A+ A A-

Znečistenie - Červený kal

Znečistenie

Červený kal

Kríza s jedovatým odpadom Červený kal je toxickýPomoc EÚ

V. Orbán: Kríza s jedovatým odpadom je pod kontrolou

Premiér Viktor Orbán povedal, že pre krízu s jedovatým bahnistým odpadom z odkaliska hlinikárne Dunaj nie je ohrozený a situácia je pod kontrolou. „Dobrá správa je, že sa nám podarilo dostať to pod kontrolu a vody ohrozujúce životné prostredie sa do Dunaja s veľkou pravdepodobnosťou nedostanú ani len na maďarskom území,” uviedol Orbán počas návštevy Sofie. Ako dodal, cez víkend by mala do Maďarska na žiadosť vlády pricestovať Európska komisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristalina Georgievová. Obsah odkaliska najskôr zamoril potok Torna, kde bezprostredne po havárii namerali pH 13,5. Jedovatý kal sa následne dostal cez rieku Marcal do Ráby, ktorá sa v Győri vlieva do Mošonského Dunaja. Znečistená voda sa do miesta sútoku dostala okolo štvrtkového poludnia. Posledné merania na Mošonskom Dunaji ukázali určité zlepšenie, úroveň pH však stále vysoko presahuje neutrálnu hodnotu. Počet obetí katastrofy na západe Maďarska, kde unikol jedovatý bahnistý odpad, stúpol v piatok na päť. V nemocnici vo Veszpréme po troch dňoch podľahol zraneniam 81-ročný muž. Informuje o tom tlačová agentúra MTI. Štyria ľudia - staršia žena, 35-ročný muž a dve malé deti - zomreli už predtým bezprostredne po úniku látky, ktorá zaplavila okolité obce a šíri sa ďalej. Ďalšie desiatky ľudí pri styku s červenkastou látkou, ktorá vyvoláva popáleniny, utrpeli zranenia. Viacerí z nich sú vo vážnom stave a počet obetí bude preto podľa maďarských médií zrejme ešte rásť. Traja ľudia sú stále nezvestní.

V postihnutých obciach hliadkuje 70 policajtov

Následky katastrofy už piaty deň odstraňujú obyvatelia, vojsko a pracovníci civilnej ochrany. V západomaďarských obciach Kolontár a Devecser, ktoré boli v pondelok zasiahnuté unikajúcim nebezpečným červeným kalom zo skládky hlinikárne, hliadkuje priebežne 70 policajtov. Ich úlohou je zabrániť pokusom o vykrádanie nehnuteľností, z ktorých evakuovali obyvateľov. Následky katastrofy už štvrtý deň odstraňujú obyvatelia, vojsko a pracovníci civilnej ochrany. V oboch obciach nariadili samosprávy zákaz konzumácie alkoholu. Úrad ochrany proti katastrofám informoval obyvateľstvo, že prašnosť na frekventovaných cestách týchto obcí do výšky jedného metra je prašnosťou mierne nad hranicou. Vo výške 170-180 centimetrov je táto koncentrácia pod povolenou hranicou.


