Tulipány vo vzduchu ● Konferencia o tradíciách a turizme

V rámci tradičných Čabianskych fašiangov usporiadali 12. februára v békeščabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) konferenciu pod názvom Tradície a turistika.

Išlo v poradí o tretiu konferencia usporiadanú v spolupráci DSK, Domu mládeže a kancelárie Tourinform. Je isté, že táto iniciatíva si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť než sa jej doteraz dostávalo. Ide o takú závažnú tému, ktorá má v praxi mimoriadne veľký význam. Pre svet môžeme byť zaujímaví svojou svojráznosťou, ale len v prípade, ak ju dokážeme podávať, prezentovať na úrovni. Platí to aj pre našu menšinovú komunitu.

Podujatie otvorila riaditeľka DSK Anna Ištvánová. DSK bol prvoradým iniciátorom zachovania, oživenia slovenských tradícií, ktorým hrozil zánik. Tieto tradície okrem svojej kultúrnej hodnoty spestrujú aj paletu ponuky pre turistov. Riaditeľ Domu mládeže Béla Szente prednášal na tému Kultúra bez koreňov, alebo tulipány vo vzduchu. Zameral sa na zánik tradícií a expanziu cudzích kultúr na miestne spoločnosti. Kedysi žili ľudia v poriadku, v harmónii s prírodou, ktorá ich živila. V súčasnosti niet konca-kraja porušovanie spoločenských noriem, zvykov. Skomolila sa aj hierachia hodnôt. Čoho sa máme teda pridržiavať? Prežívame nebezpečné časy. K tomu, aby sme mohli prežiť, musíme byť otvorení. Musíme sa zviditeľniť, aby sa vedelo, že existujeme. Inak sa nedostaneme k svetlu, k vzduchu, k peniazom, k podporám, k investičným fondom, teda k ničomu. Povzbudzujeme ľudí, aby si prišli pozrieť tunajšiu nedotknutú prírodu. A aj prídu. Potom však musíme zbadať, že už nie je natoľko nedotknutá... Vlastne už máme všetko, aj to, čo nie je naše, čo sa iba pokúšame napodobňovať. Zanecháme, vymeníme tradície. Robíme festival všetkého, nielen nášho pôvodného. Lenže čo nie je naše, to nemôžeme podávať úprimne a zo srdca. Teda musíme čerpať zo seba a stavať z tvrdého, pevného materiálu, z takého, ktorý je náš, ktorý poznáme. Cudzie sa nám môže páčiť a postupne, opatrne raz môže mať svoje miesto aj v našej stavbe.

Riaditeľ Marketingového riaditeľstva pre región južnej časti Dolnej zeme Dr. Andor Albel dal svojej prednáške výstižný názov: Beťársky svet. Ako kľúčové slová pre celú problematiku tradícií a turizmu vyzdvihol mieru a kvalitu. Vo svojej prednáške sa venoval predovšetkým festivalom. V poslednom desaťročí sa presadil nový jav, organizovanie rôznych miestnych masových festivalov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o zachovávanie, oživovanie tradícií, ale keď sa na to dôkladnejšie pozrieme, je jasné, že ide aj o niečo iné. Zdá sa, že v Maďarsku prebieha horúčkovité produkovanie festivalov. Terajšie podujatia, slávnosti, nemôžeme zaradiť k tradičným pojmom zachovávania tradícií. Pri súčasných podujatiach sa voľne vyberá z prvkov, ktoré kedysi existovali, prípadne sa realizuje voľačo celkom nové s iným cieľom, inou funkciou. Regina Bendixová o tom píše: Tradície definujú vždy v prítomnosti. Ktorí to robia, tých nezaujíma, či výskumníci pokladajú daný festival alebo umelecké dielo za autentické, či nie. Len to ich zaujíma, či týmto spôsobom dosiahnu vytýčený cieľ. Najviac podujatí je kulinárneho charakteru. Miestne festivaly charakterizuje určitá neistota, preto pramene legitimity hľadajú nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Napríklad v Békešskej Čabe predstavitelia aktuálnej moci sa od začiatkov pravidelne zúčastňujú výroby klobás. Na základe cieľavedomosti pri organizovaní festivalov je jasné, že najdôležitejším cieľom podujatí „zachovávania tradícií“ je rozvoj danej oblasti a obce. Rituály jednotlivých festivalov naznačujú, že organizátori poznajú svojrázne charakteristické znaky daného podujatia. Treba spomenúť aj politiku Európskej únie zameranú na vidiek. Podstatou je myšlienka, že nestačí sa venovať len poľnohospodárskej produktivite, ale aj kvalite dedinského života. Medzi kľúčové slová vidieckej politiky patria: regionalita, programy, regionálne a miestne partnerstvo a miestne iniciatívy. Európska únia poskytuje financie k rozvoju miestnych kolektívov, aby ich tým nabádala k miestnym iniciatívam.

Starosta obce Priechod (Banskobystrický samosprávny kraj) Pavol Strečok, na úvod povedal, že v ich mikroregióne, ale vlastne aj na celom Slovensku sú aktuálne tie isté otázky, ktoré tu odzneli. Rozvoju, realizácii potrebných úloh bráni aj nedostatok financií. Mikroregión, ako aj celý Banskobystrický kraj, má vynikajúce predpoklady k rozvoju cestovného ruchu. Zálohou toho je množstvo prírodných krás a kultúrnych pozoruhodností.

Združenie ľudových remesiel Békešskej župy je známe svojou vysokou majstrovskou úrovňou, a čo je aspoň také dôležité, to je pozitívny prístup, dobré medziľudské vzťahy, súdržnosť tohto kolektívu, ktorý ovplyvňuje aj svoje širšie prostredie. Predsedníčka združenia Anna Pálová v teoretickej časti svojej prednášky zdôraznila, že v turistike majú svoje konštantné miesto aj ľudové remeslá. Táto činnosť slúži zachovávaniu tradícií a zároveň vytvára nové hodnoty, posilňuje identitu, oboznamuje záujemcov s tvorivým procesom, poskytuje zážitok, z účasti na kolektívnej tvorbe. Zo všestrannej činnosti združenia treba spomenúť tradičnú celoštátnu konferenciu, výstavu ľudového textilu a tradičný letný tábor ľudových remesiel, ktorý svojou jedinečnou atmosférou z roka na rok láka stovky účastníkov.

Praktickú stránku cestovného ruchu predstavil majiteľ reštaurácie Hargita Kisvendéglő János Vincze. Rozprával na tému Od gastronómie po tkaniny. V tomto rodinnom podniku, ktorého špecialitou je sedmohradská kuchyňa a tradície, sú nielen vynikajúce jedlá a obsluha, ale náročne zariadený je aj celý interiér. V každom detaile odzrkadľuje tradície, náročnosť a vkus.

V rámci tretích Čabianskych fašiangov záujemci mohli byť svedkami zabíjačky a fortieľov pri plnení klobásy na nádvorí Domu slovenskej kultúry. V prestávkach mali možnosť ochutnať aj vína z tejto oblasti a pokochať sa vo vystúpení folklórneho súboru z Priechodu.

V Dome mládeže sa pod taktovkou Ildiky Očovskej rozospievali miestne pávie krúžky, súbor Čabianska ružička a vystúpila aj citarová kapela Boleráz. Do veselice sa zapojil tanečný súbor Csaba s miestnymi choreografiami, súbor z Eleku, ktorý predviedol rumunské a slovenské tance, ako i tanečníci z Priechodu.

(aki)