V Kestúci (Kesztölc) sa odjakživa pestuje hrozno a preto jeho obyvatelia sú odjakživa aj vinohradníkmi. Prevažnú časť chotára obce aj Boh stvoril pre pestovanie viniča - uznávajú

pri koštovkách odborníci i milovníci nápoja bohov, ktorý sa rodí tu, na juhozápadných svahoch majestátneho Pilíša. Ba, nájdu sa i odborníci, ktorí s rozhodnou istotou tvrdia, že Kestúc je

v celej krajine jedným z najlepších miest pre pestovanie viniča. Možno, že preháňajú.

Že by bol však preháňal aj klasik slovenskej literatúry Jozef Gregor Tajovský, to sa nám už nepozdáva. O vínach, ktoré ochutnával v Kestúci pred vyše sto rokmi, píše s nadšením vo svojom cestopise Z Martina na Kestúc: „Ach, to kestúcke víno! Nie nejaká túžava, ale dobré, znamenité, hlava nebolí. Ste veselí od neho, vtipní, smejete sa, azda si aj zatancujete, ale že by vás hodilo, to nie!”

Oberačka hrozna bola ne Kestúci vždy veľkou udalosťou. Nakoľko vinohradnícke tradície tu žijú aj v súčasnosti, nič nestratila na svojom význame ani lesku. Kestúčania nielen pestujú pôvodné vinárske tradície, ale od roku 2001 vytvárajú aj nové. Obecná samospráva spolu s miestnou slovenskou menšinovou samosprávou a s miestnymi vinárskymi závodmi sa vtedy rozhodli, že každý rok usporiadajú Kestúcke oberačkové dni s bohatým kultúrnym programom. Tak tomu bolo aj 12. a 13. septembra. Určite nepreháňame, ak konštatujeme, že každý účastník dvojdňových slávností si prišiel na svoje. V obci bolo rušno už v predpoludňajších hodinách, keď desiatky áut z okolitých obcí, ba i zo Slovenska, tiahlo kestúckymi ulicami a smerovalo k soche ochrancu hrozna sv. Urbana, ktorá sa nachádza uprostred viníc ležiacich „Pod skalami.” Prišli sem, aby boli účastníkmi požehnania hrozna a aby si vypočuli orodovanie dekana miestnej katolíckej farnosti Ferenca Tarnócziho o požehnanie oberačov.

Bohaté popoludňajšie programy uviedol slávnostný oberačkový sprievod ulicami obce na dvoch výletných vláčikoch z Ostrihomu. Na vláčikoch sedeli členovia kestúckeho slovenského pávieho krúžku, kultúrnej skupiny miestnej školy, speváčky zo spriatelenej obce Horná Kráľová zo Slovenska ako i mnohí miestni záujemcovia a hostia. Ulicami sa ozýval spev a hudba, pri častých zastávkach ponúkali znamenité kestúcke víno, zákusky, ale aj chýrny kestúcky kapustník. Po sprievode dobrá nálada pokračovala na prírodnom javisku postavenom na veľkom parkovisku reštaurácie vinárskeho podniku a penziónu, kde sa striedali vystupujúce súbory: spevácky zbor pedagógov miestnej školy, škôlkári, žiaci miestnej školy, ženský spevácky zbor z Hornej Kráľovej a na záver miestny slovenský páví krúžok, ktorý nadšené obecenstvo nechcelo pustiť z javiska. Taktiež obrovský potlesk dostalo aj desať brušných tanečníc, ktoré svojim umením i krásnymi postavami priam očarili divákov.

Aká by to bola oberačková slávnosť, na ktorej by chýbala súťaž v degustácii vína, losovanie tomboly a pouličná zábava. Do neskorých nočných hodín do tanca hralo a o dobrú náladu sa postaralo miestne Szalai trio.

Druhý deň oberačkových dní patril hlavne športu, pretekom v jazde na bicykli, v behu a dvom futbalovým zápasom. Vyvrcholením nedeľňajších akcií bola slávnostná svätá omša v Kláštore, pri základoch stredovekého kostola a kláštora, kde sa založila jediná uhorská rehoľa, rád pavlínov. V rámci svätej omše prior pavlínskej rehole Botond Bátor sa menovite poďakoval každému, kto má zásluhy na rekonštrukcii i konzervovaní základov pavlínskeho kláštora, medzi nimi i murárom zo Santova a Kestúca. Tu nám však nedá, aby sme nepripomenuli, že slávnostná svätá omša bola skutočne vznešená, ale je veľká škoda, že okrem maďarského a poľského jazyka tu neodznelo ani jediné slovenské slovo, ktorému by sa boli určite potešili prevažne slovenskí účastníci svätej omše z Kestúca a z okolitých slovenských obcí.

Aj terajšie oslavy vinobrania svedčia o tom, že Kestúčania svojimi už tradičnými veľkolepými oberačkovými slávnosťami obohacujú starodávne vinárske tradície svojej obce o nové prvky, ktoré prispievajú k oživeniu a spestreniu ľudových zvykov a k ich priblíženiu mladším generáciám.

(bárkányi)