Prvý októbrový víkend sa v priestoroch Základnej školy Jána Kollára a reštaurácie Business club v Selenči uskutočnilo Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov z Maďarska, Rumunska a Srbska.

Rešpektujúc putovný charakter akcie prevzala v tomto roku organizátorskú taktovku Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Delegácia pedagógov z Maďarska zastupovala nielen slovenské školy v Békešskej Čabe, Sarvaši a Slovenskom Komlóši, ale aj Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku a jej výbory, Pedagogické a metodické centrum CSSM a Čabiansku organizáciu Slovákov.

Podujatie otvorila vo foyeri Základnej školy Jána Kollára predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM v Srbsku a riaditeľka školy Svetlana Zolňanová. Vyzdvihla symbolickosť termínu a predstavila zástupcov jednotlivých národnostných inštitúcií, ktorým prenechala slovo. Príhovory hostí sa niesli v znamení osláv Svetového dňa učiteľov a udelenia Ceny Samuela Tešedíka, osobnosti, „ktorá nás spája. Tešedík skúsil to, čo bude budúcnosťou Európy, školu vnímal ako prameň každodenného života,“ odznelo v príhovore predsedu Výchovo-vzdelávcieho výboru CSSM Michala Lásika. Zo všetkých prejavov sálala hlboká úcta k učiteľskému povolaniu. „Viem, že pri vašom povolaní v jednej osobnosti musíte byť zdravotná sestra, kuchár, kamarát i partner, je to šľachetná a zodpovedná práca, ktorá si vyžaduje celého človeka.“ (Anna Tomanová Makanová, predsedníčka NRSNM v Srbsku). Dolnozemský učiteľ navyše nesie dvojitý kríž: odovzdáva vedomosti i úctu k tradíciám, „zachováva národnostnú, jazykovú a kultúrnu identitu“. O význame a charaktere spolupráce s materskou krajinou, ktorá prestúpila hranice čisto oficiálnych kontaktov, sa zmienili predstavitelia partnerských inštitúcií na Slovensku generálna riaditeľka Sekcie medzinárodnej spolupráce MŠVVaŠ SR Dagmar Hupková a prorektor pre medzinárodnú spoluprácu UMB v Banskej Bystrici prof. Ing. Igor Kosír, CSc. S. Zolňanová odovzdala prítomným pozdrav od slovenských pedagógov z Chorvátska, ktorí mali byť štvrtým účastníkom dolnozemského stretnutia. Slávnostné otvorenie uzavrel krátky kultúrny program tunajších žiakov a neformálne posedenie v zborovni školy.

Skladba Dolná zem hudobného skladateľa, rodáka zo Selenče Jána Nosála otvorila 1. ročník odovzdávania Ceny Samuela Tešedíka. Podľa štatútu zriaďovateľmi tejto ceny sú Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku (SEK), Asociácia slovenských pedagógov (ASP) a Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a bude sa udeľovať každoročne pri príležitosti Svetového dňa učiteľov. Pamätná medaila s reliéfnym portrétom Samuela Tešedíka a jeho výrokom „Nie pre školu, ale pre život sa učíme“, diplom a finančný príspevok môžu byť udelené Slovákom žijúcim v zahraničí i občanom SR, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského národnostného školstva v zahraničí. V tomto roku reagovalo na výzvu zriaďovateľov deväť organizácií Slovákov z Chorvátska, Maďarska, Srbska a Rumunska a dve inštitúcie so sídlom v SR, ktoré navrhli kandidátov v štyroch kategóriách: za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí, za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí a za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Komisia v zložení Mária Andrášiková, Pavel Hlásnik (predseda), Dagmar Hupková, Anna Medveďová, Edita Pečeňová, Bianca Ungová a Svetlana Zolňanová rozhodla na svojom zasadnutí 14. septembra 2012 v Nadlaku o štyroch laureátoch. Po slávnostných laudáciách si ceny prevzali Viera Boldocká zo Srbska, Rudolf Iaroš z Rumunska, Zuzana Medveďová z Maďarska (zo zdravotných dôvodov sa odovzdávania ceny nezúčastnila) a Anita Murgašová zo Slovenska. Emóciami naplnený večer uzavrel komorný zbor Zvony pod taktovkou Juraja Sudiho.

