Všetko zlé je na niečo dobré... - Ako pätnásťročný opustil Slovensko a v USA sa z neho stal uznávaný konštruktér a vynálezca. Američania mu vďačia za hudobný nástroj, ktorý už považujú za svoj ľudový, a Slováci na jeho počesť organizujú festival. Volal sa John Dopyera.

Písal sa rok 1908, keď sa mlynár Jozef Dopjera z Dolnej Krupej neďaleko Trnavy rozhodol, tak ako tisíce iných, skúsiť šťastie v Amerike. Novým domovom jeho rodiny sa stalo Los Angeles, kde si na predmestí otvoril stolársku dielňu. Bol veľmi muzikálny, a tak v nej okrem iného opravoval a neskôr aj vyrábal husle, gitary a iné nástroje. Pomáhali mu všetci piati synovia, najšikovnejší však bol prvorodený Ján. Po čase sa osamostatnil a už ako John Dopyera si otvoril vlastný podnik. Takisto ako u otca nástroje opravoval a vyrábal, snažil sa ich však aj vylepšovať.

Prvý vynález aj problémy

V roku 1925 Dopyeru navštívil majiteľ istého kabaretu s nezvyčajnou objednávkou. Prekážalo mu, že v orchestri sa stráca zvuk gitary a chcel, aby hrala hlasnejšie. Bol na správnej adrese, o niečo podobné sa John pokúšal pri husliach. Po dlhých experimentoch napokon problém vyriešil a v októbri 1926 požiadal o patent na celokovovú gitaru, ktorej zvuk mechanicky zosilňovali tri rezonátory. Takto inovovaný nástroj začal s bratmi hneď aj vyrábať. Úspech na seba nedal dlho čakať. Ozvali sa investori a spolu založili firmu National String Instrument Corporation. Gitara, ktorú nazvali National Tri Plate, mala v Amerike vynikajúci odbyt, po čase sa však prejavila aj odvrátená strana úspechu. Obchodní partneri sa čoraz častejšie dostávali do sporov, ktoré vyvrcholili odchodom Dopyerovcov z firmy. Aj v tomto prípade platilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Bratia sa rozhodli, že si založia novú firmu. Nazvali ju jednoducho - Dobro, podľa úvodných slabík spojenia Dopyera Brothers.

Narodilo sa dobro

Hoci v National zostali všetky patentové práva na úspešnú rezofonickú gitaru, John Dopyera sa budúcnosti neobával. V hlave totiž nosil ďalší nápad a ten v rodinnej firme aj zrealizoval. Aby sa však vyhol ďalším sporom, patent podal jeho brat Rudolf. Gitara oproti predchádzajúcej už nebola celokovová, ale drevená a namiesto troch rezonátorov bol jeden umiestnený v strede. Vďaka tomu mal nástroj oveľa čistejší a aj zvonivejší zvuk. Dopyerovci ho nazvali rovnako ako svoju firmu - dobro - a predávali ho s reklamným sloganom, v ktorom sa hlásili aj k svojmu pôvodu. Znel: Dobro means good in any language, čiže Dobro znamená dobro (dobrý) v každom jazyku. Vďaka dobru firma vynikajúco prosperovala a dokonca bez väčších ťažkostí prežila aj obdobie hospodárskej krízy. Bratia Dopyerovci sa neskôr ešte raz zapísali do análov hudobno-technickej histórie. Spolu s gitaristom Artom Simpsonom vyrobili v roku 1932 niekoľko rezonátorových gitár s magnetickým snímačom, ktoré sa považujú za prvé priemyselne vyrobené elektrifikované gitary na svete.

Nástroj hudobných hviezd

Dobro najmä v americkej country music doslova zľudovelo. Postupne ho však objavili aj muzikanti z iných žánrov. Presadilo sa v bluesovej i rockovej hudbe a siahali po ňom také esá ako Bob Dylan, Johnny Winter, Eric Clapton, Keith Richards z Rolling Stones či George Harrison z Beatles. „Koncom 20. storočia začalo byť dobro opäť čoraz aktuálnejšie a bez preháňania sa dá povedať, že je dnes symbolom unplugged hudby a siahajú po ňom nielen špecialisti dobristi, ale aj svetové hviezdy z iných hudobných žánrov,” zdôrazňuje hudobník a publicista Peter Radványi. Práve on má veľkú zásluhu na tom, že unikátny vynález a jeho autora dnes nielenže poznáme u nás, ale aj svet vie, že Dopyera, ktorý zomrel ako 94-ročný v americkom Grants Pass, bol Slovák. V roku 1990, teda dva roky po vynálezcovej smrti, k nám Radványi pozval prostredníctvom ministerstva kultúry jeho deti. Vznikol pritom aj nápad usporiadať festival pod názvom Dobrofest, ktorý sa pravidelne uskutočňuje v Trnave.

Andrej Šimončič