Prístavný, Lafranconi, SNP, Apolo... ● Bratislavské mosty

Bratislava je svojou geografickou polohou a historickým vývojom predurčená na dôležitú stredoeurópsku križovatku a dopravný uzol. Najstarší most bol po dvadsaťročnej výstavbe daný do užívania v r. 1891.

Pri svojom vzniku spájal mesto Bratislavu (s približne 70 000 obyvateľmi) s dedinou Petržalkou (s 3 000 obyvateľmi) a plnil funkciu pre potreby železničnej, cestnej dopravy a prechodu pre peších.

Pri prudko narastajúcom počte obyvateľov Bratislavy a najmä rozhodnutím o výstave sídliska v Petržalke sa stávala situácia s jediným dunajským mostom krízovou. Súbežne s tým padlo rozhodnutie o výstavbe nového most, ktorý bol dokončený a uvedený do prevádzky v r. 1972 s pôvodným názvom Most SNP. Výber miesta ale nebol celkom šťastný.

Výstavbou sídliska v Petržalke sa preprava stávala postupne stále kritickejšou. Skutočnosťou zostáva, že už koncom 60. rokov schválila vtedajšia vláda výstavbu diaľničnej siete a jej napojenia na medzinárodnú sieť. Patrili k nej aj dva mosty, dnešný Lafranconi, ako súčasť diaľnice D2, a diaľnično-železničný most (dnešný Prístavný) v rámci D62. Tieto mosty však mali byť budované až v 80. rokoch. Pred 30 rokmi bola tiež schválená koncepcia spojenia brehov Dunaja s výhľadom do r. 2010 s fungujúcimi piatimi mostami.

Koncom 70. rokov vtedajšie Federálne ministerstvo dopravy v logickej nadväznosti na potrebu železničného spojenia dalo prednosť diaľnično-železničnému (Prístavnému), ktorý bol uvedený do prevádzky v r. 1985. Vývoj cestnej dopravy o niekoľko rokov ukázal, že most s najväčšou kapacitou - Prístavný - nebude stačiť plniť funkciu diaľničného mosta, a preto bratislavský magistrát rozhodol o výstavbe ďalšieho, v poradí už piateho mosta Apolo. Jeho konštrukcia s výrazným farebným náterom cez deň a osvetlením večer sa stala novou bratislavskou dominantou. Domáci aj zahraniční turisti obdivujú najmä pri večernom osvetlení doplnenú typickú panorámu centra Bratislavy.

V prudko sa zvyšujúcej preprave tovarov v nových podmienkach rozširujúcej sa EÚ sa očakáva, že sa zvýši úloha Bratislavy ako križovatky smerujúcej na Balkán, čo vyvoláva potrebu výstavby ďalšieho mosta.

(kú)