Sobotné predpoludnie malo pracovný charakter. Prítomní pedagógovia sa venovali problematike osobného rastu učiteľa. Jednotlivé vystúpenia len potvrdili, že úspešnosť vo výchovno-vzdelávacom procese ktorejkoľvek krajiny nie je náhodná, ale závisí od práce učiteľa a jeho prístupu k žiakom. Stále vyššie nároky vyplývajúce zo spoločenských zmien dokáže plniť iba učiteľ, ktorý je pripravený na svoje povolanie a ktorý má záujem stále sa v ňom zdokonaľovať a zlepšovať. Jednou z perspektívnych možností profesionalizácie učiteľstva sa ukazuje posilnenie kvality celoživotného vzdelávania. Kontinuálne profesijné vzdelávanie pedagógov nadobúda v každej krajine rôznorodú podobu foriem a metód, viazanú na špecifiká školských systémov v oblasti národnostného školstva. Neexistuje teda jediný ideálny plán kontinuálneho vzdelávania, ale každý vedie k jedinému finálnemu cieľu, a tým je „ideálny učiteľ“, ktorý nadobudne vnútornú motiváciu pre neustále vzdelávanie sa a sebazdokonaľovanie.

Systém ďalšieho vzdelávania a odmeňovania pedagógov v Maďarsku predstavila riaditeľka čabianskeho slovenského gymnázia Edita Pečeňová. Riaditeľka komlóšskej ZŠ a čerstvá absolventka magisterského štúdia na Segedínskej univerzite Zuzana Lauková vystavala svoj príspevok na osobných skúsenostiach. Možnosti osobného rastu učiteľa pomocou projektu „Rozvíjanie inovatívnych škôl“ boli jadrom prezentácie Zuzany Nemčokovej zo sarvašskej základnej školy. Zaujímavý vzdelávací program inovačného štúdia zameraného na rozvoj profesijných kompetencií v minoritnej slovenčine v slovenskom zahraničí, predstavila programová manažérka MC UMB v Banskej Bystrici Anita Murgašová.

V druhej časti pracovného stretnutia prezentovala Ruženka Šimoniová Černáková svoju monografiu Dvojjazyčnosť a vzdelávanie, ktorá obsahuje výsledky jej bádateľského úsilia. Model dvojjazyčnosti v Maďarsku klasifikovala ako model revitalizácie slovenského jazyka „ponorením sa“, „deti postupne ponárame do jazyka, aby sme ich neutopili“. Ako poznamenala autorka, „ak zanikne jazyk, je to rovnaká tragédia ako vyhynutie živočíšneho druhu, stratí sa jeden druh videnia reality“.

Cieľom stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov nie je len konfrontácia skúseností v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj spoznávanie jedinečného koloritu Dolnej zeme v susedných krajinách. V rámci pripravených fakultatívnych výletov navštívili účastníci podujatia Etno-priestor v Selenči, ktorý uchováva „bohatstvo selenčského odevu, výšiviek, častí nábytku, predmetov, náčinia. Každá vec - svedectvo o jednom obyvateľovi Selenče“. Cesta za spoznávaním slovenskej Vojvodiny nás zaviedla medzi múry báčskeho františkánskeho kláštora a pevnosti. Jedinečnú atmosféru kláštora znásobil sprievodca, ktorý dodnes býva v jeho priestoroch, stará sa o areál a zachováva regulu františkánskeho rádu.

Návštevou nedeľných služieb Božích v evanjelickom a katolíckom kostole sa 3. Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov skončilo. Na budúci rok sa podujatie vráti „do svojho rodiska“, do Békešskej Čaby.

Z. Benková