Mnohí s ovládačom v ruke sedíme pred televízorom a najmä v tomto období nervózne prepíname kanály.

Nevedomky som aj ja podľahol tejto otravnej zvyklosti a náhodou som natrafil na jednu reality show na najsledovanejšej slovenskej televíznej stanici, kde sa známi herci púšťali dole zo svahu na predmetoch, ktoré sa veľmi podobali saniam, na akýchsi krňách.

Dospel som k názoru, že žijeme v ére obnôv zvykov, tradícií, obyčají a vôbec kultúry našich starých otcov, praotcov. Spoločnosť si čoraz viac uvedomuje, že sú závažnými prvkami všeobecného bytia. Podobného „rozmachu“ sa dočkali aj nárečovo nazývané krne, krnaky, krnohy alebo krnohe. Názov zjednocuje krivé drevo, samorast - krnáč. Ide o masívne konštrukcie, ktoré slúžili na zvážanie dreva z veľmi strmých svahov. Väčšinou ich používali v baníckych a uhliarskych osadách, totižto 200-300-kilogramový náklad bolo možné zvážať jedine na nich.

Ako sa vyrábali?

Tento typ saní pochádza z obdobia, keď vznikali banícke a uhliarske osady. Ich výskyt sa datuje do 16. storočia. Pravdepodobne pochádzajú z rakúskeho Tirolska, keď na pozvanie grófskej komory prišli na dnešné Slovensko drevorubači, ktorí si okrem drevorubačského náradia doniesli aj tieto sane, ktoré používali na zvážanie dreva. Krňačky vyrábali zo samorastov, väčšinou z javorov alebo z jaseňa, ktoré pri starostlivej opatere vydržali aj viac než pol storočia. V neskorších obdobiach sa spomínali v súvislosti s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.

Úplne iná konštrukcia je charakteristická pre krne než pre sane. Krne sú úplne drevené a nemajú kovové súčiastky. Spodnú časť krňačiek - takzvané plazy - vyrábali z krivých stromov a nie ohýbaním dreva v horúcej pare ako dnes. Výroba trvala aj 2 - 3 roky, lebo stromy bolo možné vyrúbať len vo vegetačnom období. Museli však mať správnu hrúbku a ohnutie bez hrčí. Po vyschnutí a po odležaní sa drevo prepílilo napoly a nahrubo opracovalo. Na spájanie používali drevené súčiastky z jaseňa alebo z bresta. Kolíky slúžiace na posilnenie konštrukcie sa nazývali piestiky či opleny. Aby krňačky udržali pod kontrolou, naviazali na ne niekoľko brvien dreva, ktoré slúžili aj ako brzdy. Toto nazývali šmyk.

Folklórno-športová zábavka

Banícka a uhliarska horehronská osada Turecká vznikla v roku 1563. Má 150 obyvateľov. Práve tu sa počali Majstrovstvá Slovenska v pretekoch na krňačkách (v roku 1957). Len čo napadne prvý sneh, organizátori precízne upravia terén. Trať pozostáva z dvoch úloh: prvá je prejsť úsek s naloženými krnami, potom jazda zo svahu. Na dosiahnutie rýchlosti ich súťažiaci namažú parafínom alebo bravčovou masťou. Záujemcovia si po pretekoch môžu aj vyskúšať tieto prostriedky.

Bežná výbava uhliarov, ktorá sa spájala s ťažkou drinou, sa postupom času stala zábavou. Takže nenachádzame zachované dedičstvo predkov iba v miestnostiach podkonického múzea. Právom krňačky a krne napĺňajú tamojších obyvateľov hrdosťou, a nám aspoň v takejto forme ostanú v pamäti.

Atila Rusnák