Obce Šóškút, Tárnok a Pusztazámor predstavujú ojedinelú slovenskú kultúrnu oblasť v juhozápadnej časti Peštianskej župy.

Svojimi tradíciami sa líšia od ostatných regiónov župy, ako aj celej krajiny, pretože sú relatívne ďaleko od iných slovenských obcí a takto tvoria samostatný ostrovček na mape Slovákov v Maďarsku.

Šóškút sa nachádza 25 km od hlavného mesta a jeho susedmi sú mesto Érd a obce Biatorbágy, Tárnok, Törökbálint, Pusztazámor a Etyek. Leží v doline potoka Benta, juhozápadne od Tétéňskej planiny, na konci Žámbeckej kotliny. Táto výhodná poloha, prírodné danosti, rozmanitý reliéf napomohli k vytvoreniu dnešnej prekrásnej podoby obce. V prírodných rezerváciách na území Šóškútu sa nájdu chránené exempláre fauny a flóry. Obyvatelia obce sa na planinách a úpätiach vrchov zaoberali a dodnes sa zaoberajú pestovaním ovocia, najmä hrozna. Pozoruhodné sú tunajšie staré vinárske pivnice a preše.

Výnosná, dakedy fantasticky fungujúca kamenná baňa preslávila osadu po celej krajine. Veď je dobre známe, že zo šóškútskeho kameňa bol postavený aj budapeštiansky Parlament, Ekonomická univerzita, Vigadó, Opera, Budínsky hrad, Bazilika sv. Štefana, Citadela, Reťazový most, divadlá vo Viedni a v Temešvári.

Na vyľudnené, ale z hospodárskeho hľadiska kvalitné územie v blízkosti Budína pozvala Slovákov po vyhnaní Turkov, v XVIII. storočí, Mária Terézia. Je pozoruhodné, ako sa usadlíci snažili počas stáročí zachovať si svoju kultúru a tradície. Ich snahy vyústili roku 2006 v založení slovenskej národnostnej samosprávy vo dvoch susedných obciach - v Šóškúte a Tárnoku. O slovenskej samospráve v Tárnoku sme vás už informovali v predchádzajúcich číslach novín, teraz prišiel rad na Šóškút.

V tejto obci žije už iba malá hŕstka Slovákov a sú to väčšinou starší ľudia, preto si nezaložili slovenskú samosprávu skôr, hoci nad tým uvažovali aj v roku 2002. Súčasná predsedníčka Ivett Horváthová Körtvélyesi je absolventkou slovenskej základnej školy a gymnázia v Budapešti a slovenčinu počula, poznala od detstva. Učiteľky, vychovávateľky v obecnej škôlke učili deti riekanky, piesne a básničky v šóškútskom nárečí. Do začiatku 90. rokov sa vyučovala slovenčina aj v základnej škole, aj keď iba fakultatívne. Deti sa v tom čase predsa len najviac naučili od svojich rodičov. Žiaľ, táto tradícia sa už vytráca z rodín a vyrástla generácia, ktorá už vôbec nepozná jazyk ani kultúru svojich predkov. Táto generácia je však aktívna, prišla na to, že bez základov, bez koreňov sa nedá žiť. Mladí rodičia sa pustili do práce v rámci občianskej organizácie Šóškút 2000, ktorá je zakladateľkou tanečnej skupiny Večernica, a spolu so svojimi deťmi sa učia od svojich rodičov či skôr starých rodičov tradičné tance a piesne. Členovia Slovenskej samosprávy Šarolta Pappová, Nikolett Patocskaiová a Terézia Városiová sú aj aktívnymi členkami tanečného súboru Večernica a občianskej organizácie Šóškút 2000. Zozbierali a vytvorili peknú zbierku ľudového nábytku, krojov a predmetov, ktoré sa používali v domácnosti a okolo domu. V tom im napomáha slovenská samospráva, ale sama nestačí na to, aby mohli vytvoriť miestne múzeum. Žiaľ, v obci nie je žiadna výstavná miestnosť, dokonca aj kultúrny dom už zatvorili a tak hmotné dedičstvo predkov je zatiaľ pobalené v krabiciach na povalách. Je však zozbierané a to je veľmi dôležitý krok.

Na zasadnutiach sa predstavitelia slovenskej samosprávy dohodli, že v dnešnej dobe je potrebné viac sa zviditeľňovať, napríklad prostredníctvom oživovania cestovného ruchu. Tak sa zrodila myšlienka usporadúvať gastronomický festival. Keďže obľúbeným tradičným miestnym jedlom sú chutné slané koláčiky plnené kapustou, festival je zameraný na kapustníky, známu pochúťku Slovákov najmä v šóškútskom a pilíšskom regióne. Hlavným bodom celodennej akcie je pestrý kultúrny program a ochutnávka doma upečených kapustníkov formou súťaže. Vystupujúci a tímy, ktoré sa prihlásia do súťaže, majú stánky, kde môžu predstaviť obecenstvu svoj región a svoju kultúru. Neodmysliteľným bodom programu je zdravica najstaršej obyvateľke osady, 104-ročnej pani Márii Marczinkovičovej.

Okrem toho slovenská samospráva organizuje každý rok na jeseň deň dôchodcov, keď pozve seniorov na posedenie pri čaji a koláčoch, na ktorom počúvajú staré dedinské historky.

Podľa sčítania ľudu z roku 2011 Šóškút má 3057 obyvateľov, z nich 111 sa hlásilo k slovenskej národnosti, ale podľa telefónneho zoznamu by sa mohlo povedať, že asi 75 percent obyvateľov je slovenského pôvodu.

Čo sa týka plánov slovenského zboru, tie sú skromné. Rád by sa zúčastnil na otvorení a prevádzkovaní obecného múzea, resp. oblastného domu, ale, žiaľ, nemá na to finančné možnosti. Takže zatiaľ ostáva iba pátranie po ďalších klenotoch na povalách, ale nie pre širšiu verejnosť.

ik