Chlieb náš každodenný... ● Dožinky v Strieborných Viniciach

V Strieborných Viniciach pri Sarvaši usporiadali 9. júla po ôsmykrát tradičný dožinkový deň. Už ráno o deviatej hodine vábila návštevníkov príjemná vôňa kyslej kapustovej, tekvicovej, či fazuľovej polievky, „lebbenča“ a guláša, ktoré tu varili v desiatich kotlíkoch.

Po súťaži vo varení tradičných žatevných jedál sa v priestoroch spoločenského domu konala vernisáž výstavy výšiviek sarvašskej rodáčky Márie Pestránskej. Výstavu otvorila moderátorka programu, členka Kultúrneho spolku Slovákov v Sarvaši Erika Szigetiová.

Spoluorganizátormi dožinkového dňa boli Osvetové centrum Petra Vajdu, Spolok gazdov pre ochranu tradícií a Slovenská samospráva v Sarvaši, pričom k úspechu podujatia prispel celý rad podporovateľov. Prítomných pozdravili hlavný organizátor celodňového programu František Závoda a gestor podujatia, člen poslaneckého zboru mesta Zoltán Besenczy. Na podujatie zavítali aj prominentní hostia: veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, konzul Ladislav Tischler, radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy pre Békešský región Helena Čičeľová, ako aj predstavitelia mestskej a slovenskej samosprávy Sarvaša na čele s primátorom Mihályom Babákom.

Slávnostné otvorenie celodňovej akcie sa začalo poobede, a to príhovorom hlavného prokurátora mesta Sarvaš Dr. Pála Molitorisza, ktorý ako miestnohistorický bádateľ oduševnene a zaujímavo rozprával o priebehu niekdajších žatevných prác. Ako povedal: dožinky v minulosti znamenali boli sviatkom ukončenia žatvy, ťažkej práce, vrcholiacej v neviazanej zábave. Naši predkovia vedeli upliesť z klasov pšenice krásne vence a večer sa obyčajne konali dožinkové tanečné zábavy. Potom sa ujal slova veľvyslanec Juraj Migaš, ktorý vraj hneď ako sa dozvedel o podujatí, prijal pozvanie Sarvašanov. Ako chlapec vyrastal na dedine a pravidelne každé leto sa zúčastňoval žatevných prác.

- Chlieb náš každodenný daj nám dnes... - hovorí sa v modlitbe. Nikto z nás si nevie predstaviť stôl - či už každodenný, alebo slávnostný - bez chleba. Chlieb je viac ako jedlo, chlieb je niečo, čo nás spája so zemou, ale možno aj s nebom. Preto som rád, že dodržiavate túto tradíciu a dodržiavajte ju aj v budúcnosti. Ja pokiaľ budem môcť, aj o rok v to letné popoludnie by som medzi vás rád prišiel... - povedal J. Migaš.

- Na dožinkových dňoch som bol doteraz len na Slovensku, - odpovedal na našu otázku konzul SR L. Tischler. - Je to veľmi pekná slávnosť, keď sa zídu známi, priatelia a pripomenú si zvyky svojich predkov. Čo sa mi na dožinkoch snáď najviac páči, že výsledky práce môžu ľudia aj ochutnať.

- Chytíte aj vy do ruky kosu?

- Nielen chytím do ruky kosu, ale dokonca budem aj kosiť. Nebude to len dekorácia, chcel by som ukázať, že aj my, diplomati, ovládame niektoré práce našich predkov.

- Mali ste niekedy za detstva možnosť vyskúšať si kosenie?

- Žatva nemala v našej rodine žiadnu tradíciu, nakoľko som vyrastal v meste, v Košiciach, ale môj dedko pochádzal zo stredného Slovenska, kde boli obrovské lúky, takže od malička som kosil. Tam som si to mohol vyskúšať, takže uvidíme, či som to ešte nezabudol.

Z Čabačudu pricestovala do Strieborných Viníc deväťčlenná skupina pod vedením poslankyne miestnej slovenskej samosprávy Judity Virágovej.

- Pozvala som aj vnučku z Hódmezővásárhelyu, aby videla, ako sme kedysi kosili, hrabali a hrste zbierali. V košíku sme si priniesli chlieb, klobásu, kyslé uhorky, pálené... – presne tak, ako to robievali voľakedy. Oblečenie máme taktiež starodávne - chlapi v bielych "gúňach", aké nosili naši predkovia.

- Aká je úroda v tomto roku?

- Dobre stojí žito, asi sa bude aj dobre kosiť.

- Ako prebiehala dakedy vo vašej rodine žatva?

- Kosiť išla celá rodina. Kosilo 4-6 chlapov, potom boli hrabáčky a deti nosili vodu. Takto sme od rána do večera boli vonku aj s deťmi. Spravili sme im miesto, kde si mohli ľahnúť. Dnes budeme štyria kosiť a druhá časť skupiny práve varí kyslú tekvicovú polievku a bôb (fazuľu) so šunkou. Budú aj kapustové halušky, presne také, aké sme voľakedy varievali.

Súťaž v kosení tentokrát vyhrala skupina z Mezőtúru. Po požehnaní nového chleba na prírodnom javisku nasledovalo vystúpenie folklórnych skupín z Vojvodiny, Rumunska, Kétšoproňu, Mezőtúru, Gyomy a Kondoroša. V súťaži vo varení tradičných dožinkových jedál bola ocenená každá skupina, ale osobitnú cenu vyhrali Judita Gomkotová a Judita Ostrolúczka zo Strieborných Viníc, ktoré pripravili kapustnicu - kyslú kapustovú polievku s klobásou.

Vo večerných hodinách sa o dobrú náladu postaral Ján Líška a formácia Matej a huslista so spracovanými ľudovými piesňami. Dožinkový ples v Strieborných Viniciach trval až do skorého rána.

Ildika Makaiová