Keď pondelok, tak nuda. Človek je nevyspatý a do práce sa mu nechce.

Niet sa čo čudovať, že ani deťom sa nechce do školy. Ako to teda spríjemniť? Treba vymyslieť príjemnú zábavu pre celú rodinu. No dobre, ale čo ak je vonku sychravo? Zostane nám čumieť na tú zakliatu telku. Aj to sa dá sledovať cieľavedome, nie len tak zombícky. My sme sa nechali viesť aktuálnym prúdom, o ktorý sa nám postaral samotný agent s číslom 007. Posledný film bol akýsi iný. Mal trochu inú atmosféru. Postaral sa o to režisér Sam Mendes (Núdzový východ, Americká krása), ktorý vo svojich filmoch dáva do popredia vždy človeka, respektíve ľudské vzťahy. Aj agent James Bond musel obstáť vo „vojne“ ako človek úplne nahý, bez svojich najnovších, najvyspelejších technických vymožeností. Bol na konci taký opustený, že mi ho bolo ľúto. A keď sa ma deti pýtali na to, odkedy sa tradujú príbehy hrdinu Iana Flemminga, hneď som vedela, že o večernú zábavu na pondelky mám dlhodobo postarané. Začala som rozprávať historky, že prvým Bondom bol seriózny pán Sean Connery, raz túto rolu zahral George Lazenby, nasledoval prefíkaný Roger Moore, ďalej intelektuálne vzhľadný Timothy Dalton, potom šarmantný Pierce Brosnan a nakoniec aktuálne drsný Daniel Craig. A začali sme od začiatku s bondovkou Doktor No (u nás Dr. No) z r. 1962. Bála som sa reakcií 12- ročného syna, ale zbytočne. Bavilo ho to, ako aj mňa. Preňho to bola exkurzia do minulosti. Ja som zas zízala, ako žili ľudia západnej civilizácie na začiatku 60. rokov. Možno lepšie ako my teraz. No nič. My pozeráme ďalej a smejeme sa nad špičkovou úrovňou dobovej technológie. Teraz v pondelok nasleduje Moonraker (u nás Holdkelte) z r. 1979. Už sa teším na rodinnú pohodu s chlapcami a s Jamesom Bondom.

(ik)