Odborníci: Červený kal je vysoko toxický

Analýza toxického kalu, ktorý vyplavil maďarskú obec Kolontár a zasiahol vyše 40 kilometrov štvorcových územia, ukázala nezvyčajne vysoké množstvá arzénu a ortuti, informovala agentúru SITA biochemička Greenpeace Kateřina Věntusová. Vzorky odobrali deň po začiatku havarijného úniku červeného kalu z miestnych odkalísk v čase, keď už v obci opadla prívalová vlna toxického kalu. Zasiahnutá obec bola pokrytá vrstvou bahna a v kanáloch ešte stále bola kontaminovaná voda. Pracovníci Greenpeace odobrali vzorky v čase, keď na mieste prebiehali záchranárske práce. Testovanie odobratých vzoriek uskutočnili nezávisle od seba dve laboratóriá v Rakúsku a Maďarsku. „Hodnoty ťažkých kovov boli prekvapivo vysoké. Najmä koncentrácia arzénu je približne dvakrát vyššia ako sú zvyčajné koncentrácie v červenom kale,” vyhodnotila Věntusová. Greenpeace preto v tejto súvislosti požaduje od maďarskej vlády, aby čo najpodrobnejšie informovala verejnosť o možných negatívnych účinkoch ťažkých kovov na životné prostredie a zdravie, realizovala podrobný monitoring zasiahnutých území a následne pripravila komplexný plán dekontaminácie. Ekologická havária sa stala v pondelok 4. októbra asi 160 kilometrov západne od Budapešti a doteraz si vyžiadala najmenej štyri obete. Obrovská vlna jedovatého kalu dlhodobo znečistila rozsiahle územie v okolí hlinikárne v západomaďarskom meste Ajka, vrátane 280 domov. Postihnutá oblasť sa podľa úradov stala neobývateľnou. Červenkastý kal sa najprv vlial do rieky Marcal a cez rieku Rába pokračoval do Mošonského Dunaja, ktorý smeruje do hlavného toku Dunaja. Analýza vzoriek, ktoré nechal Greenpeace testovať u Rakúskej spolkovej agentúry pre životné prostredie vo Viedni preukázali, že bahno v Kolontári obsahovalo 110 mg/kg arzénu, 1,3 mg/kg ortuti a 660 mg/kg chrómu. Podľa Věntusovej vzhľadom na množstvo vyliateho červeného kalu by to znamenalo, že do životného prostredia mohlo uniknúť až 50 ton arzénu. V odobratej vzorke vody z kanála v obci Kolontár bol obsah arzénu 0,25 miligramov na liter, čo je hodnota 25-krát vyššia ako je jej limit v pitnej vode. „Zaujímalo nás, aké sú možné zdroje kontaminácie ohrozenej oblasti. Očakávali sme, že nájdeme ťažké kovy, ale množstvá arzénu a ortuti sú prekvapujúce. Toxické znečistenie takéhoto rozsahu môže predstavovať dlhodobé riziko pre ľudské zdravie, zdroje pitnej vody a miestne ekosystémy”, povedala Věntusová. Arzén je látka toxická pre rastliny a zvieratá. Má schopnosť hromadiť sa v ľudskom organizme a tak spôsobiť poškodenie nervového systému. Ortuť sa môže kumulovať v rámci potravinového reťazca. „Jej účinok sa preukázal najmä u rýb. Rovnako ako arzén môže u ľudí spôsobiť poškodenie nervového systému,” vysvetlila Věntusová.

Maďarsko požiadalo o pomoc Európsku úniu

Maďarsko požiadalo o urýchlenú pomoc Európsku úniu pri eliminovaní dôsledkov ekologickej katastrofy. V zasiahnutej oblasti sa situácia konsoliduje, záchranári intenzívne hľadajú troch nezvestných, bahno z verejných priestranstiev odstraňujú systematicky. Správa o požiadavke smerom k Bruselu je pozoruhodná preto, lebo premiér Viktor Orbán zdôraznil, že Maďarsko sa vyrovná s dôsledkami katastrofy samo. Večerná informácia hovorí o potrebe vyslania skupiny expertov, ktorí majú skúsenosti s narábaním s kontaminovaným materiálom, najmä s jeho neutralizáciou a so znížením ekologických škôd. Eurokomisárka pre ochranu proti katastrofám a humanitnú pomoc Kristalina Georgieva už aj vyzvala členské štáty, aby Maďarsku poskytli „veľkorysú” pomoc. Na mieste katastrofy rátajú s tým, že do štyroch dní skončia s upratovaním verejných priestranstiev. V rieke Rába a v mošonskom ramene Dunaja už nie je potrebná zvýšená ochrana, podarilo sa znížiť lúhovosť vody na znesiteľnú mieru. Do oblasti dodali milión litrov octu, ktorý neutralizuje lúh, rovnako ako sadra, ktorej nasypali do vôd tiež tony.


