Najvyšším newyorským mrakodrapom je Empire State Building v Manhattane. Bol postavený v roku 1931, má 102 podlaží a meria 381 metrov. Dlhé roky bol najmohutnejšou stavbou v New Yorku, neskôr však bol prekonaný mrakodrapom World Trade Center, ktorý však padol za obeť teroristického útoku 11. septembra 2001. Odvtedy je Empire State Building znovu dominantou mesta a patrí aj medzi hlavné turistické ciele.

Mrakodrapy (po anglicky scyscraper) sú produktom neuveriteľne dynamického vývoja modernej veľkomestskej civilizácie v Spojených štátoch amerických v druhej polovici 19. storočia. Tento proces spôsobil okrem iného prudký nárast mestskej populácie, ktorý so sebou priniesol aj rapídny nárast cien stavebných pozemkov. Budovy sa preto začali ťahať do výšky. Pôvodne sa za mrakodrapy považovali stavby vyššie ako 100 až 150 metrov, teraz však existujú už aj podstatne vyššie budovy.

Prvé mrakodrapy boli postavené v meste New York na východnom pobreží USA. Toto mesto bolo vstupnou bránou do Spojených štátov amerických a zároveň hospodárskym centrom tejto mimoriadne zaujímavej krajiny, ktorej veľmocenský rozmach sa vtedy práve len začínal. Potom podobné budovy vyrástli aj v ďalších veľkých mestách USA a neskôr aj celého sveta. V súčasnosti sa za najvyššiu budovu sveta považuje mrakodrap v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. Najvyšším newyorským mrakodrapom je Empire State Building, v Manhattane. Bol postavený v roku 1931, má 102 podlaží a meria 381 metrov. Dlhé roky bol najmohutnejšou stavbou v New Yorku, neskôr však bol prekonaný mrakodrapom World Trade Center, ktorý však padol za obeť teroristického útoku v roku 2001. Odvtedy je Empire State Building znovu dominantou mesta a patrí aj medzi hlavné turistické ciele.

Najväčšie a najznámejšie mrakodrapy slúžia predovšetkým ako kancelárske budovy, v ktorých sídlia rôzne firmy a inštitúcie. Mnohé mrakodrapy strednej veľkosti sú však obytnými budovami - takzvanými kondomíniami -, v ktorých sa nachádzajú stovky bytov a tisíce majiteľov a nájomníkov. Väčšina takýchto budov sa nachádza v strednom a dolnom Manhattane, t. j. v najľudnatejšej a najbohatšej mestskej časti mesta New York. Manhattan je vlastne ostrovom medzi riekami Hudson River a East River, ktorý je spojený s pevninou mnohými impozantnými mostmi a tunelmi metra.

Obytný mrakodrap je svetom sám pre seba. Zväčša má asi 40 až 50 poschodí, vlastnú garáž a práčovňu. Pohodliu obyvateľov slúžia aj pracovníci iných profesií - inštalatéri, zámočníci a neodmysliteľní uniformovaní vrátnici, ktorí návštevníkom pohotovo otvárajú dvere, usmievajú sa na nich a sledujú, aby sa do domu nedostali nepovolané osoby. Mnohé mrakodrapy majú aj vlastnú posilňovňu, v ktorej športujú predovšetkým obyvatelia domu, inak celý deň pracujúci a naháňajúci peniaze v rôznych firmách a úradoch. Najlepšou službou niektorých obytných mrakodrapov je asi vlastný bazén, sauna a malá telocvičňa. Zvyčajne sa nachádzajú na najvyššom poschodí a preto majú návštevníci bazéna možnosť plávať, posilňovať, bicyklovať a zároveň si vychutnávať panorámu tohto výnimočného mesta.

Bývať v takejto budove vôbec nie je lacné, veď za luxus a pohodlie sa vždy platí. Okrem toho Manhattan patrí medzi najdrahšie miesta na bývanie na svete. Nielen v rámci Spojených štátov, ale dokonca aj v porovnaní s ostatnými mestskými časťami New Yorku je Manhattan symbolom drahoty a luxusu. To sa nemusí vzťahovať na všetky jeho štvrte, veď aj černošský Harlem, čínska štvrť alebo z mafiánskych filmov známa Little Italy sú tiež súčasťou Manhattanu. Aj slovenskí a českí prisťahovalci majú svoje najnavštevovanejšie kostoly a emigrantské inštitúcie práve tu. Manhattan je totiž napriek svojej zámožnosti a z nej prameniacej výnimočnosti vlastne taký New York v malom. Mrakodrapové štvrte sa tu striedajú s obvodmi, ktoré charakterizujú skôr dvoj-, troj- a štvorposchodové nájomné budovy s typickými železnými núdzovými východmi. Niektoré takéto oblasti, napríklad na okolí Centrálneho praku patria medzi najdrahšie štvrte mesta, ale o pár ulíc ďalej môžu pozvoľne prejsť do černošských a latinoamerických okrskov na severe ostrova.

Mrakodrapy a ich okolie ovplyvňujú hlavne atmosféru v strednej a dolnej časti Manhattanu - t. j. oblasť okolo budovy sekretariátu OSN, resp. finančné centrum okolo svetoznámej uličky Wall Street. Tieto obrovské budovy neposkytujú len pocit výnimočnosti a luxusu svojim obyvateľom, ale svojou výškou aj ohurujú chodcov, ktorí sa prechádzajú v ich tieni. Apropo tieň. Obrovské výškové budovy skutočne zatieňujú svoje okolie. Preto stavebné predpisy a úrady nútia investorov a stavebné firmy, aby sa najprv vyrovnali so svojimi budúcimi susedmi, ktorým po dokončení stavby takpovediac zoberú svetlo a priestor. Často ide o závratné sumy. Čiže mrakodrap v susedstve môže mať negatívny vplyv na vzhľad a presvetlenosť okolia a zároveň blahodarný účinok na peňaženky a rozpočty svojich susedov. Stavba mrakodrapu v susedstve takto pomohla hlavnému duchovnému stánku slovenských katolíkov v New Yorku - kostolu Sv. Jána Nepomuckého, ktorý takto spolu s celou arcidiecézou získal niekoľko miliónovú sumu.

Zaujímavosťou väčšiny mrakodrapov je, že v nich nie je možné úplne otvoriť okná. Pravdepodobne tu ide o prevenciu pred samovrahmi a úrazmi. Každá budova má okrem toho podrobný evakuačný plán a obyvatelia dostanú v čase blížiacich sa búrok upozornenie, aby sa pripravili na eventuálnu evakuáciu.

New York je mesto, ktoré asi nikdy nespí. Život tu pulzuje do neskorej noci, mnohé obchody sú otvorené permanentne. Dynamika tohto veľkomesta je ohurujúca, hoci život tu nemusí byť takým ľahkým, ako sa to mnohým zdá na prvý pohľad. Tvrdé pracovné tempo, drahota, určitá odcudzenosť a pocit neustáleho zhonu môžu mnohým prekážať. Z druhej strany obrovská pestrosť a rozmanitosť mesta, jeho etnické zloženie (cesta metrom z letiska do centra mesta sa takpovediac vyrovná stredne veľkej etnografickej výstave), úžasné múzeá a ohromné možnosti kultúrneho vyžitia čiastočne vyvažujú uvedené nedostatky. New York, ako všetky iné mestá a javy sveta má teda svoj rub aj líce. Netreba pred ním padať do mdlôb, ale oplatí sa ho vidieť, lebo mnoho môže prezradiť o ľudskej a urbánnej budúcnosti.

Ivan Halász