Zabíjačková „melodráma” ● Slovom a obrazom

Jej dejiskom bolo nedávno nádvorie Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a „hlavným” hrdinom a zároveň obeťou 150-kilový kŕmnik. Spoluúčinkovali Ján B. ako mäsiar a jeho ďalší, tiež nemenovaní pomocníci.

Foto: František Zelman

Už začiatok bol úspešný, snáď aj vďaka posilňujúcemu poháriku páleného. Kvičanie čoskoro prestalo, tak ako to má byť aj v súlade s predpismi Európskej únie. A hneď sa mohlo začať s opaľovaním brava - prístrojom na ručný pohon, pri ktorom sa striedali viacerí pomocníci, zatiaľ čo ostatní sa skôr iba prizerali jednotlivým etapám pracovného procesu. Čistenie a umývanie prebieha tak ako kedysi, nanajvýš sa väčšmi dbá na hygienu. Dramatickým okamihom bolo „sťatie” prasačej hlavy.

Zvláštne, na Čabe to robia inak ako v Šóškúte, tam zavesia brava dole hlavou, rozpárajú ho a vyberú vnútornosti. Medzitým sa usmažila krv na cibuľke, z ktorej si po kúskoch brali diváci, zatiaľ čo účinkujúci zabíjačkového „divadla” pokračovali vo svojej práci.

Po raňajkách sa hostia premiestnili na chodbu, kde ich ponúkli svojou portiekou pestovatelia vínneho moku z Orošházy. Práca pokračovala na stoloch, kde krájali a mleli kusy mäsa, pripravovali plnku do klobás. K pečenému mäsu gazdinky korenili nakrájaný bôčik a ďalšie kusy mäsa posypávali akýmsi voňavým zeleným práškom a kládli ich do horúcej masti. Na pekáčoch sa objavili prvé dlhočizné červenkasté klobásy, na ktoré už nedočkavo hľadeli zástupy hostí. Záverečným dejstvom zabíjačkovej drámy bolo hudobné finále. Rozozvučala sa harmonika a nasýtení návštevníci sa dali do tanca. O umývaní prázdneho riadu a podobných zákulisných veciach sa podrobnejšie zmieňovať nebudeme.

(zel-k)