Mikuláš Dzurinda: Sme pripravení pomôcť v Maďarsku

Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda poslal sústrastný telegram maďarskému rezortnému kolegovi Jánosovi Martonyimu v súvislosti s obeťami pondelňajšej ekologickej havárie v Maďarsku. Ekologická havária sa stala v pondelok 4. októbra asi 160 kilometrov západne od Budapešti a doteraz si vyžiadala štyri obete. Obrovská vlna jedovatého kalu dlhodobo znečistila rozsiahle územie v okolí hlinikárne v západomaďarskom meste Ajka, vrátane 280 domov. Postihnutá oblasť sa podľa úradov stala neobývateľnou. Červenkastý kal sa najprv vlial do rieky Marcal a cez rieku Rába pokračoval do Mošonského Dunaja, ktorý smeruje do hlavného toku Dunaja. „Okrem vyjadrenia ľútosti nad stratami ľudských životov zdôraznil šéf slovenskej diplomacie našu pripravenosť aktívne pomôcť pri odstraňovaní dôsledkov tejto ekologickej havárie,” informoval agentúru SITA Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi telefonoval Dzurindovi a poďakoval za pomoc našich záchranárov, ktorí sú na mieste nešťastia už niekoľko dní. Ich dobrovoľné nasadenie podľa M. Dzurindu potvrdzuje, že „Slovensko so svojím južným susedom súcití.“ Martonyi šéfa slovenskej diplomacie ubezpečil, že maďarská strana robí všetko pre to, aby Dunaj nebol ohrozený. „Obaja štátnici sa osobne stretnú už najbližší štvrtok v Bruseli,” uviedol zdroj z rezortu slovenskej diplomacie.

Rumunský šéf rezortu ekológie dúfa, že znečistenie Dunaja nenarobí škody

Nádej, že ekologická katastrofa na západe Maďarska nebude mať negatívne dôsledky na rumunskom úseku Dunaja, vyjadril v Tirgu Mureši rumunský minister životného prostredia László Borbély. Rumunsko je podľa neho pripravené poskytnúť Maďarsku ochranné odevy, pracovné stroje i expertov v rámci zmiernenia dopadov úniku jedovatého červeného kalu z pretrhnutej hrádze a obnovy oblasti. Šéf rumunského ekologického rezortu na tlačovej konferencii uviedol, že v Bukurešti čakajú na signál z Budapešti a v prípade záujmu o pomoc ju okamžite pošlú. Borbély pripomenul spoluprácu oboch krajín pri tohtoročnom boji so záplavami a dodal, že aj v tomto prípade musí Rumunsko pomôcť susedom v ťažkej situácii. Rumunskí odborníci sú od pondelkovej katastrofy v stálom kontakte s maďarskými kolegami. Podľa názoru expertov by znečistenie mohlo na rumunský úsek Dunaja doraziť najskôr v pondelok, avšak dovtedy by koncentrácia jedovatých látok mohla byť taká nízka, že už nenarobí škody, podčiarkol minister. László Borbély súčasne informoval, že koncom mesiaca sa v Budapešti stretne so svojím maďarským rezortným partnerom - predmetom ich rokovaní bude aj únik jedovatého kalu a jeho dôsledky. Na otázku novinárov, či sa Rumunsko chystá zažalovať Maďarsko, minister uviedol, že zatiaľ na to nemá dôvody.

V Srbsku zatiaľ obavy kvôli znečisteniu Dunaja nemajú

Kompetentné štátne orgány Srbska reagovali adekvátne na ekologickú katastrofu v západnom Maďarsku, preto obyvatelia bývalej juhoslovanskej republiky nemajú dôvody na obavy. Vyplýva to zo stanoviska výboru pre životné prostredie srbského parlamentu v Belehrade. Minister životného prostredia Oliver Dulič po zasadaní výboru konštatoval, že koncentrácia znečistenia na srbskom úseku Dunaja s veľkou pravdepodobnosťou nedosiahne takú mieru, ktorá by si vyžadovala osobitné opatrenia. Aj Predrag Marič, poradca šéfa srbského rezortu vnútra, podľa MTI potvrdil, že niet dôvodov na obavy. Súčasne naznačil tri varianty možného vývoja v nasledujúcich dňoch. Podľa prvého koncentrácia nebezpečných látok výrazne poklesne a tak nebudú potrebné žiadne opatrenia. Druhou možnosťou je, že koncentrácia zostane naďalej vysoká, čo bude mať svoje dôsledky, napríklad v podobe úhynu rýb. Podľa tretieho scenára bude miera znečistenia taká vysoká, že bude potrebné včas informovať občanov o ďalšom postupe. Na srbsko-maďarskej štátnej hranici sa naďalej pravidelne monitoruje obsah vôd európskeho veľtoku a skúmajú sa ich - zatiaľ uspokojivé - fyzikálne, chemické a biologické hodnoty.

(sita-tasr-sro-l)

Video:

http://www.youtube.com/watch?v=cGFAKtrPOns
http://www.youtube.com/watch?v=574QhWxcQ1k
http://www.youtube.com/watch?v=jQ7lTNki5hI
http://www.youtube.com/watch?v=ncpS3AQ13w8
http://www.youtube.com/watch?v=cGFAKtrPOns&feature=player_embedded

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Máj 2025
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.