obciach obývaných národnými menšinami jediným ťahom pera zrušili národnostné vyučovanie, bohoslužby v národnostnom jazyku, odsudzovali alebo sankcionovali používanie materinského jazyka národnosti a tento stav pretrvával celé desaťročia. Dnes by sme to neprijali bez pobúrenia. V minulom storočí to všetko naši predkovia strpeli. Následkom tejto praxe časť národnostného obyvateľstva stredného veku sa borí s tým, že neovláda dostatočne svoj materinský jazyk, alebo jeho písanú, literárnu podobu. Nevie čítať písanú tlač, nedokáže sledovať záplavu poznatkov, informácií vo svojej materčine. S radosťou konštatujeme, že nárečia, miestne dialekty žili a dodnes žijú ďalej, tradície síce v úzkom kruhu, ale dodnes pestujú miestne komunity, v čom ich podľa svojich skromných možností podporujú aj menšinové samosprávy. Štát sa v medzinárodnej zmluve zaviazal, že zabezpečí menšinové vyučovanie, ba čo viac, jeho podporu. Jedným z prostriedkov je národnostná kvóta, ktorou štát prispieva na vzdelávanie detí, zúčastňujúcich sa vyučovania menšinového jazyka, resp. v jazyku menšín. Túto kvótu štát v budúcnosti mieni znížiť. Svoj príspevok mieni znížiť tak, že odoprie národnostné normy, teda normy na deti, ktoré sa zúčastňujú menšinového vyučovania. V tomto čítaní sa to kvalifikuje ako diskriminácia. (Pod tlakom celoštátnych národnostných samospráv zrušenie sa síce zmenilo na zníženie, ktoré je však pre nás taktiež neprijateľné.) Očakávame, že asimilačná prax minulého storočia sa k nám v 21. storočí nevráti.
12. Žiadame, aby Maďarská republika plnila v medzinárodnej zmluve zakotvené povinnosti v oblasti jazykových práv menšín, osobitne v oblasti zostavovania a vydávania národnostných učebníc.
Existenciu menšinového školstva zaručuje zákon o právach národných a etnických menšín č. LXXVII. z roku 1993 Vydávanie k výučbe potrebných učebníc stanovuje ako úlohu štátu 50 § tohto zákona. Chýbajúce národnostné učebnice chcelo zabezpečiť ministerstvo školstva (MŠ) na základe plánu, vypracovaného spolu s Celoštátnym menšinovým výborom (OKB) a s celoštátnymi menšinovými samosprávami. Žiaľ, finančnú podporu na vydanie dlhé roky chýbajúcich učebníc chce MŠ radikálne znížiť, pričom sa odvoláva na obmedzenia štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že štát je zákonom nútený konať svoju povinnosť.
Národnosti sa už dlhé roky sťažujú na nedostatky okolo zabezpečovania menšinových učebníc. Národné vydavateľstvo učebníc nepretržite znižovalo počet vydávaných učebníc, kníh, resp. obnos určený na ich vydanie. Štát nebral dostatočný ohľad na upozornenia odborníkov. Odvtedy privatizované vydavateľstvo sotva strpí oddelenie zaoberajúce sa národnostnými publikáciami, znemožňuje jeho prácu, čaká, že pracovníci oddelenia sa sami vzdajú desaťročia trvajúceho zápasu, a tak sa bez problémov a zodpovednosti bude môcť zbaviť svojej povinnosti. Paralelne vznikajúce nové vydavateľstvá, ktoré podľa našich nádejí by na podobnej profesionálnej úrovni mohli vydávať národnostné učebnice, síce môžu fungovať na trhovom základe, ale štátom prijatý záväzok, spojený so zabezpečovaním národnostných učebníc, sa medzičasom zmení na hmlu. Žiadame, aby Maďarská republika znovu vypracovala projekt na spôsob zabezpečovania národnostných učebníc a jeho dopad na rozpočet. Žiadame, aby do procesu plánovania realizácie svojej povinnosti zapojila aj celoštátne menšinové samosprávy, ako aj ich organizácie s celoštátnou pôsobnosťou, a tiež odborníkov na túto otázku a predstaviteľov občianskych organizácií.
13. Žiadame, aby v inštitúciách s celoštátnou pôsobnosťou a vo vedeckých výskumných ústavoch a múzeách naše veci zastupovali naši odborníci.
Už roky sa stretávame so skutočnosťou, že naši doma, alebo v materskej krajine vyštudovaní odborníci sa nevedia umiestniť vo svojom odbore, lebo na národnostných oddeleniach jednotlivých inštitúcií sú zahraniční odborníci, ktorí sa zaoberajú našimi národnosťami.
Veríme, že maďarská menšinová politika, ktorú tak veľa ľudí tak vysoko hodnotí, skutočne chce a vie vyhovieť svojim povinnostiam voči štátotvorným činiteľom, národným menšinám, na ktoré sa zaviazala. Je poľutovaniahodné, že jednotlivé segmenty štátnej správy sa v súčasnosti usilujú vyhovieť len litere a nie duchu zákona, chcú len predstierať realizovanie menšinového zákona a v medzinárodných zmluvách zakotvených povinností.
Jednotlivé témy tvoriace základ petície vypracovali znalci, odborníci danej oblasti - považovali sme za dôležité vypočuť si ich mienku. Veď oni, ktorí v danej problematike deň čo deň žijú, vedia naozaj povedať, ako sa ich týkajú jednotlivé rozhodnutia Národného zhromaždenia, názory poslancov, ktorí nás údajne zastupujú, ale ktorí si nás nie príliš často vypočujú.
Prosíme Národné zhromaždenie MR, aby do petície zahrnuté požiadavky v blízkej budúcnosti prerokovalo, a aby ich - majúc na zreteli práva národností ako štátotvorných činiteľov, časti občanov Maďarského republiky - meritórne vyriešilo.
Prosíme ctenú pani predsedníčku, aby podľa svojich možností a využijúc svoju politickú autoritu pomohla odstrániť tendencie, ktoré práva a záujmy menšín porušujú, naštrbujú, alebo ich v tejto chvíli ohrozujúcich.
Budapešť 2. decembra 2005
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199