Niekedy je toho až priveľa. Naozaj je to také zlé? Čo z toho je pravda? Sú to emócie, výmysly senzácie chtivých novinárov, či skôr želania nacionálne naladených, alebo preferencie zháňajúcich politikov? Aká je vlastne realita? Áno, mám na mysli slovensko-maďarské vzťahy...

Na turistickom zájazde nielen o turistike

Áno, mám na mysli tie toľkokrát skloňované, opisované a pretriasané slovensko-maďarské vzťahy. Keď sme sa chystali na náš dvojdňový autobusový zájazd do Nízkych Tatier, netušil som, že okrem všetkého iného sa nás dosť podstatne dotkne aj táto téma. Na turistickom zájazde? Áno, tam!

Bol posledný augustový víkend. Sobotné ráno však pre turistov neveštilo nič dobré. Výdatný dážď nedovoľoval venovať na plánovanému programu, ktorým mala byť hrebeňovka v Nízkych Tatrách. Náhradný program nás doviedol do nádherného mesta Kremnica. Zachované stredoveké námestie, mestský hrad, viacero múzeí, ktoré nás poúčali o bohatej histórií tohto mesta. S históriou sa prelínala súčasnosť. Aj v podobe práve prebiehajúceho festivalu Humoru a satiry „Kremnické gagy“. Bolo na čo pozerať. Aj sa nám ťažko odchádzalo. No v pláne bola ešte Bystrianska jaskyňa, ktorú si so záujmom všetci veľmi radi prezreli. Navečer sme zavítali do obce Hronec, ktorá sa pýši svojím slávnym rodákom, hercom národného divadla v Bratislave Ladislavom Chudíkom. Kúsok za dedinou sme sa ubytovali v rekreačnom stredisku Poniklec.

Ráno sme sa prebúdzali do slnkom zaliatej prírody. Nemohli sme sa dočkať na odchod autobusu, ktorý sa... nekonal. Šofér oznámil, že autobus je nepojazdný a porucha sa na mieste nedá odstrániť. Štyridsaťpäť turistiek a turistov z Veľkého Klíža však chcelo ísť do terénu. Jedným z mála riešení bolo nájsť náhradný autobus. Pri hoteli však stál len jeden jediný. Bol z Maďarska (!). Oslovil som jedného pána, či hovorí slovensky. Mal som šťastie. No keď zavolal ich vodiča, ten slovensky nerozumel. Dr. Ferdinand Egyed ochotne tlmočil moju prosbu: „potrebujem odviesť ľudí do Nízkych Tatier k Hotelu Srdiečko“ - prosil a žiadal som zároveň. Bez zaváhania súhlasil. Dohodli sme sa a onedlho už všetci naši účastníci zájazdu s neskrývaným údivom - ako som to mohol tak rýchlo vybaviť - nastupovali do autobusu.

Všetko išlo ako sme si želali a plánovali. Chopok aj Ďumbier sme zdolali bez problémov a vo večerných hodinách, v už náhradnom autobuse, ktorý medzitým prišiel, sme sa spokojní a šťastní vracali do svojich domovov. Zájazd sa vydaril. Skúsenosť s našimi priateľmi z okolia Šalgótarjánu nás obohatila o poznanie, ako to s tými našimi vzťahmi v reálnom živote naozaj je.

Peter Maťašeje